V predchádzajúcich článkoch sme sa venovali primárnej prevencii detskej obezity a tým, ako ju ovplyvňuje vek, pohlavie a etnická príslušnosť detí. Tento článok sa zaoberá vplyvom prostredia na úspešnosť preventívnych programov. 

Konkrétne prostredie, napr. domáce, školské či klubové, má danú štruktúru a umožňuje zamerať preventívny program cielene na danú populáciu. Ľudia však nežijú len v jednom prostredí, preto preventívne aktivity zasahujúce do viacerých prostredí majú väčšiu úspešnosť ako akcie zamerané na jedno prostredie (1).  

Školské prostredie

Väčšina aktivít, zameraných na prevenciu obezity u detí, sa realizovala v školskom prostredí. Využitie školského prostredia má mnohé výhody: 

• Má dosah na veľkú časť detskej populácie.
• Deti trávia v škole značné množstvo času.
• Umožňuje do učebných osnov zaradiť výuku o zdravom životnom štýle.
• Umožňuje vytvoriť vhodné prostredie poskytnutím zdravej stravy a zlepšením prístupu k športu a aktívnemu tráveniu voľného času.
• Škola môže pôsobiť ako centrum pre spoločenské aktivity.

Hoci niektoré úspešné projekty sa obmedzili výlučne na školské prostredie, napr. Dwyer a i. sa zamerali na začlenenie ďalších hodín telocviku do vyučovacieho procesu,  väčšina projektov sa zamerala aj na zlepšenie životosprávy, stravovacích návykov a aktivít vo voľnom čase (2). Približne polovica štúdií sa zamerala výlučne na vzdelávanie v škole (3, 4) a nechala na deti, aby sa podľa získaných vedomostí správali aj doma, kým druhá polovica štúdií aktívne zapojila i rodičov (5, 6) prípadne aj širšiu verejnosť (7). 

Domáce a rodinné prostredie

Je len málo dôkazov, ktoré by poukazovali na význam domáceho a rodinného prostredia pri programoch prevencie obezity (1, 8), to však možno pripísať faktu, že zaangažovanosť rodičov v jednotlivých programoch sa líši a je ťažké ju porovnávať.  Dokázalo sa však, že pri zapojení rodičov do procesu je znižovanie detskej nadváhy efektívnejšie, ako keď sa to ponechá len na deti (9). Rozsiahla štúdia (10) na amerických indiánskych deťoch zistila, že intenzívnejšie zapojenie rodiny je jedným z hlavných bodov a že úspešné preventívne programy detskej obezity sa musia orientovať aj na sociálno-ekonomické faktory pôsobiace mimo školského prostredia. Odborníci odporúčajú aby ďalšie programy boli okrem vzdelávania a aktívnej účasti rodičov zamerané aj na psychologické vplyvy a vplyvy domáceho prostredia (1, 8). Nedávne štúdie ukázali, že sledovanie televízie môže u detí zvýšiť riziko vzniku metabolických a kardiovaskulárnych ochorení v neskoršom veku nezávisle od stupňa telesnej aktivity (11).  Odborníci zdôrazňujú potrebu zamerať sa proti nadmernému sledovaniu televízie paralelne so zvyšovaním telesnej aktivity a zainteresovaním rodičov (12).

Zapojenie širokej verejnosti

Vytvorenie prostredia napomáhajúceho k zvýšeniu fyzickej aktivity a podporujúceho zdravé stravovanie je nesmierne dôležité. Preventívne programy musia byť zamerané na širokú verejnosť so zapojením miestnych organizácií. To umožňuje do programu začleniť verejné hodnoty a potreby spoločnosti, budovať vzájomnú dôveru, spoluprácu, minimalizovať konflikty a lepšie rozhodovať. Dve malé severofrancúzske mestá, Fleurbaix a Laventie, zapojili do programu 3 000 svojich obyvateľov vrátane detí (13). Prostredníctvom rozhovorov, osobných rád, týkajúcich sa výživy, fajčenia a fyzickej aktivity, boli usmernení v životospráve. Do „osobných zdravotných pasov“  im zaznamenali údaje o zmene hmotnosti, krvného tlaku a iných zdravotných ukazovateľoch. Zapojením vedúcich predstaviteľov obcí a organizácií bol program prijatý celou spoločnosťou. Výsledky tejto štúdie, pokiaľ ide o zmenu hmotnosti a ďalšie  zdravotné ukazovatele, zatiaľ nie sú známe.

Záver

Je dokázané, že školy sú vhodným prostredím na primárnu prevenciu detskej obezity (1,8). Napriek nedostatku dôkazov o význame domáceho prostredia pri prevencii obezity, nemožno ignorovať podporný vplyv rodičov na zmenu životosprávy svojich detí. Podobne málo programov bolo špecificky zameraných na širokú verejnosť, ale výsledky dvoch francúzskych programov ICAPS (Projekt zameraný na fyzickú aktivitu a sedavý spôsob života mládeže) (7) a Fleurbaix/Laventie (13) sú veľmi sľubné. Školské programy, ktoré aktívne podporujú zapojenie rodičov a širokej verejnosti sú najlepšou cestou do budúcnosti.

1. Flynn MAT (2006) Reducing obesity and related chronic disease risk in children and youth: a syntheses of evidence with best practice recommendations. Obesity Reviews 7 (suppl 1): 7-66
2. Dwyer T et al. (1983) An investigation of the effects of daily physical activity on the health of primary school students in South Australia. International Journal of Epidemiology 12: 308-313
3. Gortmaker SL et al. (1999) Reducing obesity via a school-based interdisciplinary intervention among youth: Planet Health. Archives of Pediatric Adolescent Medicine 153:409-418
4. James J et al. (2004) Preventing childhood obesity by reducing consumption of carbonated drinks: cluster randomised controlled trial. British Medical Journal 328: 1237
5. Manios Y et al. (1999) Evaluation of a health and nutrition education program in primary school children in Crete over a three-year period. Preventative Medicine 28:149-159
6. Webber LS et al. (1996) Cardiovascular risk factors among children after a 2_ year intervention – the Catch study. Preventative Medicine 25:432-441
7. Simon C et al. (2004) Intervention centred on adolescents’ physical activity and sedentary behaviour (ICAPS): concept and 6-month results. International Journal of Obesity 28( Suppl 3): S96- 8)
8. Doak CM, Visscher TLS, Renders CM & Siedell JC (2006) The prevention of overweight and obesity in children and adolescents: a review of interventions and programmes. Obesity Reviews 7: 111-136
9. Golan M et al. (1998) Role of behaviour modification in the treatment of childhood obesity with the parents as the exclusive agents of change. International Journal of Obesity and Related Metabolic Disorders 22:1217-1224
10. Caballero B et al (2003) Pathways: a school-based randomised controlled trial for the prevention of obesity in American Indian schoolchildren The American Journal of Clinical Nutrition 78:1030-1038
11. Ekelund U, Brage S, Froberg K, Harro M, Anderssen SA, et al. (2006) TV viewing and physical activity are independently associated with metabolic risk in children: The European youth heart study. PLoS Med 3(12): e488.
12. Prentice A, Jebb S (2006) TV and Inactivity Are Separate Contributors to Metabolic Risk Factors in Children. http://medicine.plosjournals.org/perlserv/?request=get-document&doi=10.1371/journal.pmed.0030481
13. www.villesante.com

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 03/2007