Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v súčasnosti preveruje odporúčania týkajúce sa príjmu všetkých mikroživín (vitamínov a minerálií). Národné odporúčania v rámci Európskeho spoločenstva boli publikované najmenej pre 28 mikroživín. Sieť excelencie EURRECA (EURopean micronutrient RECommendations Aligned), ktorú zriadila Európska komisia, vypracovala princípy, na základe ktorých sa má rozhodovať, ktoré položky je nevyhnutné čo najskôr preveriť.
Prečo potrebujeme európske odporúčania na denný príjem vitamínov a minerálnych látok?
Väčšina európskych štátov alebo skupín štátov už definovala svoje vlastné odporúčania týkajúce sa množstiev jednotlivých živín, ktoré by mali ich obyvatelia skonzumovať počas priemerného dňa, aby sa vyhli ich nedostatku a podporili svoje zdravie.1
Publikované hodnoty (označované ako odporúčané výživové dávky alebo OVD) sú často v rôznych štátoch odlišné, niekedy sa líšia až dvojnásobne aj napriek tomu, že fyziologické požiadavky obyvateľstva sú veľmi podobné. Napríklad dospelým mužov sa odporúča denný príjem vitamínu A 700, 800, 900 alebo 1 000 mikrogramov, a to podľa štátu, v ktorom sa nachádzate.1
Dôvod týchto odlišností nie je vždy jasný. Môžu byť zapríčinené rozdielnymi indikátormi výživového stavu a/alebo indikátormi zdravia, ktoré vedci používajú pri rozhodovaní o vhodnej hladine príjmu, typmi štúdií a použitých odkazov, ako aj spôsobmi interpretácie a zohľadnením vedeckých údajov pri definovaní požiadaviek.
Odlišné odporúčania v rámci Európy vyvolávajú pochybnosti tých, ktorí ich používajú, napríklad tvorcov výživovej politiky, zdravotníkov či výrobcov potravín. Pochybnosti vznikajú aj u spotrebiteľov, ktorí sú dnes už multikultúrni a mobilnejší.2
Ako môžeme zosúladiť všetky európske odporúčania o mikroživinách?
Po prijatí podobných vedeckých metodík a koncepcií analýzy údajov transparentným spôsobom sa budú rozdiely minimalizovať a mohli by byť zapríčinené iba uznávanými miestnymi faktormi životného prostredia, napríklad podnebím. Na zabezpečenie tohto cieľa EURRECA vypracúva robustné vedecké postupy posudzovania všetkých dostupných vedeckých údajov. Príkladom je využívanie systematických prehľadov a meta-analýza údajov na odhad vzťahu medzi množstvom spotrebovanej mikroživiny a daným výživovým stavom a zdravím.2,3
Význam stanovenia priorít
Vypracovanie odporúčaní na základe robustného vedeckého procesu zaberie značný čas. Keby sa mali preveriť všetky mikroživiny pre všetky skupiny obyvateľstva v rovnakom čase, trvalo by niekoľko rokov, kým by sa uverejnili výsledky, a dovtedy už niektoré údaje môžu stratiť aktuálnosť. Preto je dôležité určiť priority a rozhodnúť, ktorými mikroživinami sa treba zaoberať najskôr.4
Trojsťažňový prístup k identifikácii prioritných živín
Tím odborníkov v rámci siete EURRECA dospel k záveru, že dôležité sú tri kritériá:
- Od času predchádzajúcich posúdení sa publikovalo veľké množstvo nových dôkazov. Toto prehodnotenie musí vychádzať k najkvalitnejších dostupných dôkazov, predovšetkým z náhodných kontrolovaných humánnych pokusov.
- Živinami, ktoré sú veľmi dôležité pre zdravie človeka, sa treba zaoberať prednostne. Ide o také, ktorých príjem sa dnes považuje za neadekvátny z hľadiska odporúčaných dávok ako aj nedostatočného statusu, pričom je dokázaná súvislosť s vysokým výskytom častých ochorení, napríklad ochorenia srdca, cukrovky, rakoviny či osteoporózy.
- Prednosť musia dostať živiny, pri ktorých sú dnešné odporúčania značne rozdielne.
Pre každé z uvedených troch kritérií sa vypracovali kvantifikovateľné indikátory, aby ich bolo možné ľahko a spoľahlivo merať.4
EURRECA definovala hlavných 10 živín na prehodnotenie odporúčaného príjmuTím siete EURRECA aplikoval tento proces na sedem populačných skupín – dojčatá, deti a adolescenti, dospelé osoby, tehotné a dojčiace ženy, staršie osoby, ľudia s nízkym príjmom a imigranti – a dospel k vytipovaniu mikroživín, ktoré treba prehodnotiť. Ako najsúrnejšia sa ukázala potreba prehodnotenia týchto 10 živín: vitamín D, železo, kyselina listová, vitamín B12, zinok, vápnik, vitamín C, selén, jód a meď.4
Ďalšie informácie
Potraviny dnes, článok č. 60 “Riešenie odporúčaní o mikroživinách v Európe”
Sieť EURRECA – EURopean micronutrient RECommendations Aligned Network of Excellence – vytvorila Európska komisia (2007-2011), číslo zmluvy FP6 036196-2 (FOOD), koordinuje ju ILSI Europe.
- Doets EL, de Wit LS, Dhonukshe-Rutten RA, Cavelaars AE, Raats MM, Timotijevic L, Brzozowska A, Wijnhoven TM, Pavlovic M, Totland TH, Andersen LF, Ruprich J, Pijls LT, Ashwell M, Lambert JP, van 't Veer P, de Groot LC. (2008). Current micronutrient recommendations in Europe: towards understanding their differences and similarities European Journal of Nutrition 47 Suppl 1:17–40.
- Ashwell M, Lambert JP, Alles MS, Branca F, Bucchini L, Brzozowska A, de Groot LC, Dhonukshe-Rutten RA, Dwyer JT, Fairweather-Tait S, Koletzko B, Pavlovic M, Raats MM, Serra-Majem L, Smith R, van Ommen B, Veer P, von Rosen J, Pijls LT, on behalf of the EURRECA Network. (2008). How we will produce the evidence-based EURRECA toolkit to support nutrition and food policy. European Journal of Nutrition 47 Suppl 1:2-16.
- Hautvast JGAJ, Baya C, Amorim Cruz JA, de Backer GG, Ducimetière P, Durnin JVGA, Faivre J, Ghione S, Gibney MJ, Gustafsson JÅ, Haschke F, Leitzmann C, Schroll M, Trichopoulou A, Varela G. (1989). Recommended dietary allowances for Europe. Lancet 2(8673):1220.
- Cavelaars AJEM, Doets EL, Dhonukshe-Rutten RAM, Hermoso M, Fairweather-Tait SJ, Koletzko B, Gurinovic M, Moreno LA, Cetin I, Matthys C, van ’t Veer P, Ashwell M and de Groot CPGM. (2010). Prioritizing micronutrients for the purpose of reviewing their requirements: a protocol developed by EURRECA. European Journal of Clinical Nutrition 64:S19-S30.
