Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha
Mediálne centrum

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



ČASOPIS FOOD TODAY 05/2012

Ako minimalizovať plytvanie potravinami

Každý deň sa znehodnotí veľké množstvo potravín, ktoré mohli byť skonzumované (alebo mohli nájsť iné využitie). Čo môžeme urobiť pre to, aby sme znížili množstvo potravinového odpadu, ušetrili peniaze a prírodné zdroje a pomohli zabezpečiť aby tí, ktorí sú v núdzi, boli nasýtení?

Aké plytvanie!
V Európe sa podľa odhadov zlikviduje 89 miliónov ton potravín ročne. Jedlom sa plytvá v každej fáze potravinového reťazca – od farmy až po stôl. Plytvajú výrobcovia, spracovatelia, maloobchodníci, dodávatelia aj konzumenti.1

V súvislosti s tým je zníženie množstva potravinového odpadu vysoko aktuálnou témou v programe orgánov EÚ. Európsky parlament vyzval na uskutočnenie okamžitých kolektívnych opatrení zameraných na zníženie potravinového odpadu o polovicu do roku 2025. Európska komisia sa usiluje dosiahnuť takéto zníženie už do roku 2020 a potraviny sú hlavnou prioritou v jej "Cestovnej mape Európy efektívne využívajúcej zdroje“. Táto snaha si vyžaduje koordinované úsilie celého potravinového reťazca.2, 3

Znižovanie produkcie odpadu si vyžaduje aj zmeny v správaní spotrebiteľov. Veľkú časť odpadu (37 miliónov ton) vyhodia z domácností v bohatých krajinách Európy.1 Problém potravinového odpadu sa skúma v celej Európe. Najviac údajov pochádza z Veľkej Británie, podľa ktorých sa odhaduje, že by sa dalo predísť vyhadzovaniu 60% odpadu z domácností, čím by každá domácnosť ročne ušetrila v priemere 480 £ (asi 565 €). Navyše, odhadované úspory na životnom prostredí by sa rovnali úsporám dosiahnutým znížením počtu áut na cestách o jednu pätinu.4

Prečo sa plytvá potravinami?
Existuje mnoho vysvetlení, prečo sa plytvá potravinami. Líšia sa podľa odvetvia potravinového reťazca. Štandardizované údaje o plytvaní potravinami chýbajú, a to najmä z oblasti výroby a maloobchodu. Potravinový odpad v poľnohospodárstve si tiež vyžaduje ďalší výskum. Väčšina odpadu vo výrobe je zrejme neodvratná. Veľká časť odpadu nie je vhodná na konzumáciu, alebo je dôsledkom technologických postupov, ktoré vedú k nadprodukcii, k výrobe deformovaných alebo poškodených výrobkov. Veľkoobchodníci a maloobchodníci čelia logistickým problémom, ktoré zahŕňajú aj hospodárenie so zásobami: predvídanie dopytu a správne skladovanie, plnenie očakávaní na kvalitu výrobkov a koordináciu medzi sektormi.1

Čo sa týka kuchýň v domácnostiach a zariadeniach spoločného stravovania, vyhadzovanie (ktorému by sa dalo predísť) sa odôvodňuje najmä tým, že jedlo zostalo na tanieroch, zvýšilo pri varení alebo sa neskonzumovalo načas. Množstvo odpadu tu závisí na povedomí a postojoch jednotlivcov a praktických zručnostiach pri riadení prípravy jedál, akými sú plánovanie, porciovanie a správne skladovanie.1 Príčiny plytvania v domácnostiach sa môžu líšiť v závislosti na regionálnych faktoroch ako sú: klíma, sociálno-ekonomický status alebo kultúra, napríklad zvykom veľkoryso pripraviť viac jedla ako sa môže zjesť a nechávať zvyšky. Odporúča sa ďalší výskum na úrovni krajín, aby sa napomohlo cielenej prevencii.1

Dátumy a značky na obaloch potravín sú podľa záverov výskumov najdôležitejšími informáciami, podľa ktorých sa orientujú európski spotrebitelia.5 Spotrebiteľský prieskum (Veľká Británia a Írsko) poukazuje na nepochopenie označovania dátumu na potravinách: asi tretina potravín je zlikvidovaná ešte pred dátumom minimálnej trvanlivosti.6,7 Spôsob skladovania potravín tiež vytvára priestor pre zlepšenie. Väčšina ovocia a zeleniny vydrží dlhšie, keď je v chlade. Avšak iba 23% spotrebiteľov uviedlo, že skladuje čerstvé ovocie v chladničke a čerstvú zeleninu iba 53%. Mnohí z nich nechávajú potraviny rozbalené alebo voľne položené, tie podliehajú vplyvom vzduchu a znižuje sa ich čerstvosť (na rozdiel od chleba, ktorý starne rýchlejšie v chladničke).8

Riešenie potravinového odpadu
Hierarchia nakladania s odpadom podľa Smernice EÚ 2008/98/EC považuje znižovanie množstva odpadu pri zdroji za prvoradé, po ňom nasleduje opätovné použitie, recyklovanie a obnova. Až poslednou možnosťou je likvidácia odpadu.9 Túto koncepciu nakladania s potravinovým odpadom zaviedla Agentúra pre ochranu životného prostredia v Spojených štátoch amerických. Po snahe o zníženie množstva odpadu nasleduje návrh, že jedlé potraviny sa prerozdelia ľuďom, zvieratám a potom priemyslu.1

V Európe existuje viac ako sto iniciatív zameraných na zníženie tvorby potravinového odpadu. Stratégie zahŕňajú zvyšovanie povedomia prostredníctvom kampaní, informácií, školení, merania množstva odpadu a zlepšovania logistiky. Tieto aktivity sú však nové a ich vyhodnotenie je zatiaľ obmedzené, preto je potrebné v nich pokračovať.1

Meranie potravinového odpadu
Oddeľovanie potravín od ostatného odpadu môže zvyšovať povedomie o tomto probléme. Separovanie potravinového odpadu predstavuje prínos pre životné prostredie (potravinový odpad je kompostovaný / aeróbne rozložený) , avšak jeho vplyv na celkové zníženie množstva odpadu sa ešte musí kvantifikovať.1 Meranie a vykazovanie úrovne odpadov tiež podporuje aktívne angažovanie sa. Vytvorenie štandardizovaných metodík na národnej úrovni by umožnilo uskutočniť cieľovú analýzu a prevenciu, ktorá by mohla byť ďalej podporená stanovením cieľov na predchádzanie vzniku odpadu.1

Uskutočňovanie kampaní
Akčný program Odpady a zdroje (Waste & Resources Action Programme – WRAP), ktorý presviedča ľudí vo Veľkej Británii aby "mali radi potraviny a nenávideli odpad" (v anglickom jazyku má kampaň názov ‘Love Food, Hate Waste’) zaznamenal 13% zníženie odpadu v priebehu 3 rokov (2006/7–2010).10 V rámci programu WRAP sa zistilo, že ľudia, ktorí plánujú, používajú nákupné zoznamy a sledujú, ktoré potraviny majú, vytvárajú menej odpadu ako "spontánni nakupujúci".6 Organizácia povzbudzuje ľudí, aby používali nové recepty a v rámci nich využívali čo najviac zvyškov a spotrebovávali potraviny, ktoré sa blížia ku koncu doby ich použiteľnosti. Zvyšovanie povedomia na úrovni spotrebiteľov môže tiež zvyšovať povedomie v rámci dodávateľského reťazca.1

Jednou z možností je trénovanie návykov na minimalizáciu odpadu prostredníctvom kurzov o varení. Napríklad obecný úrad v Bruseli (BruxellesEnvironnement) v roku 2009 vyškolil 1000 ľudí.1 Európsky parlament odporučil, aby takáto praktická výučba bola začlenená do učebných osnov.2 Podobné vzdelávacie príležitosti existujú aj v hotelovom priemysle. Poskytovatelia môžu prispieť k minimalizácii odpadu predvídaním dopytu, informovanosťou o rezerváciách a prostredníctvom zákazníckych prieskumov.1 To, že hostia v reštauráciách si berú domov zvyšky jedla vo „vrecku pre psa“ je bežným javom v USA, takáto prax sa však v niektorých krajinách EÚ odsudzuje. Potrebné je vytvoriť spoločenské úsilie, ktoré umožní zbaviť sa podobných rozpakov. Zvyšky sa musia uložiť do chladu do 2 hodín a spotrebovať do 24 hodín, pred konzumáciou sa znovu dôkladne prehriať až pokým nie sú „veľmi horúce“.11

Ako komunikovať čerstvosť
Na obaloch potravín možno nájsť rôzne typy označenia dátumov spotreby: "minimálna trvanlivosť", "spotrebujte do", "predať do", "vyložiť do", tie však nie sú vždy používané dôsledne.1

Európsky parlament navrhol dvojaký spôsob označovania, ktorý zahŕňa označenie "predať do" (čo môže pomôcť obchodníkom vyhnúť sa tomu, aby predávali výrobky na konci ich trvanlivosti) a dátumu "spotrebujte do". Prvoradé je však to, aby terminológii rozumel spotrebiteľ.2

Súčasné právne predpisy o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom vyhradzujú pojem "spotrebujte do" určitého dátumu pre rýchlo sa kaziace potraviny. Po tomto dátume sú považované za nie bezpečné (ukazovateľ bezpečnosti).12,13 „Minimálna doba trvanlivosti“ označuje minimálnu trvanlivosť, aj po tomto dátume je ale nepravdepodobné, že by potravina škodila, výrobca týmto označením upozorňuje, že senzorické vlastnosti (chuť, textúra atď.), nemusia byť tak dobré ako by mali byť (indikátor kvality). Ak je to dôležité, dátum spotreby musí dopĺňať odporúčanie o podmienkach skladovania.12,13

Spotrebitelia by mali byť uisťovaní o tom, že ... „použitie ich vlastného hodnotenia (vizuálneho, čuchového a chuťového) je vhodnou metódou pre mnohé potraviny“, s výnimkou potravín, ktorým uplynul dátum „spotrebujte do“.1 Výskum Úradu pre bezpečnosť potravín v Írsku upozorňuje, že značná časť (46%) írskych spotrebiteľov nemá žiadny problém jesť jedlo, ktoré je po dátume spotreby, čím sa potenciálne vystavujú zdravotnému riziku.7 Produkty s prekročeným dátumom spotreby môžu byť kontaminované škodlivými baktériami, avšak nemusia vykazovať žiadne zmeny, preto by nemali byť konzumované.7 Spotrebitelia by sa mali uistiť, že obal je neporušený a najmä, že sušené produkty ako sú cukor, múka a káva, nie sú navlhnuté a sú bez prítomnosti hmyzu.14

Ďalšie odporúčania pre podniky by pomohli štandardizovať komunikáciu o dátumoch spotreby a odporúčania na skladovanie (čo môže výrazne predĺžiť dobu pobytu tovaru na pultoch, napr. balením suchých potravín v hermeticky uzavretých obaloch).1 Aj mrazničky umožňujú zachovať potraviny čerstvé. Odporúčania na obaloch potravín týkajúce sa zmrazovania by mali byť zosúladené tak, aby spotrebitelia mohli s istotou a bezpečne zmrazovať potraviny.15 Maloobchodníci môžu tiež podporiť spotrebiteľov ponukou etikiet a pier vhodných na mrazený tovar, nádob na skladovanie, chladiacich vreciek (na prepravu chladených potravín domov) a teplomerov do chladničiek (pre udržanie teploty domácich chladničiek v rozpätí 0 ° C až 5 ° C) .15

Inovácie v balení môžu znížiť množstvo odpadu (a celkový dopad na životné prostredie) a to zlepšením materiálov a konštrukčných vlastnosti, ako je utesnenie obalu a vývoj "inteligentných" vrstiev, ktoré signalizujú stratu čerstvosti zmenou farby.1,2

Prerozdelenie dobrého jedla
Prebytok potravín by mal posunúť hierarchiu nakladania s odpadmi smerom k redistribúcii.1 Európsky parlament vyzval Európsku Komisiu aby vypracovala jasné pokyny pre bezpečnosť používania takýchto potravín.2

Vyhodené potraviny môžu zahŕňať úplne jedlé potraviny, ktoré boli odmietnuté iba kvôli ich vzhľadu. Pre riešenie tohto problému európsky zákon, ktorý reguluje štandardy kvality ovocia a zeleniny bol zmiernený (ES č 1221/2008) tak, aby umožňoval aj predaj menej estetického tovaru.16 Predaj a použitie však vyžaduje akceptovanie spotrebiteľom. Zmena kvality sa môže odraziť v cene. V snahe znížiť odpad, maloobchodníci sa snažia znižovať ceny potravín, ktoré sú mierne poškodené alebo sa blížia k uplynutiu dátumu spotreby (aj keď je to v niektorých členských štátoch zakázané).2 Zlacňovanie sa odporúča pri veľkých nákupoch tu je však riziko presunu produkcie odpadov na spotrebiteľa (podporou nadmerných nákupov), dokonca to podporuje nadmernú spotrebu.1 Dôležitú rolu v tomto procese zohrajú tzv. potravinové banky. Niektoré krajiny (napr. Rakúsko, Dánsko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia) majú úspešné programy potravinových bánk, v rámci ktorých sú nadbytočné potraviny prepravované od maloobchodníkov k ľudom v núdzi alebo na iné predajné miesta (napr. diskontné predajne alebo miestne trhy), ide však o programy s malým rozsahom.1

Úspory všade
Ako uvádza Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO): "je potreba nájsť dobré a prospešné využitie pre bezpečné potraviny, ktoré sa v súčasnej dobe vyhadzujú“.17 Predpokladá sa, že potravinový odpad bude rásť s nárastom počtu obyvateľov, zvýšeným dopytom po potravinách a s rastúcim blahobytom.1 Potravinový priemysel, maloobchodníci a spotrebitelia, všetci si musia byť tohto vedomí a konať v záujme riešenia tejto problematiky. Niekoľko jednoduchých opatrení na zvýšenie účinnosti by bolo dobrých nielen pre naše peňaženky, ale by prinieslo aj veľké globálne benefity.

Ďalšie informácie
www.lovefoodhatewaste.com  
www.toogood-towaste.co.uk  
www.foodwaste.ie  
www.stopfoodwaste.ie  
www.stopspildafmad.dk  
www.etenisomopteeten.nl  
http://slangintematen.se  

Literatúra

  1. European Commission (2010). Preparatory study on food waste across EU 27. Brussels, Belgium: http://ec.europa.eu/environment/eussd/pdf/bio_foodwaste_report.pdf
  2. Európsky parlament (2011). Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 o téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ. Brusel, Belgicko: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2012-0014&language=SK&ring=A7-2011-0430
  3. Potocnik J, European Commissioner for Environment (2011). It's time to stop wasting food. Conference "combating food waste in the EU" Brussels, 8 November 2011 (Ref: SPEECH/11/725): http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=SPEECH/11/725&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en
  4. WRAP, about food waste: http://www.lovefoodhatewaste.com/about_food_waste
  5. EUFIC (2011). Forum n° 5 – Consumer response to portion information on food and drink packaging – A pan-European study. Brussels, Belgium: /article/en/expid/forum5-Consumer-response-portion-information-food-drink-packaging/
  6. WRAP (2011). Consumer insight: date labels and storage guidance. Banbury, UK: http://www.wrap.org.uk/sites/files/wrap/Technical_report_dates.pdf
  7. Food Safety Authority of Ireland (2011). 5 out of 10 people ignore use by dates: http://www.fsai.ie/news_centre/press_releases/5_out_of_10_People_Ignore_Use_By_Dates/17112011.html
  8. WRAP (2007). Food storage and packaging. Banbury, UK: http://www.wrap.org.uk/content/food-storage-and-packaging
  9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc : http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:312:0003:0003:SK:PDF
  10. WRAP (2011). WRAP reports significant progress on waste reduction: http://www.wrap.org.uk/content/wrap-reports-significant-progress-waste-reduction
  11. Sustainable Restaurant Association: http://www.toogood-towaste.co.uk/
  12. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom : http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:304:0018:0063:SK:PDF
  13. Smernica 2000/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:15:05:32000L0013:SK:PDF
  14. EU Food Policy (2012). Member states to debate legal status when "best before" date is exceeded. EU Food Policy 97:8.
  15. WRAP (2010). Press release: Industry recommendations unveiled to reduce household food waste, 19 August 2010.
  16. Nariadenie Komisie (ES) č. 1221/2008 z 5. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1580/2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny, pokiaľ ide o obchodné normy: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:336:0001:0080:sk:PDF
  17. Food and Agriculture Organization (2011). Global food losses and food waste: extent, causes and prevention. Rome, Italy: http://www.fao.org/fileadmin/user_upload/ags/publications/GFL_web.pdf
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 26/05/2016
Zobraziť všetky výsledky hľadania