To, čo jeme a ako jeme má vplyv na naše zdravie. Ktoré druhy potravín nás však privedú k pocitu nasýtenia a prečo majú toľkí z nás tendenciu prejedať sa?

Hlavnou úlohou jedla je ukojiť hlad a poskytnúť základnú energiu, živiny a ostatné zložky potrebné na rast a udržiavanie dobrého zdravotného stavu. Väčšina z toho, čo si vyberáme je ovplyvnená chuťou, arómou a štruktúrou, ako i spoločenským prostredím. Náš apetít odráža vedomý pocit hladu, naučenú alebo navyknutú schému stravovania v rôznom čase počas dňa, našu obľúbenosť rôznych druhov jedál a čisté potešenie z konzumácie alebo oddávania sa určitým potravinám, ktoré obľubujeme.

Počas jedenia sa roztiahne žalúdok, vnútorné nervové receptory vnímajú objem jedla a tlak na steny žalúdka. Tieto receptory posielajú signály do mozgu cez blúdivý nerv, čo spôsobuje pocit sýtosti. Keď sa žalúdok stiahne a vyprázdni, znovu pociťujeme túžbu po jedle. Väčšie porcie jedla naplnia žalúdok na dlhší čas a pôsobia viac uspokojujúco ako menšie porcie. Skutočné zložky jedla a teplota jedla môžu taktiež ovplyvniť to, ako rýchlo sa žalúdok vyprázdni a teda ako dlho vydrží pocit sýtosti.

„Sýtiaca sila“

Niektoré jedlá môžu ľahšie prispieť k pocitu sýtosti ako iné jedlá, čo sa nazýva „sýtiaca sila.“ Kalorické tabuľky, často využívané odtučňujúcimi ľuďmi a tými, čo sa zaujímavú o svoju telesnú hmotnosť, neodrážajú vždy nutne nasycovaciu schopnosť jedla. Tu môžu byť nápomocné výskumy študujúce účinky potravín na pocit sýtosti. V jednej štúdii 38 bežných potravín boli zaznamenané pocity sýtosti u žien aj u mužov každých 15 minút počas dvoch hodín. Najvyššia schopnosť nasýtiť sa preukázala u pokrmov s vysokým obsahom proteínu, vlákniny a vody a menšia schopnosť nasýtenia bola spojená s jedlami bohatšími na tuky. Ovocie a zelenina – hlavne varené zemiaky – skončili s vysokou schopnosťou zasýtenia, kým pekárenské produkty, ako koláče, croissanty a sušienky, boli potravinami s najmenšou schopnosťou zasýtiť. Potraviny bohaté na proteíny (ryby, mäso, pečené fazule, šošovica a vajíčka) a potraviny bohaté na sacharidy (cestoviny, ryža, celozrnný chlieb a cereálie) patrili medzi najsýtejšie potraviny.

Pokým proteíny zjavne zaženú hlad na dlhšiu dobu ako sacharidy, tuky majú najnižšie účinky na nasycovanie ako aj na nasýtenie. To má pravdepodobne podiel na tom, že tučné stravovanie vedie k pasívnemu prejedaniu, čo má často za následok naberanie hmotnosti.

Sú teda raňajky zložené z celozrnného chleba a chudej šunky správnou voľbou na zažehnanie hladu až do obeda? Zdalo by sa, avšak vedci stále vedia málo o nasycovacej schopnosti komplexných jedál, ktoré kombinujú rôzne živiny.

Iné vplyvy

Veľké množstvo rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú apetít a príjem jedla komplikuje štúdie v oblasti hladu a sýtosti. Druhy jedál, ich sýtosť a chutnosť, spoločenské prostredie, zvyklosti, úroveň vzdelania, príjem, veľkosť porcií, ba dokonca nálada sú iba niektorými z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť príjem jedla a telesnú hmotnosť. Vedci stále pracujú na odhalení všetkých faktorov vplývajúcich na to, čo a prečo jeme.

Literatúra:

1. Bellisle F, Blundell JE, Dye L et al. (1998) Functional food science and behaviour and psychological functions. British Journal of Nutrition 80 (Suppl. 1), S173-S193
2. Blundell JE, Lawton CL, Cotton JR et al. (1996) Control of human appetite: implications for the intake of dietary fat. Annual Reviews of Nutrition 16, 285-319
3. Green SM, Delargy HJ, Joanes D, Blundell JE (1997) A satiety quotient: a formulation to assess the satiating effect of food. Appetite 29, 291-304
4. Holt SHA, Brand Miller JC, Petocz P & Farmakalidis E (1995) A satiety index of common foods. European Journal of Clinical Nutrition 49, 675-690

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 06/2002