Bez ohľadu na to, či sedíte v školskej triede, v zasadacej sále, alebo si len chcete udržiavať svoj mozog v dobrej forme - základom sú raňajky. Podľa najnovších vedeckých výskumov raňajky, t. j. príjem vhodnej potravy ráno, ovplyvňuje pochody, ktoré sa podieľajú a podstatnou mierou ovplyvňujú pamäť a schopnosť komplexného spracovania prijímaných informácií a ich využívania.

Pri vedeckých pokusoch uskutočnených na deťoch sa preukázalo, že skupina detí, ktoré vynechali prvé ranné jedlo - raňajky, urobila viac chýb v testoch vyžadujúcich riešenie určitých problémov, než skupina detí, ktoré mali ráno čas vhodne sa naraňajkovať. Taktiež štúdie s mladými dospelými ľuďmi preukázali podobné výsledky: osoby bez raňajok vykazovali horšie výsledky školských testov než tí, ktorí pred skúškou niečo zjedli.

Vyššia duševná výkonnosť po raňajkách je pravdepodobne ovplyvnená zvýšenou koncentráciou glukózy v krvi, ktorá opäť zvyšuje koncentráciu transmiteru nazvaného acetylcholín v mozgu. Profesor David Benton z University of Wales a ďalší odborníci pracujúci v tejto oblasti sa domnievajú, že acetylcholín ovplyvňuje pamäť, lebo lieky, ktoré blokujú tvorbu tohoto transmiteru podstatne znižujú pamäť, zvlášť schopnosť zapamätať si a znovu si vybaviť nové získané informácie.

Na tvorbu acetylcholínu je potrebný vitamín B₁. Príjem jeho dostatočného množstva fromou raňajok je preto dôležitý na optimalizáciu duševnej výkonnosti v priebehu dopoludnia. Vitamín B₁ obsahujú obilné produkty, medzi ktoré patria celozrné chleby a obohatené raňajkové cereálie.

Schopnosť jasného myslenia nie je obmedzená len na ranný príjem krátkodobo pôsobiacich živín potravou. Duševná výkonnosť závisí rovnako na dlhodobej nutričnej kvalite prijímanej potravy ako celku. Napr. dlhodobý nízky príjem železa môže negatívne ovplyvniť schopnosť koncentrácie a výšku IQ.

Je známe, že deficit železa negatívne ovplyvňuje pamäť dospelých i detí a u malých detí a kojencoch vedie zníženiu pozornosti a schopnosti učiť sa.

Zatiaľ čo ženy sú zvlášť citlivé na nedostatok železa, nedostatok jódu má negatívny vplyv na ženy a mužov, predovšetkým pri rozhodovaní, a prejavuje sa nízkou iniciatívou. Pretože nedostatkom jódu sú v Európe postihnutí obyvatelia len v niektorých oblastiach a v niektorých rozvojových krajinách, treba mu predchádzať používaním jodidovanej kuchynskej soli, ako aj zvýšenou konzumáciou morských rýb a ďalších morských živočíchov, mäsa, mlieka a vajec.

Kým nedostatok niektorých prvkov vo výžive môže viesť k zníženiu mozgových funkcií, zvýšený príjem iných zložiek môže naopak výkonnosť mozgu podstatne zvýšiť. Napr. ľahký stimulujúci účinok má kofeín, lebo pôsobí na centrálnu nervovú sústavu a zvyšuje tak schopnosť reagovať na podnety. Testy preukázali, že kofeín môže urýchliť spracovanie informácií v mozgu o 10 % a že káva poobede pomáha prekonať obvyklý poobednajší útlm a zachovať si obvyklú schopnosť koncentrácie.

Dôležité je nielen to, čo pijete, ale i aké množstvo toho vypijete. Už malý deficit tekutín môže ovplyvniť duševnú výkonnosť. Je si treba uvedomiť, že pri pocite smädu už máte nedostatok tekutín. Ich dostatočný príjem v priebehu dňa umožňuje zachovanie duševnej čulosti po celý deň.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 05/2000