Urcite existujú tisícky jedál, v ktorých sú paradajky najdôležitejšou alebo klúcovou zložkou. Vdaka svojej farbe, chuti a všestrannosti, prešli paradajky dlhú cestu od starej aztéckej civilizácie až po ich prítomnost v dnešných kuchyniach.

Mnoho dnešných bežných a výborných jedál možno vystopovat už v starých dobách a plodinu sme prebrali po objavení "Nového sveta". Paradajky pochádzajú pôvodne zo svahov Ánd v Mexiku, kde ich vypestovali Aztékovia. Aztécke slovo "tomatl" znamená "gulatý plod" a španielski dobyvatelia ich nazvali "tomate". Paradajky, popri kukurici, zemiakoch, štiplavej paprike chilli a sladkých zemiakoch, boli na zaciatku 16. storocia privezené do Španielska pocas Columbových výprav.

Paradajky sa pravdepodobne prvé objavili v Seville, významnom centre medzinárodného obchodu, predovšetkým s Talianskom. V roku 1544 taliansky bylinkár Mattioli opísal žlté plody paradajky ako "mala aurea", zlaté jablko, a v roku 1554 a zmienil o cervenej odrode. Holandský bylinkár Dodoens ich detailne opísal v roku 1554 a plody získali reputáciu ako afrodiziakum. Vdaka tomu ich pomenovali "pomme d´amour" vo Francúzsku, "pomodoro" v Taliansku a Anglicania im dali názov "love apple".

Bežnou kulinárskou prísadou sa paradajky pomaly zacali stávat v 17. storocí. Najstarší známy neapolský recept na "paradajkovú omácku na španielsky spôsob" je z roku 1692.

Hoci sú paradajky považované za zeleninu, pretože sa používajú hlavne v kuchyni, v skutocnosti ide o ovocie patriace do celade Solanacea. Sú blízke príbuzné so zemiakmi, paprikou a baklažánmi. Paradajky patria k najpopulárnejším prísadám jedál v Európe, pre ich mnohostrannú použitelnost a ich schopnost dobre sa kombinovat so syrom, vajíckami, mäsom a širokým radom bylín.

Paradajky sú výživné. Obsahujú velké množstvo vitamínu C a folát. Paradajky sú taktiež najdôležitejším potravinovým zdrojom cerveného farbiva lykopén, ktorý ma antioxidacné a antikarcinogénne vlastnosti. Vyššie hladiny lykopénu v plazme sú spájané s redukciou iniciácie niektorých druhov rakoviny, najmä rakoviny prostaty. Príjem do tela závisí od druhu produktu, ktorý konzumujeme. Vstrebávanie lykopénu do krvnej plazmy je výrazne vyššie z tepelne spracovaných produktov ako z rovnakého množstva cerstvých paradajok. Rovnako biodostupnost lykopénu z tepelne spracovanej paradajkovej štavy je vyššia než zo surovej štavy.

Celosvetovo je propagovaná konzumácia ovocia a zeleniny v dávkach najmenej 5 krát denne. Paradajky sú skvelým ovocím pre rýchle, zdravé a výživné obcerstvenie, alebo ako súcast originálnych receptúr.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 06/2001