Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



ČASOPIS FOOD TODAY 10/2009

Kto je kto v oblasti svetovej a európskej bezpečnosti potravín a výživy?

Bezpečnosťou potravín a výživou sa zaoberajú viaceré oficiálne európske a svetové organizácie. Tieto organizácie publikujú politické dokumenty, vypracúvajú stratégie, monitorujú príjem potravín alebo zdravie a v niektorých prípadoch pripravujú nariadenia. Tieto aktivity im umožňujú potenciálne vplývať na potraviny, ktoré sa dostávajú k spotrebiteľom.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)

Táto medzinárodná organizácia, ktorej ústredie sídli v Ženeve, zodpovedá za koordináciu zdravia v rámci systému Spojených národov (OSN). Zaoberá sa chronickými a infekčnými chorobami, duševným zdravím, výživou, bezpečnosťou potravín, epidémiami, bionebezpečenstvami, ekonomikou zdravia a prevenciou chorôb. WHO má vedúce postavenie v oblasti celosvetových záležitostí (príkladom je chrípkový vírus H1N1), financuje výskum, pripravuje normy, tvorí politiku na báze dôkazov, monitoruje trendy v oblasti zdravia a poskytuje technickú pomoc jednotlivým štátom. Ústredie WHO v Ženeve koordinuje aj prácu šiestich satelitných úradov, ktoré pokrývajú hlavné svetové regióny. Európsky úrad WHO je v Kodani, Dánsku, kde dohliada na potreby týkajúce sa zdravia obyvateľov vyše 50 štátov.

WHO, ako svetová organizácia, pri svojej politike zohľadňuje potreby chudobných a ohrozených národov ako aj potreby národov Západu. Aktivity WHO v oblasti bezpečnosti potravín, výživy a stravovania prislúchajú dvom oddeleniam: 1) Výživa a zdravie, 2) Bezpečnosť potravín a zoonóz.

Oddelenie Výživy a zdravia má štyri hlavné pracovné zamerania:
1. Posúdenie vývoja a dohľad: WHO tvorí tabuľky štandardného vývoja dojčiat a detí do 19 rokov, ktoré široko využívajú zdravotnícki odborníci;
2. Výživové politiky a programy štátov: WHO tvorí stratégiu a pokyny na pomoc jednotlivým štátom pri vypracúvaní účinných politík potravinárstva a výživy. K témam patrí dojčenská a materská výživa, obezita, staršie osoby, výživové odporúčania, bezpečnosť potravín a HIV/AIDS. Kľúčovým dokumentom je Globálna stratégia výživy, telesnej aktivity a zdravia;
3. Redukcia podvýživy mikroživinami: WHO dohliada na príjem vitamínov a minerálnych látok u obyvateľstva rôznych štátov a publikuje odporúčania na zabezpečenie potrebného príjmu, napríklad vitamínu A, jódu a železa;
4. Výživa pri obnove a kríze: WHO poskytuje technickú podporu a dohľad počas núdze (napr. vojny, hladu, záplav), aby sa zabránilo podvýžive a aby sa zlepšila dostupnosť potravín.

WHO tiež úzko spolupracuje so Stálou komisiou OSN pre výživu, ktorej úlohou je zvýšiť povedomie o podvýžive, mobilizovať zdroje na riešenie problémov na svetovej, regionálnej a národnej úrovni a podporovať medzinárodné politiky na zvýšenie potravinovej dostatočnosti.
Oddelenie bezpečnosti potravín a zoonóz zodpovedá za bezpečnosť potravín v rámci celého potravinového reťazca. Zaoberá sa tvorbou politík a implementáciou aktivít zameraných na zdravie so špeciálnym zreteľom na znižovanie alimentárnych nákaz na celom svete. K témam patrí akrylamid v tepelne upravovaných potravinách, polychlórované bifenyly (PCB) a dioxíny v lososoch či biomonitoring perzistentných organických polutantov. Hlavnou trans-národnou iniciatívou je ‘5 kľúčov k bezpečnejšej potrave’, ktorá poskytuje lokálne využiteľné tréningy a zdroje na podporu správnej hygieny potravín. Bezpečnosťou potravín sa zaoberá aj Medzinárodná sieť orgánov pre bezpečnosť potravín (INFOSAN), ktorá zahrnuje 177 národných orgánov pre bezpečnosť potravín.

Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)

FAO má ústredie v Ríme a je to ďalšia dôležitá organizácia v rámci OSN. Jej úlohou je zlepšovať úroveň výživy, zvyšovať produktivitu poľnohospodárstva, skvalitňovať život vidieckeho obyvateľstva a prispievať k rastu svetovej ekonomiky. Táto organizácia pôsobí aj ako neutrálne fórum, kde sa stretávajú rôzne štáty pri debatách o medzinárodnej politike a vyjednávajú dohody.

FAO má osem oddelení. Problematika bezpečnosti potravín a výživy patrí do oddeleniu poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov. FAO pokrýva široký rozsah tém o potravinách, napr. zloženie potravín, prídavné látky, vzdelávanie v oblasti výživy, odhad rizík či zabezpečovanie kvality. Dôraz sa kladie na pomoc krajinám ohrozeným nedostatkom potravín. Tak sa práca FAO prelína s prácou WHO pri identifikácii ľudí ohrozovaných podvýživou a pri definovaní lokálnych politík na zvýšenie dostupnosti potravín. FAO má však špeciálnu expertízu v oblasti výroby potravín, chorôb zvierat a rastlín a obchodu.

FAO podporuje celý rad internetových portálov, kde ľudia môžu získať informácie o potravinách rôznych štátov. Databáza FAOLEX sústreďuje národné zákony a predpisy o potravinách, poľnohospodárstve a obnoviteľných prírodných zdrojoch. Globálne fórum o dostupnosti potravín a výžive sa snaží o prenos poznatkov medzi 300 odborníkmi v oblasti potravín a výživy z piatich kontinentov. Medzinárodný portál Bezpečnosť potravín a zdravie zvierat a rastlín podporuje obchod a bezpečnosť potravín, pričom predstavuje jednoduchý prístupový bod k oficiálnym medzinárodným a národným normám a legislatíve. Štatistické databázy FAO sú cenným a často používaným zdrojom informácií pri porovnávaní časových trendov spotreby potravín v rôznych krajinách.
K aktivitám FAO patrí aj uverejňovanie tabuliek o zložení potravín (napr. ázijských či afrických potravín) a spolupráca s WHO pri publikovaní vedeckého poradenstva v oblasti potravín a výživy (napr. požiadavky na energiu a mikroživiny). A napokon, FAO je domovom Komisie Codex Alimentarius.1

Spoločný výbor odborníkov FAO/WHO pre potravinárske prídavné látky (JECFA) je medzinárodný výbor vedeckých expertov spravovaný týmito obomi organizáciami OSN. Výbor sa stretáva dva razy ročne od r. 1956. Spočiatku sa venoval iba bezpečnosti potravinárskych prídavných látok. Dnes sa zaoberá aj posudzovaním kontaminantov, prirodzene sa vyskytujúcich toxikantov a rezíduí veterinárnych liekov v potravinách.

Európske organizácie

Ako v jednotlivých členských štátoch, aj v rámci Európy vykonávajú odhad rizika a manažment rizika potravinových dodávok rozličné organizácie. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) je zodpovedný za posudzovanie rizika, zatiaľ čo Európska komisia (EK) zodpovedá za implementáciu aktivít vyplývajúcich z vedeckého poradenstva, t. j. politiku, výskum a legislatívu v spolupráci s Európskym parlamentom a členskými štátmi. Obe organizácie sú nižšie opísané podrobnejšie.

Európska komisia (EK)

V rámci EK patrí bezpečnosť potravín a výživa do pôsobnosti troch politických direktoriátov: Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Zdravie a spotrebitelia, a Životné prostredie, pričom ich služby sa vzájomne prelínajú. Na podporu tejto činnosti existuje rozsiahly výskumný program zaoberajúci sa rôznymi záležitosťami, ktorý koordinuje Generálny direktoriát (DG) pre výskumu.

Do pôsobnosti DG pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka patrí kvalita potravín, zásobovanie potravinami a zdravie rastlín/zvierat. Aktivity zahrnujú iniciatívy týkajúce sa dodávok mliečnych výrobkov a ovocia/zeleniny do určených škôl, plány vzdelávania a zvyšovania povedomia a programy zamerané na distribúciu potravín znevýhodneným komunitám v rámci Európskej únie (EÚ).

EK je prvotným zdrojom nariadení o potravinách v rámci celej EÚ, pričom úlohou členských štátov je skôr ich presadzovanie ako samotná tvorba zákonov. Týka sa to pôvodu, autenticity, pridávania živín, výživových tvrdení, zdravotných tvrdení, prídavných látok a dovolených zložiek. V tejto oblasti má vedúcu úlohu DG pre zdravie a spotrebiteľov, k aktivitám ktorého patrí označovanie, legislatíva, zdravie obyvateľstva a bezpečnosť potravinového reťazca (vrátane zdravia zvierat a bezpečnosť krmív ako aj potravín).

DG pre zdravie a spotrebiteľov propaguje aj politiku na pomoc členským štátom pri zvládnutí ochorení súvisiacich so životným štýlom, napríklad obezity, kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny. Ťažiskovým príkladom práce je Platforma zameraná na výživu, telesnú aktivitu a zdravie, ktorá koordinuje trans-národné aktivity zaoberajúce sa zmenou zloženia potravinárskych výrobkov, obmedzovaním predaja menej zdravých potravín, skvalitňovaním označovania, podporou telesnej aktivity a vzdelávaním rizikového obyvateľstva. Členmi platformy je celá škála európskych stakeholderov, od potravinárskych firiem až po spotrebiteľské organizácie.

Hlavným partnerom uvedenej platformy je Nezávislá skupina pre výživu a telesnú aktivitu, ktorá združuje predstaviteľov zo všetkých 27 členských štátov plus štyroch krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA). Od r. 2007 táto skupina umožnila výmenu politických názorov a praktík v oblasti výživy, zmeny zloženia potravinárskych výrobkov a podpory aktívneho životného štýlu formou vytvárania vhodných podmienok. Nedávno sa podarilo vytvoriť celoeurópsku kampaň na redukciu príjmu soli, ktorej činnosť sa vyhodnotí v r. 2010.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)

Úrad zriadila EK v r. 2002 ako nezávislý orgán, ktorý sa má zaoberať aférami potravín, zabezpečiť vysokú stupeň ochrany spotrebiteľa a pomáhať posilňovať dôveru voči potravinovým dodávkam v EÚ. Úrad vydáva stanoviská týkajúce sa bezpečnosti potravín a krmív, výživy, zdravia a pohody zvierat, ochrany rastlín a zdravia rastlín.

EFSA tvorí východisko pre legislatívnu úlohu EK a politickú úlohu členských štátov, pretože poskytuje nezávislý odhad rizika a komunikáciu o bezpečnosti potravín a o záležitostiach výživy. Táto činnosť sa vykonáva na požiadanie EK, Európskeho parlamentu alebo niektorého členského štátu, alebo ju iniciuje samotný úrad EFSA. Všetky stanoviská sú verejne dostupné.

EFSA má 10 vedeckých panelov a preklenujúci Vedecký výbor, ktoré pozostávajú z nezávislých odborníkov prevažne z celej EÚ. Panely sa zaoberajú takými záležitosťami, ako je zdravie zvierat, potravinárske prídavné látky, toxikológia, geneticky modifikované organizmy, zdravie rastlín, výživa a alergie. Zamestnanci EFSA pomáhajú členom panelov a sú zodpovední za poskytovanie údajov o príjmoch, metódach a záťaži, ktoré sú potrebné pri rokovaniach. Príkladmi panelových stanovísk sú: pohoda rýb chovaných na farmách, odhad bezpečnosti divých a farmových rýb, bezpečnostné aspekty pridávania lykopénu, taurínu a aspartámu do potravín, definovanie výživových profilov potravín s výživovými a zdravotnými tvrdeniami, prehľady tolerovateľných hladín príjmov či stanovisko o škodcoch citrusov.

Kľúčovým pokrokom vo výžive je nariadenie o výživových a zdravotných tvrdeniach, ktoré pripravil Panel EFSA pre dietetické výrobky, výživu a alergie. Tento panel bol poverený pracovať s vyše 4 000 zdravotnými tvrdeniami a pripraviť stanoviská o tom, či majú vedecké opodstatnenie. Po zavŕšení tejto práce pripraví EK zoznam dovolených zdravotných tvrdení v EÚ, ktoré bude môcť používať potravinársky priemysel v záujme informovania spotrebiteľov o priaznivých účinkoch výrobkov.

Čo sa týka bezpečnosti, kľúčovým pokrokom je prehodnotenie režimu prevencie BSE u hovädzieho dobytka, ktoré sa uplatňuje v mäsovom priemysle. Do posúdenia potenciálneho rizika pre ľudské zdravie bol zapojený Panel pre biologické nebezpečenstvá.

Ďalšie informácie
Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization)
www.who.int/en
Spoločný výbor expertov FAO/WHO pre potravinárske prídavné látky (Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives (JECFA))
http://www.who.int/ipcs/food/jecfa/en/
Globálna stratégia výživy, telesnej aktivity a zdravotných záznamov (Global Strategy on Diet, Physical Activity and Health report)
www.who.int/dietphysicalactivity/strategy/eb11344/en/index.html
WHO Briefing note on ‘5 Keys to Safer Food’
www.who.int/foodsafety/consumer/Briefing_keys.pdf
Organizácia OSN pre poľnohospodárstvo a výživu (Food and Agriculture Organization of the United Nations)
www.fao.org
Európska komisia (European Commission)
http://ec.europa.eu/policies/index_en.htm
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority)
www.efsa.europa.eu

Odkazy
1. EUFIC Potraviny dnes č. 44 (2004). Čo je Codex Alimentarius? Dostupné na: www.eufic.org/article/sk/page/FTARCHIVE/artid/codex-alimentarius/

ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 17/04/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania