V každej fáze života máme špeciálne výživové požiadavky. Prof. Peter J. Aggett z Postgraduálnej školy lekárstva a zdravia Univerzity v Lancashire (Veľká Británia) uvádza, že veľmi dôležitým bodom v živote každého jedinca je okamih, kedy začína konzumovať tuhú potravu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sa po výhradnom dojčení v prvých 4 – 6 mesiacoch začalo s prikrmovaním primeranou a bezpečnou výživou, pričom sa začnú u dieťaťa vyvíjať výživové návyky. V dojčení sa, samozrejme, má pokračovať až do veku dvoch rokov alebo aj dlhšie.

Diskutuje sa o tom, kedy nastáva najlepší čas na zavedenie prikrmovania a aké má táto doplnková výživa mať zloženie a vlastnosti. Prevažná väčšina úvah, nie však všetky, vychádzajú zo smerníc WHO a odporúčajú zmiešanú stravu (materské mlieko a prikrmovanie) od 6. mesiaca života.

V niektorých oblastiach, kde nie sú uspokojivé hygienické podmienky, predovšetkým v rozvojových krajinách, sa vyskytuje zvýšené riziko infekčných ochorení dojčiat práve pri prikrmovaní tekutou alebo tuhou detskou výživou. Niektorí odborníci preto zdôrazňujú, že dojčatám sa nemá podávať tuhá potrava skôr než po 6 mesiacoch. Tieto problémy, rovnako ako mnoho ďalších, je možné riešiť veľmi ťažko, lebo výživa dojčiat je v mnohých prípadoch ovplyvňovaná tradíciami a zvyklosťami viac ako vedeckými poznatkami. Napríklad mnoho matiek dáva deťom tuhú potravu už po dvoch mesiacoch, a to i v spoločenských skupinách, ktoré sa veľmi blížia ideálnej dobe dojčenia do dvoch rokov.

Štúdie uskutočnené s rôznymi cicavcami dokázali, že zavedením tuhej potravy ako doplnku materského mlieka sa ovplyvňuje neurofyziologický a metabolický vývoj mláďaťa. Tieto zmeny u dojčiat ešte neboli presne preskúmané, avšak dojčatá vo veku 4 mesiacov majú dostatočne vyvinutú neuromuskulárnu koordináciu až do takej miery, že môžu hltať kašovitú potravu. Taktiež sú schopné odlišovať jej rôzne chute a vlastnosti. Otázka, do akej miery je vyvinutý metabolický a imunitný systém dojčiat v tomto veku, nebola doposiaľ uspokojivo zodpovedaná.

Väčšina odborníkov odporúča ako dojčenskú začiatočnú doplnkovú výživu bezlepkové obilniny (väčšinou ryža), zeleninu, ovocie a mäso. Táto potrava sa dojčatám podáva najlepšie lyžičkou a je zbytočné ju riediť tekutou výživou. Tým sa naopak u detí môže podstatne oneskoriť schopnosť prijímať tuhú potravu. Kašovité produkty je možné veľmi ľahko pripravovať doma, avšak nespornou výhodou priemyselne vyrábaných produktov detskej výživy je ich časté obohacovanie železom. Stupeň využitia železa v organizme je však do veľkej miery ovplyvnený druhom výrobku a prípadným deficitom železa v detskom organizme.

Neskorší prechod na menej jemnú kašovitú stravu je optimálny v druhej polovici dojčenského veku (medzi 6. a 12. mesiacom), kedy dojčatá už vedia žuvať a môžu teda prijímať kúsky potravy, ktorá môže obsahovať pečivo, ovocie, varenú zeleninu a mäso.

Priskoré zavedenie doplnkovej stravy môže viesť k problémom, lebo chuť dieťaťa sa môže zmeniť do takej miery, že sa obmedzí príjem materinského mlieka s následným deficitom železa a vývojom anémie, lebo pre dojčatá je hlavným zdrojom železa práve materinské mlieko. Vzrastá aj riziko infekcie. Avšak i príliš neskoré ukončenie dojčenia predstavuje určité riziká, lebo dochádza k spomaleniu rastu a deficitu niektorých živín, predovšetkým železa, zinku, v tuku rozpustných vitamínov a esenciálnych mastných kyselín.

Dosiaľ nie je známe, ako sa u dojčiat vyvíja imunitná tolerancia k bielkovinám v potrave. Vývoj detských alergií a imunologickej reakcie v tráviacej sústave súvisí s predčasným prikrmovaním. Nie je jasné, do akej miery je toto riziko ovplyvnené dojčením. Niektoré potraviny vyvolávajú rýchlejšie reakcie než iné. Vylúčenie gluténu v tejto fáze je založené na súvislostiach výskytu tráviacich porúch a celiakie s príliš skorým podávaním pokrmov obsahujúcich pšenicu. Z tohoto dôvodu sa dojčatám najskôr dáva výživa s obsahom jačmeňa a ovsa a neskoršie i s obsahom pšenice. Ak sa v rodine vyskytuje viac alergikov, odporúča sa zavádzať detskú výživu s obsahom kravského mlieka, arašidov, sóje, vajec, rybieho a kuracieho mäsa, teda potravín, ktoré môžu vyvolávať alergie, najmenej po šiestich až dvanástich mesiacoch.

Imunologické obranné reakcie v ranom veku sa líšia v závislosti od tradičnej počiatočnej výživy: napr. v porovnaní s Európou, sa v Japonsku vyskytujú reakcie na ryžu a v USA na sóju, v poslednej dobe je však pozorovaný ich nárast i v Európe. Obranné reakcie vyvolané arašidmi a vajíčkami môžu pretrvávať až do dospelosti; iné, napr. vyvolané kravským mliekom, sa strácajú. Dosiaľ však neexistuje spoľahlivý spôsob, ako u jednotlivých detí predpovedať ich citlivosť na alergiu a intoleranciu.

Vplyv začiatočnej výživy dojčiat na ich zdravotný stav v neskoršom veku sa môže prejaviť i na metabolizme živín s následnými rizikami výskytu srdcových ochorení, vysokého krvného tlaku a cukrovky vo vyššom veku. Tieto a ďalšie podobné vplyvy potvrdzujú, aké dôležité je pristupovať k prikrmovaniu dojčiat nielen v správnom veku, ale i z hľadiska zloženia, lebo tak je možné ovplyvniť krátkodobé potreby a ciele i zdravotný stav v neskoršom veku.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 11/2000