Predchádzajúce články vo Food Today hodnotili rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú výber potravy. Ich posúdenie pomáha pri tvorbe a vývoji výživových programov a pri využívaní v oblasti zdravotnej výuky. Aj znalosť skutočnosti, ako sa ľudia rozhodujú a hodnotia svoje zdravie, môže byť využitá pri tvorbe vhodných realizačných stratégií. Tieto modely pomáhajú vysvetľovať správanie ľudí a dajú sa využiť pri odhade pravdepodobnosti zmien v stravovaní.
Modely zdravého správania
Existuje niekoľko teórií vysvetľujúcich vplyv rôznych faktorov na správanie jedincov z hľadiska zabezpečenia dobrého zdravotného stavu a na hodnotenie prvkov dôležitých pri oplyvňovaní osôb v uskutočňovaní zmien vo výžive. Tento článok sa zameriava na model "štádiá zmien", a ide zrejme o najznámejší model v oblasti stravovacích zmien.
Klasifikácia štádií pre zdravé správanie
Model "štádiá zmien" vyvinul Prochaska so spolupracovníkmi, ktorý uvádza, že zmeny správania s ohľadom na zdravie prebiehajú v piatich oddelených etapách: predbežné uvažovanie, úmysel, príprava, vlastná realizácia a udržiavanie. Tento model pripúšťa, že ak rôzne faktory ovplyvňujú zmeny vo viacerých etapách, potom sa jedinci lepšie prispôsobujú zmenám v týchto etapách.
Model je založený na predpoklade, že zmeny tvoria cyklus a nie sú ukončené. Ľudia sa môžu vracať k predchádzajúcim etapám, a to i viackrát, neznamená to však, že začínajú zase od úplného počiatku, pretože pri uskutočňovaní zmien si upevňujú sebadôveru.
Popularita modelu "štádiá zmien" pravdepodobne vyplýva zo skutočnosti, že model ponúka praktické rady a stručne uvádza a vysvetľuje priebeh zmien v správaní formou, ktorá je vhodná na praktické využitie. Ďalšou výhodou tohto modelu je možnosť jeho úpravy podľa osobných potrieb jednotlivca a jeho pripravenosti k zmenám.
Obmedzenia model "štádií zmien"
Tento model je veľmi populárny, má však aj niektoré nedostatky. Napríklad sa dosiaľ nedosiahla zhoda pri výbere najvhodnejšej metódy na hodnotenie jednotlivých stupňov. Ďalším predmetom kritiky je používanie pevných "časových štádií", ktoré nemôžu zohľadniť postupné zmeny v správaní. Tento etapový model môže byť vhodnejší pre jednoduché, individuálne správanie, ako je napr. konzumácia päť porcií ovocia a zeleniny každý deň alebo pitie mlieka s nízkym obsahom tuku (ciele založené na potravinách), než pre komplexné zmeny v stravovaní, napr. obmedzenie tukov v strave (ciele založené na živinách).
V súčasnosti však neexistuje teória či model, ktoré by uspokojivo vysvetľovali a zároveň predpovedali v celom rozsahu správanie jednotlivcov pri výbere potravín, preto je nevyhnutné pokračovať vo výskume tejto oblasti. Modely by sa všeobecne mali posudzovať ako pomôcky na porozumenie faktorom ovplyvňujúcim rozhodovanie a správanie jednotlivcov, ktoré môžu pomáhať pri plánovaní ďalších opatrení smerujúcich k zlepšeniu zdravia.
Další informace
EUFIC Review No 17Literatúra1. Prochaska J.O., Di Clemente C.C. a další (1992) In search of how people change: Application to addictive behaviours. American Psychology 47: 1102-1114
2. Kristal A.R., Glanz K. a další (1999) How can stages of change be best used in dietary interventions? Journal of American Dietetic Association 99:679-684
3. Horwath C.C. (1999). Applying the transtheoretical model to eating behaviour change challenges and opportunities Nutrition Research Reviews 12: 281-317
4. Nestle M., Wing R. a další (1998) Behavioural and social influences on food choice. Nutrition Reviews 56 (6): 550:564
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 02/2005