Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



ČASOPIS FOOD TODAY 03/2011

Svetlá budúcnosť vitamínu D

Vitamín D sa nedávno začal objavovať v titulkoch európskych novín v súvislosti s potrebou niečo podniknúť, aby ho Európania mali dostatok. Ako to však zabezpečiť? Stačí vhodná výživa a slnečné svetlo, alebo potrebujeme ešte niečo navyše?

Vitamín D – nielen vitamín
Vitamín D je jedinečný, pretože sad á získať zo stravy ako aj z pôsobenia slnečného svetla na odhalenú pokožku. Dôležitý je pre optimálne využívanie vápnika v organizme, pretože podporuje jeho absorpciu v črevách a ukladanie do kostí, a reguluje jeho hladinu v krvi. Nedostatok vitamínu D sa prejavuje ochorením kostí, napríklad rachitídou u detí alebo osteoporózou u dospelých. Ukazuje sa však, že vitamín D zohráva aj mnohé ďalšie úlohy.

Výraz vitamín D vlastne vyjadruje dve zložky, vitamín D2 a vitamín D3, ktoré majú troche odlišnú chemickú štruktúru. Vitamín D2, označovaný aj ako ergokalciferol, vyrábajú kvasinky a tie sa pridávajú do potravín. Vitamín D3 (cholekalciferol), je však forma, ktorú produkuje organizmus po vystavení pokožky slnečnému žiareniu, a konzumujeme ho aj v potravinách živočíšneho pôvodu. Obe formy vitamínu D sa používajú pri fortifikácii potravín a výživových doplnkov, existujú však dôkazy, že vitamín D3 je účinnejší a stabilnejší ako vitamín D2, preto by sa mal používať ako fortifikant.1

Vitamín D z pôsobenia slnečného žiarenia
Vitamín D vzniká z cholesterolu po ožiarení pokožky slnkom. Presnejšie povedané, ultrafialová zložka slnečného svetla B (UV-B, 280-315 nm) zapríčiňuje tvorbu vitamínu D z jeho prekurzoru, ktorým je 7-dehydrocholesterol. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sme každý deň vystavili svoju tvár a ramená pôsobeniu slnka asi na 30 minút – ale nesmieme sa spáliť – a zabezpečili si tak adekvátnu produkciu vitamínu D.2 V lete vytvorené zásoby tohto v tuku rozpustného vitamínu sa v organizme uložia do tukových tkanív na neskoršie využitie. Zo slnečného svetla nie je možné získať priveľa vitamínu D, pretože existuje autoregulačný mechanizmus, ktorý vedie k tepelne indukovanému rozpadu na neaktívne analógy vitamínu D.

Zásoby vitamínu D bežne nevydržia po celú zimu a v európskych zemepisných šírkach nie je slnečné žiarenie dostatočne silné na to, aby aj v zime dochádzalo k produkcii dostatočných množstiev vitamínu D.3 Podľa WHO sú nedostatkom vitamínu D výrazne ohrozené osoby, ktoré nevychádzajú z domu alebo sa obliekajú tak, že majú kompletne zahalenú pokožku. Ohrození sú aj tmavší jednotlivci, pretože pigmentácia kože znižuje zachytenie UV-B žiarenia v bunkách, ktoré vytvárajú vitamín D.2 K blokovaniu syntézy vitamínu D dochádza aj pri častom a dôslednom používaní ochranných prostriedkov proti UV-žiareniu.4,5 Preto je dodávanie vitamínu D potravou veľmi dôležité.

Vitamín D v strave
WHO odporúča denný príjem vitamínu D 5 µg (≥ 200 medzinárodných jednotiek (IU)) u detí a u dospelých do 50 rokov (vrátane tehotných a dojčiacich žien), 10 µg (400 IU) u ľudí vo veku od 51 do 65 rokov a 15 µg (600 IU) u ľudí >65 rokov.2 V rámci Európy sa odporúčania jednotlivých štátov čoraz viac odlišujú.6 Na porovnanie, americký ústav United States Institute of Medicine (IOM) odporúča v súčasnosti príjem vitamínu D 15 µg denne u ľudí od 1 do 70 rokov a 20 µg denne u ľudí nad 70 rokov.7 Tieto najnovšie odporúčania IOM sú významne vyššie ako predchádzajúce: uvádzajú trojnásobne viac vitamínu D pre deti a 1,5 – 3-násobne viac pre dospelých vo veku do 70 rokov, pričom sa konštatuje, že v oblasti vitamínu D došlo k významnému vedeckému pokroku.

Hlavným zdrojom vitamínu D v strave je rybacia pečeň, oleje z rybacej pečene, tučné ryby a vaječné žĺtky (pozri tabuľku 1) ako aj fortifikované potraviny, napríklad fortifikované mlieko, maslo a margarín.8

Tabuľka 1 Hlavné potravinové zdroje vitamínu D
Potravina
Vitamín D (µg v 100 g)
Olej z tresčej pečene
210,0
Makrela, surová
8,2
Losos, surový
7,1
Losos, pečený
5,9
Vaječný žĺtok
4,9
Zdroj9
 
Bezpečná horná hranica príjmu, definovaná Vedeckým výborom pre potraviny, je 25 µg vitamínu D denne pre dojčatá a deti mladšie ako 10 rokov a 50 µg denne pre zvyšok populácie.8 Na porovnanie, IOM definoval bezpečnú hornú hranicu príjmu vitamínu D 25 µg pre deti od 0 do 6 mesiacov, 37,5 µg pre deti vo veku 6 – 12 mesiacov, 62.5 µg pre deti od 1 do 3 rokov, 75 µg pre deti od 4 do 8 rokov a 100 µg pre ľudí nad 9 rokov a starších.7

Nedostatočný príjem vitamínu D?
Väčšina Európanov nemá v strave odporúčané množstvá vitamínu D.2,3 Pre tých, ktorí sa snažia zabezpečiť si vhodné hladiny vitamínu D prostredníctvom slnka a stravy, môžu byť vhodné výživové doplnky s vitamínom D alebo potraviny s pridaným vitamínom D. Nedávny výskum napríklad ukázal, že hospodárnym spôsobom na pomoc ľuďom pri prijímaní dostatočného množstva vitamínu D môže byť fortifikovaná pomarančová šťava.10

Programy na fortifikáciu potravín vitamínom D, ktoré sú zamerané na významnú časť obyvateľstva, sa už úspešne implementovali v celom rade štátov (napríklad fortifikácia všetkého tekutého mlieka v Kanade). Ukázala to analýza stavu vitamínu D u obyvateľstva týchto štátov. Fortifikáciu potravín (povinnú ako aj dobrovoľnú) treba monitorovať z hľadiska vplyvu na celkový príjem. Povinné programy fortifikácie potravín vitamínom D sú oveľa výhodnejšie ako dobrovoľné, pri ktorých môže ísť o širokú variáciu fortifikácie dokonca aj v rámci tej istej značky a kategórie potravín (napr. raňajkové cereálie). Z toho dôvodu zdravotníci odporúčajú, aby si ľudia zabezpečovali dostatočný príjem vitamínu D výživovými doplnkami s presne definovanými dennými dávkami – týka sa to najmä rizikových skupín, ktorými sú staršie osoby a ženy po menopauze – a zároveň potravinami vrátane fortifikovaných.11

V každom prípade treba pamätať na to, aby celkový denný príjem neprekročil bezpečnú hornú hranicu vzťahujúcu sa na daný vek osoby, teda 25 a 50 µg (1000 a 2000 IU), ako to stanovil Európsky vedecký výbor pre potraviny.8 Ľudia, ktorí sa viac vystavujú slnečnému žiareniu, čo vedie k produkcii vitamínu D, by mali dbať na to, aby zostali v rámci bezpečných limitov príjmu zo stravy. Ku klinickým symptómom prebytku vitamínu D (hypervitaminóza D) patrí nechutenstvo, úbytok hmotnosti, slabosť, nevoľnosť, dezorientácia, vracanie a zápcha.8

Priaznivé účinky vitamínu D – staré a nové
Vitamín D je dôležitý pre udržanie zdravých kostí, potrebujeme ho však aj pre svalovú funkciu a rovnováhu – keď je ho málo, môže to znamenať zvýšené riziko zlomenín. Popri posilňovaní kostí, adekvátne hladiny vitamínu D znižujú riziko zlomenín v dôsledku pádov asi o 20 – 30 %, čo je významným problémom starších osôb.12 Vitamín D podporuje tiež zlepšenie poznávacích porúch u starších ľudí, sklerózy multiplexu, reumatoidnej artritídy, cukrovky a niektorých druhov rakoviny (prsníka, hrubého čreva a prostaty).13-15 Správa IOM však uvádza, že na potvrdenie týchto súvislostí je ešte potrebný ďalší výskum.7

Závery
Európanom, ktorí sú vystavení riziku slabého statusu vitamínu D, pomôže zabezpečiť jeho potrebnú hladinu každodenný krátky pobyt na slnku koncom jari, v lete a na začiatku jesene. Krátke letá v kombinácii s izbovým životným štýlom ako aj obavy z rakoviny kože poukazujú na význam výživových opatrení v záujme zabezpečenia potrieb jednotlivcov. Môže ísť o potraviny a výživové doplnky fortifikované vitamínom D, určené predovšetkým skupinám, ktoré sú mimoriadne ohrozené nedostatočným príjmom vitamínu D.

Odkazy
  1. Houghton LA and Vieth R. (2006). The case against ergocalciferol (vitamin D2) as a vitamin supplement. American Journal of Clinical Nutrition 84(4):694-697.
  2. WHO. (2004). Vitamin and Mineral Requirements in Human Nutrition, 2nd Edition. Geneva, Switzerland.
  3. Ovesen et al. (2003). Geographical differences in vitamin D status, with particular reference to European countries. Proceedings of the Nutrition Society 62:813-821.
  4. WHO Fact sheet N° 305. Ultraviolet radiation and human health. December 2009. Dostupné na http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs305/en/
  5. Norval M, Wulf HC. (2009). Does chronic sunscreen use reduce vitamin D production to insufficient levels? British Journal of Dermatology 161(4):732-736.
  6. Doets EL et al. (2008) Current micronutrient recommendations in Europe: towards understanding their differences and similarities. European Journal of Nutrition 47 Supplement 1:17-40.
  7. Institute of Medicine. (2010). DRIs for Calcium and Vitamin D. Dostupné na: http://www.iom.edu/Reports/2010/Dietary-Reference-Intakes-for-Calcium-and-Vitamin-D/DRI-Values.aspx
  8. Vedecký výbor pre potraviny (2002). Stanovisko k tolerovateľnej hornej hranici príjmu vitamínu D. Dostupné na: http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out157_en.pdf
  9. Food Standards Agency (2002). McCance and Widdowsons’s The Composition of Foods, 6th summary edition. Cambridge: Royal Society of Chemistry.
  10. Biancuzzo RM et al. (2010). Fortification of orange juice with vitamin D2 or vitamin D3 is as effective as an oral supplement in maintaining vitamin D status in adults. American Journal of Clinical Nutrition 91:1621-1626.
  11. Flynn MAT et al. (2008). Folic acid food fortification: the Irish experience. Proceedings of the Nutrition Society 67:381-389.
  12. Bischoff-Ferrari HA et al. (2009). Fall prevention with supplemental and active forms of vitamin D: a meta-analysis of randomised controlled trials. British Medical Journal 339:b3692.
  13. Buell et al. (2009). Vitamin D Is Associated With Cognitive Function in Elders Receiving Home Health Services. Journal of Gerontology 664:888-895.
  14. Holick MF. (2004). Sunlight and vitamin D for bone health and prevention of autoimmune diseases, cancers, and cardiovascular disease. American Journal of Clinical Nutrition 80(6 Suppl):1678S-1688S.
  15. Giovannucci E et al. (2006). Prospective study of predictors of vitamin D status and cancer incidence and mortality in men. Journal of the National Cancer Institute 98(7):451-459.
Súvisiace podcasty
Dietary intake , Obesity, Jedálny lístok a kontrola hmotnosti
Obesity, Jedálny lístok a kontrola hmotnosti, Eating disorder, Dietary intake , Eating behaviour
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 23/04/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania