Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



ČASOPIS FOOD TODAY 05/2009

Vyvrátené mýty o stravovaní

Food TodayOdvodňujú nás nápoje s obsahom kofeínu? Mali by sme obmedziť spotrebu vajec a jesť zeleninu iba surovú? Pomáha cielený príjem určitých živín v rámci denného režimu pri strate hmotnosti? Niekedy len ťažko vieme odlíšiť výmysel od pravdy.
Majú nápoje s kofeínom odvodňujúci účinok s následnými zvýšenými nárokmi organizmu na tekutiny?
 
Štúdie ukázali, že konzumácia bežných množstiev kofeínu, aké sa nachádzajú v čaji, káve a kolových nápojoch, nezvyšuje stratu tekutín. Vieme však, že príjem množstva prevyšujúceho 250 mg za deň môže viesť k zvýšenému vylučovaniu vody a následne k nedostatku vody v organizme (u pravidelných konzumentov kofeínu je tento prejav miernejší). Keď teda konzumujeme umiernené množstvá kofeínových nápojov, prijímame vodu, ktorá prispieva k zvyšovaniu príjmu tekutín. V Európe sa odporúča, aby dospelí prijímali denne najmenej 1,2 litra (4 – 6 pohárov) vody vo forme nápojov. Toto množstvo sa odporúča navyše, popri vode, ktorú získavame z potravín, čím nahrádzame metabolické straty vo forme moču, stolice a pri dýchaní.1,2
 
Nesmieme zjesť viac ako tri vajcia za týždeň?
 
Vysoká hladina cholesterolu v krvi je známym rizikovým faktorom srdcovo-cievneho ochorenia. Táto skutočnosť viedla k myšlienke, že vaječné žĺtky, ktoré obsahujú veľa cholesterolu (asi 225 mg v stredne veľkom vajci), škodia nášmu srdcu. Lenže náš organizmus bežne produkuje vyše 75 % z celkového cholesterolu, pričom cholesterol z potravy veľmi málo vplýva na jeho hladinu v krvi. Niektorí ľudia sú síce citlivejší na cholesterol z potravy, ale nasýtené tuky ovplyvňujú krvný cholesterol, najmä LDL-cholesterol, v oveľa väčšej miere, a vo vajíčkach je nasýteného tuku málo. Európski aj iní renomovaní zdravotníci a špecialisti, zameraní na srdce, už neobmedzujú počet vajec, ktoré môžeme skonzumovať. Musia však tvoriť súčasť celkovej zdravo vyváženej stravy, ktorá obsahuje len málo nasýtených tukov.3,4
 
Ničí sa v zelenine pri tepelnej úprave všetko, čo je v nej dobré?
 
Vitamín C a kyselina listová sú vo vode rozpustné látky, ktoré sú náchylné na oxidáciu, preto k veľkým stratám dochádza, keď sa potraviny, ktoré ich obsahujú, ako napríklad listová zelenina, varia vo veľkom objeme vody a tá sa potom vyleje. Straty všetkých vitamínov a minerálnych látok sa dajú obmedziť, keď zeleninu pred varením nenakrájame, ponoríme ju priamo do vriacej vody a hneď po uvarení ju podávame. Ešte lepšie je varenie v pare alebo len s veľmi malým množstvom vody v mikrovlnnej rúre. Niektoré dôležité zložky, napríklad vláknina, lykopén v paradajkách či ďalšie antioxidanty, v zelenine zostávajú a varením sa stávajú pre organizmus lepšie využiteľné. Netreba tiež zabúdať, že správna tepelná úprava zvyšuje mikrobiologickú bezpečnosť potravín a zlepšuje ich chuť a vôňu.5-7
 
Pomáha “chrono-výživa” pri znižovaní hmotnosti ?
 
Koncepciu "chrono-výživy" vypracoval v roku 1986 jeden francúzsky odborník na výživu. Spočíva na teórii, že existuje ideálny denný čas, kedy treba jesť makroživiny, teda bielkoviny, sacharidy a tuky. Napríklad potraviny, ktoré obsahujú bielkoviny, tuky a pomalé sacharidy (tie sa nachádzajú v obilninách a iných bohatých zdrojoch vlákniny) by sme mali jesť ráno a potraviny, ktoré obsahujú prevažne bielkoviny, by sme mali jesť na obed. Makroživiny, skonzumované inokedy, sa v organizme nezužitkujú, ale uložia sa vo forme tuku, čo sa prejaví nárastom hmotnosti.
 
Pravdou je, že všetci podliehame určitému dennému rytmu. Biologické hodiny súvisia so slnečným svitom a teplotou, čo sa odráža v menších výkyvoch niektorých látok, napríklad hormónov, v organizme počas dňa a noci. Pri každej konzumácii bielkovín, tukov a sacharidov sa v organizme zvyšuje produkcia všetkých látok, potrebných na ich rozloženie a využitie. Skúsenosti ukazujú, že k strate hmotnosti dochádza preto, lebo pri takejto výžive človek prijme menej kilojoulov, čo je dosť bežné, keď sa jednotlivé jedlá obmedzujú len na určité potraviny.8,9
 
Odkazy
  1. Scientific Opinion of the Panel on Dietetic Products, Nutrition and Allergies on a request from the EC on dietary reference values for water. The EFSA Journal (200x) xxx, 1-49.
  2. Maughan RJ and Griffin J (2003) Caffeine ingestion and fluid balance: a review. Journal of Human Nutrition and Dietetics 16:411-420
  3. Gray J and Griffin B (2009) Eggs and dietary cholesterol – dispelling the myth. British Nutrition Foundation Nutrition Bulletin 34:66-70
  4. European Heart Network (2002) Food, Nutrition and Cardiovascular Disease Prevention in the European Region: Challenges for the New Millennium.
  5. Food Standards Agency (2008) The Manual of Nutrition, 11th ed. UK
  6. Miglio C et al (2008) Effects of different cooking methods on Nutritional and physicochemical characteristics of selected vegetables. Journal of Agriculture and Food Chemistry 56:139-47
  7. Shi J and LeMaquer M (2000) Lycopene in tomatoes: chemical and physical properties affected by food processing. Critical Reviews in Food Science and Nutrition 40:1-42
  8. Gibney MJ et al (eds) (2009) Introduction to Human Nutrition, 2nd ed. Oxford:Wiley-Blackwell
  9. Waterhouse J et al (1997) Chronobiology and meal times: internal and external factors. British Journal of Nutrition 77:S29-38
Súvisiace podcasty
Physical activity, Food-related diseases
Obesity, Jedálny lístok a kontrola hmotnosti, Dietary fibre
Nutrigenomics, Obesity, Jedálny lístok a kontrola hmotnosti
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 23/04/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania