Domov ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL Potravinová alergia a neznášanlivosť

Výroba hotových pokrmov a polotovarov je komplexný a náročný proces a tieto výrobky tvoria významnú súčasť nášho každodenného života. Len ťažko si vieme predstaviť, že by sme sa vzdali tohoto pohodlia iba preto, že nevieme, či bola potravina pripravená na tuku s vysokým podielom nasýtených mastných kyselín alebo či môže obsahovať glutén prípadne kôrovce v nejakej forme.

Väčšina ľudí využíva bez akýchkoľvek problémov pestrú paletu pohotových potravín. U malého percenta ľudí však môžu určité potraviny alebo ich zložky vyvolávať nepriaznivé reakcie od ľahkých vyrážok až po vážne alergické záchvaty. V záujme zabezpečenia vyššej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov a zabezpečenia ich práv na dostatočné informácie sa nedávno pozmenila legislatíva EÚ. Označovanie potravín musí poskytovať zreteľné informácie o prísadách a zložkách, ktoré patria medzi potenciálne alergény.

Začiatkom roku 2005 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) potvrdil nutnosť uvádzať na obaloch bežných potravín prítomnosť zložiek s alergénmi alebo ich derivátmi.

 

Nová smernica EÚ 2003/98/ES (doplňujúca smernicu 2000/13/ES) o deklarovaní prísad do potravín ukladá výrobcom potravín uvádzať 12 skupín potenciálnych alergénov, ak sa používajú ako prísady do balených potravín vrátane alkoholických nápojov, a to bez ohľadu na ich aktuálne množstvo. Alergény sú v obilninách s obsahom gluténu, rybách, kôrovcoch, vajciach, arašidoch, sóji, mlieku a mliečnych výrobkoch vrátane laktózy, orechoch, zelere, horčici, sezamových semenách a i. Uvedené zložky sú pôvodcami vyše 90 % všetkých alergických reakcií. Zoznam potravinových prísad vyvolávajúcich alergie je uvedený ako príloha smernice a bude v prípade potreby doplňovaný podľa najnovších vedeckých poznatkov.

Obecne platí, že pri alergénoch nebudú platiť žiadne výnimky z hľadiska ich uvádzania na obaloch potravín. Prísady do potravín, vyrábané z látok uvedených na zozname prísad s alergénovou aktivitou, musia byť deklarované ako také, napríklad lecitín (zo sójových bôbov). Existuje však možnosť, že niektoré deriváty známych potravinárskych alergénov nemôžu vyvolať alergickú reakciu, a tak môžu byť na základe tejto legislatívy z uvedenej povinnosti vylúčené.

S cieľom pripraviť zoznam derivátov alergénnych prísad, pre ktoré sa povinné označovanie nevyžaduje, požiadala Európska komisia EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín), aby vyhodnotil tieto prípady. EFSA poskytne odporúčanie týkajúce sa pravdepodobnosti, či tieto látky môžu u citlivých osôb vyvolať po požití alergickú reakciu. Podľa predbežných poznatkov a dosiaľ publikovaných správ sa označovanie nebude vyžadovať pri  pšeničnom glukózovom sirupe, rafinovanom sójovom oleji, rôznych destilátov z orechov a pri bielkovinových prísadách používaných na čírenie vína.

Kedy začnú platiť nové pravidlá?

Nová smernica 2003/89/ES vstúpila do platnosti 25. novembra 2003. Členské štáty potom mali jeden rok (do 25. novembra 2004), aby opatrenia uvedené v smernici zahrnuli do národných právnych systémov.

Výrobcovia potravín potom majú ďalší rok na úpravu svojich etikiet tak, aby boli plne v súlade s pravidlami, čo znamená, že od 25. novembra 2005 všetky výrobky musia vyhovovať tejto novej legislatíve. Výrobky, ktoré boli už na trhu alebo boli vyrobené pred týmto dátumom, je však možné predávať až do vyčerpania zásob.