Musíte dodržiavať stravu, ktorá stavia na odhalení pravdy. K odborníkovi na výživu prinesiete múdru kartičku so svojím DNA profilom, ktorý predstavuje váš genetický podpis, a dáte si z prsta odobrať kvapku krvi. Vašu krv zanalyzujú a porovnajú s vaším profilom DNA. O chvíľu dostanete predpis na stravovanie, ktoré vychádza z vašich genetických potrieb s dokonalým vyvážením makro- a mikroživín. Váš predpis na niekoľko ďalších mesiacov sa nepodobá predpisu vášho talianskeho priateľa či vášho šéfa, ktorého starý rodič je Indián. Dokonca aj vášmu bratovi, ktorého životný štýl je oveľa hektickejší ako váš, odporučili úplne inú škálu potravín. Tento scenár sa môže zdať ako fantázia, vedci však predpovedajú, že presne takto to bude raz technicky možné.
Až donedávna predstavovalo štúdium výživy a genetiky dva úplne samostatné odbory. V súčasnosti sa výskum zameriava i na vzťahy a interakciu medzi ľudskými génmi a výživou. Tento nový smer výskumu sa medzi vedcami označuje ako nutrigenomika alebo "individualizovaná výživa", čo je termín zrozumiteľnější pre bežného spotrebiteľa. Poskytuje informácie, na základe ktorých je možné účinným spôsobom upraviť stravovacie odporúčania pre každého jedinca, s cieľom podpory zdravia a prevencie niektorých ochorení.
Nie je to však jednoduchý problém, čo sa dá overiť na príklade ochorenia srdca. Na riadení kardiovaskulárneho systému sa nepodieľa iba jeden gén, ale najmenej 20 000. Hoci jednotlivý gén má len veľmi malý význam, niektoré, označované ako "markerové gény", môžu poskytnúť celkovú informáciu o rizikových faktoroch ovplyvňujúcich vývoj chorôb srdca. Napríklad bol identifikovaný gén, ktorý je zapojený do riadenia hladiny cholesterolu v krvi. Existuje niekoľko bežných variantov tohoto génu, medzi nimi sú však dva, z ktorých jeden zvyšuje riziko vysokej hladiny cholesterolu v krvi, druhý má naopak významný ochranný účinok.
Zistilo sa, že v prípadoch, keď rizikové faktory vzniku srdcových chorôb ovplyvnené životným štýlom sú nízke, napr. u osôb, ktoré sú fyzicky aktívne a ich strava obsahuje málo tuku, len veľmi málo záleží na tom, či má takáto osoba variant génu, ktorý predurčuje vysokú hladinu cholesterolu v krvi. Naopak, ak sú rizikové faktory určované životným štýlom vysoké, napríklad u osôb, ktoré sú málo telesne aktívne, fajčia a ich strava obsahuje mnoho nasýtených tukov, tieto gény ovplyvňujú vysokú hladinu cholesterolu v krvi.
Tiež sa dokázalo, že keď sa skupina osôb podrobila liečebnej diéte na zníženie celkového cholesterolu v krvi, po určitej dobe sa u niektorých osôb prejavil výrazný kladný účinok, u iných však nebola zistená žiadna kladná odozva. Z týchto poznatkov vyplýva, že u skupiny osôb, kde sa liečebná diéta kladne neprejavila, je zbytočné v nej pokračovať. Tajomstvo úspechu spočíva v identifikácii určitého variantu génov, ktorý je bežný u skupiny osôb s kladnou odozvou na liečebnú diétu. Keď bude táto informácia k dispozícii, bude to možné využiť pri výživových odporúčaniach osobám, u ktorý je vysoká pravdepodobnosť priaznivých účinkov.
Okrem ochorení srdca sa zistilo niekoľko ďalších genetických variantov, ktoré sa vzťahujú k výžive (1). Gény, ktoré riadia metabolizmus kyseliny listovej a folátov, sa dávajú do súvislosti s niektorými nervovými poruchami, iná skupina génov ovplyvňuje absorpciu železa a jeho reguláciu v organizme. Genetické faktory významnou mierou ovplyvňujú aj štruktúru a hustotu kostí.
Genetická výbava nepochybne ovplyvňuje spôsob reakcie každého jedinca na životné prostredie. Ďalší výskum umožní optimálne ovplyvňovať prostredie a výživu tak, aby vyhovovali fyziológii každého jednotlivca.
Zdroje
- Elliot R and Jin Ong T (2002) Nutritional genomics a clinical review. British Medical Journal. 324: 1438-1442
- Nutrition Society Summer Meeting (2003) Individual variability in the nutritional response. Kings College London. (http://www.nutritionsociety.org/news/newsPage.html).
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 03/2004