Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



ČASOPIS FOOD TODAY 12/2009

Oveľa viac rýb v mori?

Plenty more fish in the seaOdborníci radia konzumovať viac rýb, ktoré nás chránia proti srdcovocievnym ochoreniam. Sú však opodstatnené obavy spotrebiteľov týkajúce sa etiky konzumácie voľne žijúcich rýb, a sú ryby z farmového chovu zdravé?
Rybolov pre zdravie
 
Vieme, že ryby a dary mora sú cenným zdrojom bielkovín, esenciálnych vitamínov a minerálnych látok. Výživové odporúčania vzťahujúce sa na väčšinu európskeho obyvateľstva navrhujú konzumovať týždenne jednu či dve porcie tučných rýb (napr. lososa či makrely). Odporúčania vychádzajú z poznatku, že tučné ryby sú vynikajúcim zdrojom omega-3 mastných kyslín, ktoré sú užitočné pre kardiovaskulárne zdravie ako aj pre rozvoj plodu.1,2
 
Ako sa produkujú ryby, ktoré konzumujeme?
 
Spotreba rýb za posledné desaťročia výrazne narástla.3 V Európskej únii (EÚ) poklesol lov rýb, ale spotreba rýb sa za posledné desaťročie zvýšila najmenej o 10 %, pričom sa nárast zabezpečil z farmového chovu. Dnes sa odhaduje, že asi dve tretiny rýb ulovených v EÚ pochádza z voľnej prírody.Na farmách sa chová predovšetkým losos, dúhový pstruh a kapor, zatiaľ čo k divým produktom rybolovu patrí sleď, tuniak, makrela a sardinka. Obsah živín a hladina kontaminantov v divých rybách závisí od viacerých faktorov, ktoré sa nedajú jednoducho kontrolovať: druh, sezóna, výživa, lokalita, životné štádium a vek. V niektorých rybách z potravinového reťazca (napr. losos, tuniak, mečiar) sa môžu kumulovať kontaminanty. Pri chove rýb s využitím akvakultúry – alebo farmovými postupmi – je dôslednejšia kontrola toho, čím sa ryby živia, pričom EÚ má prísne nariadenia týkajúce sa kontaminantov v rybách z farmového chovu.
 
Výživová hodnota farmových a divých rýb
 
Ryby na farmách dostávajú kontrolované krmivo, zvyčajne na báze rybacieho oleja a rýb. Na rozdiel od potravy divých rýb toto krmivo nie je závislá od sezóny. Tým možno vysvetliť skutočnosť, že vedci zistili ustálenejšiu hladinu lipidov v rybách z farmového chovu ako v divo žijúcich rybách.3
 
Krmivo z rýb pre farmové dravé ryby (napr. losos) sa zvyčajne vyrába z rýb, ktoré sa nevyužívajú na ľudskú spotrebu; taká je napríklad koruškovitá ryba a šprot. Čoraz častejšie sa do krmiva pridávajú rastlinné suroviny, tým sa však v rybách znižuje obsah omega-3 mastných kyselín. Na kompenzáciu tohto účinku sa posledných niekoľko týždňov dodáva rybám iba rybacie krmivo.
 
Trvalá udržateľnosť rýb pre spotrebiteľov
 
Odhaduje sa, že keby súčasné praktiky rybolovu pokračovali, zásoby rýb by sa v priebehu ďalších 40 rokov značne vyčerpali. V morských vodách EÚ sú udržateľné zásoby len niečo viac ako 10 % rýb. Niet pochýb, že riešením udržateľnosti je farmový chov rýb.
 
Hoci štúdie ukazujú, že medzi farmovými a divo žijúcimi rybami nie sú žiadne senzorické rozdiely, spotrebitelia sa domnievajú, že divo žijúce ryby sú zdravšie a chutnejšie .5 Ryby chované na farmách majú však viac výhod, menovite:
  • Pravidelná produkcia
  • Rovnomerný obsah živín
  • Prísna kontrola produkcie
  • Nižšie a stálejšie ceny
  • Vystopovateľnosť
Výskumy ukázali, že spotrebitelia síce pripisujú veľký význam trvalej udržateľnosti a etike produkcie rýb, tento záujem však nemusí byť v súlade s ich postojmi a správaním pri nákupoch.5 Odmietanie konzumácie divých rýb súvisí s etickými zábranami, zatiaľ čo odmietanie konzumácie farmových rýb sa spája s očakávanou nižšou kvalitou potraviny. Akvakultúra má vždy určitý negatívny vplyv na životné prostredie: nadprodukcia smerujúca k produkcii rybacieho krmiva, zmena prirodzeného prostredia, odpadové vody a dosah na biodiverzitu, keď ryby opustia farmy. Vzhľadom na to bol naštartovaný projekt EÚ, ktorý má optimalizovať akvakultúru, aby bolo možné vyhovieť nárokom spotrebiteľov zodpovedným a trvale udržateľným spôsobom.
 
Predpokladá sa tiež že farmové ryby sú menej zdravé. No v dôsledku kontrolovaného prostredia, sa dá chorobám, ktoré sa v rámci farmových chovov vyskytujú, predchádzať a celkovo zlepšiť prosperitu rýb.6 Významným cieľom akvakultúry je zabezpečenie prijateľnej hladiny prosperity natoľko, aby farmové ryby boli porovnateľné s ‘prírodnými’ divými rybami.
 
Súhrnne
 
Pre spotrebiteľa sú bezpečné a výživné farmové i divé ryby, pričom medzi nimi nie je veľký rozdiel, ak sa farmové ryby chovajú pri vyhovujúcich podmienkach. Nadmerný rybolov možno obmedziť farmovým chovom, čo je správna cesta k naplneniu výživových odporúčaní ohľadom zvýšenej konzumácie rýb.
 
Ďalšie informácie
EU projekt RAFOA (Researching Alternatives to Fish Oils in Aquaculture) - http://www.rafoa.stir.ac.uk//
EU projekt AQUAMAX (Sustainable Aquafeeds to Maximise the Health Benefits of Farmed Fish for Consumers) - http://www.aquamaxip.eu//
EU projekt CONSENSUS (Towards Sustainable Aquaculture in Europe) - http://www.euraquaculture.info/index.php?option=com_content&task=view&id=21&Itemid=60
 
Odkazy
  1. Mente A, de Koning L, Shannon HS, Anand SS (2009). A systematic review of the evidence supporting a causal link between dietary factors and coronary heart disease. Archives of Internal Medicine 169(7):659-669.
  2. Innis SM (2007). Dietary (n-3) fatty acids and brain development. Journal of Nutrition 137(4):855-9.
  3. Cahu C et al (2004). Farmed and wild fish in the prevention of cardiovascular diseases: Assessing possible differences in lipid nutritional values. Nutrition, Metabolism and Cardiovascular Diseases 14:34-41.
  4. European Food Safety Authority. Opinion of the Scientific Panel on contaminants in the food chain [CONTAM] related to the safety assessment of wild and farmed fish. Available at: http://www.efsa.europa.eu/EFSA/efsa_locale-1178620753812_1178620762697.htm
  5. Verbeke W et al (2007). Perceived importance of sustainability and ethics related with fish: a consumer behaviour perspective. Journal of the Human Environment 36:580-585.
  6. Bergh O (2007). The dual myths of the healthy wild fish and the unhealthy farmed fish.Diseases of Aquatic Organisms 75:159-164.
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 28/08/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania