Záujem Európy o neškodnosť potravín viedol k vytvorenie Európskeho úradu pre potravinovú bezpečnosť) EFSA). Zodpovednosť EFSA je v oblasti vedeckého posudzovania rizík, kým manažment rizík zostáva na legislatívcoch EÚ. Posudzovanie a manažment rizík prebieha v rámci procesu, ktorý sa nazýva analýza rizík.

Vieme, čo znamená "riziko"? Definícia hovorí, že je to "pravdepodobnosť vzniku nepriaznivej udalosti v dôsledku výskytu nebezpečenstva". Európska únia venuje odhadu rizík a rozhodovaniam týkajúcim sa ich manažmentu veľkú pozornosť. V dôsledku nedostatočného poznania je niekedy ťažké spoznať všetky aspekty rizika či predvídať dôsledky rozhodnutí. Analýza rizík je systematický postup komplexnejšieho posúdenia rizík, vnesenia transparencie do tejto komplexnosti a definovania neistôt, prípadne nedostatkov v poznatkoch. Týmto spôsobom sa zrýchľuje prijímanie rozhodovaní pri manažmente rizík a komunikácia o rizikách. Analýza rizík pozostáva z troch aktivít: posudzovanie rizík, manažment rizík a komunikácia o rizikách.

Posudzovanie rizík

Riziká vyplývajúce z potravín majú potenciálny dosah na spotrebiteľov. Možnými nebezpečenstvami v potravinách sú mikroorganizmy, chemikálie vyskytujúce sa ako kontaminanty (napríklad zložky čistiacich prostriedkov) či fyzikálne látky (napr. úlomky skla). Minimalizácie nebezpečenstiev sa venuje obrovské úsilie, napriek tomu bezpečnosť potravín nie je absolútna a určité nebezpečenstvá v potravinách sa môžu vyskytnúť. Posúdenie rizík sa robí podľa štruktúrovaného postupu, ktorým sa odhadujú riziká a faktory, ktoré ich môžu ovplyvniť v pozitívnom i negatívnom zmysle. Riziko sa dá vyjadriť absolútnymi údajmi (napr. odhad počtu spotrebiteľov, ktorí ochoreli v priebehu jedného roka v dôsledku konzumácie určitej potraviny) alebo relatívnymi údajmi (napr. vzájomné porovnanie bezpečnosti dvoch potravín).

Manažment rizík

Manažeri rizík sú "vodičmi" analýzy rizík. Rozhodujú, či je na vyriešenie problému potrebný odhad rizika a podporujú posudzovateľov rizika pri ich práci. Manažeri rizika využívajú výsledky posúdenia rizika, na základe ktorých rozhodujú, čo treba v danom prípade urobiť. Vyberajú najúčinnejšie opatrenia na zníženie rizika.

Komunikácia o rizikách

V procese analýzy rizík je veľmi dôležitá rôznorodá komunikácia. K odborným diskusiám dochádza medzi manažermi, posudzovateľmi rizík a všetkými stakeholdermi, t. j. tými, ktorí sa podieľajú na výrobe, resp. môžu nejako ovplyvniť bezpečnosť produktov. Keď sa už rozhodne, ako sa dá riziko čo najlepšie zvládnuť a kedy treba príslušné rozhodnutia realizovať, prichádza na rad komunikácia medzi manažermi a verejnosťou. Diskusie sú oveľa menej odborné a môžu sa odvolávať napríklad aj o ekonomické, sociálne a morálne hodnoty. V záujme prijatia rozhodnutí, ktoré sú prijateľné pre všetkých zúčastnených, je dobrá komunikácia veľmi dôležitou zložkou analýzy rizík. Niektorí ľudia sa domnievajú, že komunikácia o rizikách nie je nič viac než druh aktivity označovanej ako public relations (vzťahy s verejnosťou), ale nie je to tak. Táto komunikácia sa vyvinula úplne samostatne, predovšetkým ako produkt vnímania rizík. Vnímanie rizík vychádza zo širokej škály pôvodných psychologických štúdií, vykonaných za posledných 50 rokov, ktoré skúmajú, prečo ľudia vnímajú konkrétne riziká odlišne. Štúdie ukazujú, že ľudia sa viac obávajú nedobrovoľných rizík ako tých, ktoré podstupujú dobrovoľne, pričom viac sa obávajú technických ako prirodzených rizík. Tieto zistenia ovplyvnili spôsob komunikácie s verejnosťou o rizikách. Pôvodne komunikácia smerovala zhora nadol, napríklad od legislatívcov k občanom. Dnes sa preferuje dialógová forma komunikácie, na ktorej sa aktívne podieľa obyvateľstvo aj všetci stakeholderi.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 06/2003