V posledných rokoch priťahuje pozornosť prevalencia alergie na potraviny, pretože sa odhaduje, že určitým typom alergie na potraviny trpia 2 – 4 % dospelých a 6 % detí. Hoci dnes vieme o tejto problematike viac než kedykoľvek predtým, alergie na potraviny zostávajú stále komplexným problémom, ktorému sa treba venovať.
Čo je príčinou alergií na potraviny?
Imunitný systém chráni organizmus pred nebezpečnými cudzími bielkovinami tým, že generuje určitú odozvu, aby ich vylúčil. Alergia je v podstate «nesprávne fungujúca imunita», pričom bežne neškodná látka je vnímaná ako hrozba – alergén – a organizmus si proti nej vytvára imunologickú obranu. Pri alergickej reakcii imunitný systém odpovedá produkciou protilátok (proteínov, ktoré sa špecificky viažu na alergén, aby ho deaktivovali a odstránili z organizmu). Existujú rozličné typy protilátok, alergickú reakciu na potraviny však zapríčiňuje jedna protilátka, ktorá sa označuje ako IgE (imunoglobulín E). Protilátka IgE sa viaže na alergény, pričom spúšťa alergickú odozvu.
IgE počas alergickej reakcie vyvoláva uvoľňovanie signalizujúcich molekúl do krvného riečišťa, čo nevyhnutne podnecuje nástup symptómov, ktoré sú pri potravinových alergiách bežné. Môžu to byť vyrážky, svrbenie nosa a očí, kýchanie, zhoršené dýchanie, kašeľ, svrbenie na perách a v ústnej dutine, nevoľnosť, žalúdočné kŕče, plynatosť, vracanie a hnačka. Našťastie, väčšinou ide o pomerne slabé reakcie, v ojedinelých prípadoch však môžu mať aj smrteľné následky.
Alergia, alebo intolerancia?
Niektorí ľudia považujú všetky nepríjemné reakcie na potraviny za alergiu alebo alergickú odozvu, v mnohých prípadoch však ide o intoleranciu, prípadne len o averziu. Skutočné alergické reakcie sa prejavia skoro po skonzumovaní pokrmu a postihnú imunitný systém, ktorý uvoľní IgE. Symptómy potravinovej intolerancie sa zvyčajne vyvíjajú dlhší čas, nezahrnujú imunitnú odozvu a majú tendenciu prejavovať sa ako plynatosť, hnačka či zápcha. Príkladom potravinovej intolerancie je laktózová intolerancia, pri ktorej niektorým ľuďom chýba tráviaci enzým laktáza, ktorý rozkladá mliečny cukor laktózu. Baktérie v črevách potom laktózu fermentujú, pričom dochádza k plynatosti, bolesti a hnačke.
Najbežnejšie potravinové alergény
Potravinovým alergénom sa môže stať ľubovoľná potravina, v Európe však máme 14 potravinových alergénov, ktoré sú najrizikovejšie (tabuľka 1), preto sú predmetom legislatívy o označovaní. Treba poznamenať, že z väčšiny alergií, ktoré sa prejavujú v dojčenskom období, deti vyrastú.
Tabuľka 1 Hlavné potravinové alergény
| Arašidy |
| Horčica |
| Kôrovce |
| Mäkkýše |
| Mlieko |
| Obilniny obsahujúce glutén |
| Orechy |
| Oxid siričitý (používaný ako antioxidant a konzervačná látka, napr. v sušenom ovocí, víne a výrobkoch zo zemiakov) |
| Ryby |
| Sezamové semená |
| Sója |
| Vajcia |
| Vlčí bôb (druh strukoviny z čeľade bôbovitých) |
| Zeler |
Zdroj1
Prahové hodnoty
Z hľadiska množstva potrebného na vyvolanie alergickej reakcie existuje vysoký stupeň variability medzi 2 – 4 % dospelých osôb a 6 % detí postihnutými alergiou na potraviny. Minimálna koncentrácia alergénu, ktorá vyvolá alergickú reakciu, sa označuje ako prahová hodnota. V dôsledku obrovských rozdielov medzi prahovými hodnotami jednotlivcov je dnes veľmi ťažké určiť všeobecne, aká najvyššia koncentrácia alergénu v skonzumovanej potravine ešte nezapríčiní nepriaznivú odozvu. Súčasný výskum je zameraný hlavne na určenie prediktorov intenzity reakcie u jednotlivcov.
Legislatíva Európskej únie (EÚ)
Potravinová alergia sa nedá liečiť, postihnuté osoby majú jedinú možnosť – vyhýbať sa potravinám obsahujúcim alergény. V záujme dostupnosti príslušných informácií Európska komisia (EC) určila 14 potenciálnych potravinových alergénov (pozri tabuľku 1), pričom potraviny, ktoré ich obsahujú v akomkoľvek množstve, musia byť zreteľne označené na obaloch potravín (výnimkou je oxid siričitý, ktorý netreba deklarovať pri koncentráciách pod 10 mg/kg).
Prípad “môže obsahovať”
Pri výrobe potravín sa venuje pozornosť tomu, aby sa správnymi praktikami izolácie a hygieny zabránilo krížovej kontaminácii jednej potraviny alergénmi z inej potraviny. Existuje však aj taká možnosť, že napríklad výrobok, ktorý neobsahuje orechy, ale vyrába sa na rovnakom zariadení a v tých istých priestoroch ako iný výrobok, ktorý orechy obsahuje, bude obsahovať stopy orechov a teda aj príslušných alergénov.
Pravdepodobnosť uvedeného krížového kontaktu väčšinou podlieha nepovinnému označeniu na obale formou “Môže obsahovať”. Pre spotrebiteľa je táto informácia dôležitá.
Ďalšie informácie:
Základné informácie o potravinovej alergii a potravinovej intolerancii
Odkazy
- Smernica Komisie 2007/68/ES z 27. novembra 2007: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2007:310:0011:0014:SK:PDF
- Združené výskumné stredisko Európskej komisie, Sekcia Ústavu pre referenčné materiály a merania: http://ec.europa.eu/dgs/jrc/index.cfm?id=1500
- Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Sekcia noviniek a tlačových informácií: http://www.efsa.eu.int/EFSA/efsa_locale-1178620753812_1178620829454.htm
- Agentúra pre potravinové normy, Návod na alergénový manažment a informácie pre spotrebiteľov, Multimediálna sekcia: http://www.food.gov.uk/multimedia/pdfs/maycontainguide.pdf
- Protall, Potravinové alergény rastlinného pôvodu – vzťah medzi alergénnym potenciálom a biologickou aktivitou, sekcia informačných letákov: http://www.ifr.ac.uk/protall/infosheet.htm#What%20is%20Food%20Allergy?
