Každý Európan skonzumuje týždenne v priemere 11 kg potravín. Enzýmy, prirodzene sa vyskytujúce bielkoviny, ktoré umožňujú priebeh životných biochemických procesov, sa nachádzajú vo všetkých potravinárskych surovinách. Niektoré enzýmy po purifikácii a uplatnení vo forme potravinárskych prípravkov poskytujú výhody, napr. lepšiu chuť a vôňu, textúru a stráviteľnosť.
Východiskový stav
Človek po tisícročia využíva prirodzene sa vyskytujúce mikroorganizmy – baktérie, kvasinky a plesne – a enzýmy, ktoré tieto mikroorganizmy produkujú, na výrobu chleba, syra, piva a vína. Napríklad pri výrobe chleba sa používa enzým amyláza, ktorý štiepi múku na rozpustné cukry, ktoré kvasinky premieňajú na alkohol a oxid uhličitý. V dôsledku toho sa chlieb nakyprí.
Dnes sa enzýmy používajú na rozmanité aplikácie: pečivo, výroba syra, spracovanie škrobu, výroba ovocných štiav a iných nápojov. Môžu skvalitniť textúru, vzhľad a nutričnú hodnotu, ako aj generovať požadovanú chuť a vôňu. Potravinárske enzýmy, ktoré sa v súčasnosti používajú, pochádzajú niekedy zo živočíchov a rastlín (napr. amyláza – enzým, ktorý rozkladá škrob – sa dá získať z naklíčeného jačmeňa), ale väčšinou sa na ich získavanie používajú vhodné mikroorganizmy.
Enzýmy majú pri výrobe potravín celý rad výhod:
- Sú vítanými alternatívami tradičnej chemickej technológie a mnohokrát môžu nahradiť syntetické chemikálie. Má to priaznivý vplyv na životné prostredie v dôsledku menšej spotreby energie a biodegradovateľnosti.
- Majú špecifickejší účinok ako syntetické chemikálie. Procesy, pri ktorých sa používajú enzýmy, sa vyznačujú menším počtom nežiaducich reakcií a odpadných produktov, pričom vzniknuté produkty sú vysoko kvalitné a pravdepodobnosť znečistenia životného prostredia je nižšia.
- Umožňujú vykonávať niektoré procesy, čo by inak nebolo možné. Príkladom je výroba priezračného koncentrátu jablčnej šťavy na báze enzýmu pektinázy.
Enzýmy z mikroorganizmov (používajú sa najmä Bacillus, Aspergillus, Streptomyces a Kluyveromyces), sa vyrábajú fermentáciou v obrovských tankoch alebo fermentoroch s kapacitou až 150 000 litrov; výroba sa optimalizuje úpravou teploty, živín a vzduchu. Podobne ako v iných potravinárskych oblastiach, aj tu platia prísne hygienické pravidlá. Po skončení procesu sa vo fermentore nachádzajú enzýmy, živiny a mikróby. Purifikáciu umožňuje filtrácia, pri ktorej sa oddelia nečistoty a extrahuje sa enzým.
Výroba kvalitnejších produktov
Od začiatku 80. rokov 20. storočia spoločnosti, ktoré vyrábajú enzýmy, používajú postupy genetického inžinierstva na zefektívnenie a skvalitnenie výroby a na vývoj nových produktov. Výhody sú zrejmé ako pre priemysel, tak i pre spotrebiteľov, pretože lepšie sú produkty aj procesy. Pokrok sa však spomaľuje v dôsledku diskusií o kontroverzných aplikáciách biotechnológie – napr. aplikácia genetického inžinierstva na živočíchy – prebiehajúcich v celej Európe.
V súčasnosti sa dá moderná biotechnológia použiť v prospech technológie výroby enzýmov:
- Vyššia produktivita a hospodárnosť procesov. Pri efektívnejšej výrobe enzýmov sú až o polovicu menšie nároky na množstvo surovín, energie a vody, ak sa prejde z tradičného mikrobiálneho kmeňa na geneticky modifikovaný.
- Spoločnosti môžu enzýmy „ušiť na mieru“ zákazníkovi presne podľa požiadaviek na konkrétne vlastnosti výrobkov.
- Výrobcovia môžu dodávať enzýmy, ktoré by sa inak nedali získať v dostatočne veľkých množstvách, pričom spotrebiteľ má k dispozícii rozmanitejšie výrobky. Príkladom je produkt na báze amylázy, pomocou ktorého zostane chlieb čerstvý po dlhší čas.
Stručná história enzýmov
2000 pred n. l.
Egypťania a Sumeri vyvinuli fermentáciu na použitie pri výrobe piva, chleba a syra.
800 pred n. l.
Pri výrobe syra sa používali teľacie žalúdky a enzým chymozín.
1878
Identifikovali sa zložky kvasinkových buniek, ktoré zapríčiňujú fermentáciu. Zaviedol sa výraz „enzým“, odvodený od gréckeho výrazu s významom „v kvasinke“.
1926
Zistilo sa, že enzýmy majú bielkovinový charakter.
80. roky 20. storočia
Vyvinuli sa enzýmové prípravky na zlepšenie stráviteľnosti niektorých živočíšnych krmív a a využiteľnosti ich živín.
1982
Došlo k prvej potravinárskej aplikácii produktu génovej technológie, alfa-amylázy.
1988
Vo Švajčiarsku sa schválil a na trh uviedol rekombinantný chymozín, čo znamenalo prvé odsúhlasenie potravinárskeho používania produktu génovej technológie.
1990
Génovou technológiou sa získali dve pomocné technologické prísady: enzým na použitie pri výrobe syra v USA a kvasinka pre pekárstvo v Spojenom kráľovstve.
Možnosť alergií
Dosiaľ neboli zaznamenané žiadne alergie z rezíduí enzýmov v potravinách. Hladiny rezíduí enzýmov v potravinách sú také nízke, že je veľmi nepravdepodobný ich alergénny účinok. Enzýmy, podobne ako iné bielkoviny, môžu vyvolať alergické reakcie, keď sú ľudia vystavení ich väčším množstvám. Z toho dôvodu podnikli spoločnosti rôzne ochranné opatrenia a viaceré enzýmy sa vyrábajú vo forme tekutín, granúl, kapsúl alebo imobilizovaných preparátov, čím sa má obmedziť záťaž pracovníkov.
Niektoré použitia enzýmov pri výrobe potravín
| Oblasť | Enzým | Účel / funkcia |
| mliekarstvo | Syridlo (proteáza) | Koagulant pri výrobe syra |
| Laktáza | Hydrolýza laktózy pri produkcii bezlaktózového mlieka |
| Proteáza | Hydrolýza srvátkových bielkovín |
| Katalázy | Odstránenie peroxidu vodíka |
| Výroba piva | Celulázy, beta-glukanázy, alfa-amylázy, proteázy, maltogénne amylázy | Pri skvapalňovaní, čírení a náhrade sladových enzýmov |
| Výroba alkoholu | Amyloglukosidáza | Konverzia škrobu na cukor |
| Pekárstvo | Alfa-amylázy | Štiepenie škrobu, výroba maltózy |
| Amyloglykozidázy | Scukornatenie |
| Maltogénna amyláza (Novamyl) | Predĺženie trvanlivosti chleba |
| Proteáza | Rozklad bielkovín |
| Pentosanáza | Rozklad pentozanu vedúci k menšej produkcii gluténu |
| Glukózooxidáza | Stabilita cesta |
| Vína a ovocné šťavy | Pektináza | Lepšia výťažnosť a čírenie |
| Glukózooxidáza | Odstránenie kyslíka |
| Beta-glukanázy | |
| Mäso | Proteáza | Tenderizácia mäsa |
| | Papaín | |
| Bielkovina | Proteázy, trypsín, aminopeptidázy | Rozklad rôznych zložiek |
| Škrob | Alfa-amyláza, glukoamylázy, hemicelulázy, maltogénne amylázy, glukózoizomerázy | Modifikácia a konverzia (napr. na dextrózu alebo na sirupy s vysokým obsahom fruktózy) |
| | dextranázy, beta-glukanázy | |
| Inulín | Inulinázy | Výroba fruktózových sirupov | |
Predávané enzýmy, ktoré sa vyrábajú génovou technológiu
| Hlavná enzýmová aktivita | Aplikácia |
| Alfa-acetolaktát dekarboxyláza | Výroba piva |
| Alfa-amyláza | Pekárstvo, výroba piva, liehovarníctvo, škrobárstvo |
| Kataláza | Majonéza |
| Chymozín | Syr |
| Beta-glukanáza | Výroba piva |
| Alfa-glukanotransferáza | Škrobárstvo |
| Glukózoizomeráza | Škrobárstvo |
| Glukózooxidáza | Pekárstvo, vaječná majonéza |
| Hemiceluláza | Pekárstvo |
| Lipáza | Tuky, oleje |
| Maltogénna amyláza | Pekárstvo, škrobárstvo |
| Microbiálne syridlo | Mliekarstvo |
| Fytáza | Škrobárstvo |
| Proteáza | Pekárstvo, výroba piva, mliekarstvo, liehovarníctvo, rybný priemysel, mäsový priemysel, škrobárstvo, spracovanie zeleniny |
| Pululanáza | Pekárstvo, škrobárstvo |
| Xylanáza | Pekárstvo, škrobárstvo |