Výskum výživy sa bude v budúcnosti vo zvýšenej miere zameriavat na podmienky, za ktorých sú naše gény ovplyvnované zložením našej stravy. Bezpecnejšia a výživnejšia strava, nové liecebné metódy a originálne spôsoby ako ochránit prostredie – toto sú len niektoré z ocakávaných potenciálnych výhod, ktoré získame z takéhoto výskumu.

Genetický výskum môže byt aplikovaný na poli výživy mnohými spôsobmi, ci už je to nárast nutricnej hodnoty potravín, identifikácia spôsobov, ako redukovat riziká urcitého ochorenia u jednotlivcov, alebo identifikácia optimálnych, zdraviu prospešných potravín. S príchodom prvej koncepcie výskumu ludského genómu, nastala celkom nová kapitola chápania zdravia a výživy.

Vo februári 2000 sa dva nezávislé výskumné tímy pretekali v snahe simultánne publikovat svoje výsledky výskumu v dvoch najprestížnejších svetových periodikách - „Príroda a veda“. Prvý „hrubý nácrt“ ludského genómu bol rozlúštený. Bol to ohromný úspech, ked uvážime, že kompletná sekvencia ludského genómu sa skladá z 3,2 bilióna castí a je taká obrovská, že mohla byt publikovaná iba na internete. Na vytlacenie celej sekvencie by bolo odhadom potrebných viac ako 75 000 strán novín.

Výskum ludského genómu si vyžaduje dôkladné porozumenie funkcie bunky a jej reprodukcie. V snahe pomôct tým, ktorí nie sú fundovaní v genetike, pochopit jej základy, nasledujúce odstavce velmi strucne poskytujú prehlad o štruktúre a funkciách rozlicných stránok ludského genómu.

Existujú štyri odlišné dusíkaté bázy a každá sa hodí k špecifickému partnerovi z opacnej strany retazca. Adenín (A) sa dá spárovat s tiamínom (T), a guanín (G) sa páruje s cytozínom (C). Celá informácia, ktorá je potrebná pre funkciu bunky, alebo jej reprodukciu, je uložená v sekvencii, ktorá je tvorená z týchto štyroch báz. Táto sekvencia sa opakuje milión resp. bilión krát v celom genóme. Každá forma života je takto usporiadaná, a preto je velmi dôležité špecifické pravidlo uloženia týchto báz, pretože to je to, co robí cloveka clovekom. Usporiadanie týchto sekvencií báz podmienuje rozmanitost organizmov. Sekvencie DNA sú nositelmi tajomstva každého života od baktérie po cloveka a veda teraz dokáže dekódovat tieto knihy nazývané genómy.

DNA

A genome consists of all of the DNA molecules in an organism, including those in genes. (A gene is a sub-unit of DNA that determines an individual's inherited characteristics such as eye colour). Genomes vary in size depending on their source. For example, the smallest known genome is from a bacterium and has 600,000 DNA base pairs (bps). The human genome has about 3 billion base pairs. While genes get a lot of attention, it's the proteins in the cell that actually do all the work. Genes carry information to enable the cell to make proteins. The proteins in turn determine a whole host of features such as what the organism will look like, how well it functions and perhaps even how it behaves.

Budúcnost'

Výskum využívajúc znalosti z Projektu ludského genómu (Human Genome Project) konecne dá možnost vedcom pochopit funkcie ludských génov a pravidlá, ktoré regulujú ich cinnost resp. necinnost. Tento poznatok im poskytne informácie o vzájomnom pôsobení génov a výživy a efekt individuálnych genetických rozdielov na stravu a stravovanie. Napríklad spôsob, akým niektoré nutrienty napr. z mlieka, ovocia a zeleniny vyvolávajú žiadúce zmeny je v súcasnosti zväcša neznámy. Výskum môže pomôct pri identifikácii týchto úcinkov a taktiež môže pomôct pochopit, preco urcité ingrediencie a potraviny sú prospešné pre zdravie. Podobne, genetická základna, v súvislosti s rozdielnymi reakciami ludí na urcité potraviny a výživu, môže byt urcená a využívaná pri odporúcaní potravín a stravy najviac výhodnej pre každého jednotlivca. Štúdie o interakcii medzi génmi a potravou môžu tiež pomôct poskytnút nové informácie pre vývoj presnejších biomarkerov (indikátorov) na vcasnejšiu detekciu rôznych ochorení a identifikovat gény, ktoré môžu byt ovplyvnené spôsobom výživy, za úcelom prevencie týchto chorôb. V dalšom vydaní Food Today sa pozrieme bližšie na dôsledky, aké má tento výskum pre budúce zlepšenie zdravia a výživy.

Pochopenie DNA

Bunky tvoria základnú jednotku všetkých živých systémov a všetky informácie alebo inštrukcie potrebné na riadenie bunecnej aktivity môžeme nájst v substancii zvanej deoxyribonukleová kyselina (DNA). DNA sa nachádza v jadre bunky. U ludí a všetkých vyšších živocíchov je molekula DNA tvorená dvoma vláknami, ktoré sú zvinuté do dvojitej závitnice, ktorá je pravotocivá a má podobu skrúteného rebríka. Vždy sú oproti sebe dva nukleotidy, ktoré vytvárajú medzi sebou vodíkové väzby, ktoré spevnujú štruktúru molekuly DNA. Nukleotidy molekuly DNA obsahujú 4 dusíkaté bázy.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 09/2002