Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



ČASOPIS FOOD TODAY 12/2008

Význam omega-3 a omega-6 mastných kyselín

Food TodayPriaznivé účinky príjmu omega-3 mastných kyselín sú široko publikované, ale o omega-6 mastných kyselinách sa hovorí oveľa menej. Čo sú teda mastné kyseliny a prečo je dôležité, aby sme ich prijímali v určitej rovnováhe?
Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny v organizme
 
Omega-3 (ω-3) aj omega-6 (ω-6) mastné kyseliny sú významnými zložkami bunkových membrán a prekurzormi viacerých látok v organizme, napríklad takých, ktoré sa podieľajú na regulácii krvného tlaku a zápalových procesoch. V záujme ochrany pred vražedným ochorením srdca sa propagujú omega-3 mastné kyseliny. Vieme aj to, že majú protizápalové účinky, čo môže byť dôležité z hľadiska tohto aj iných ochorení. V súčasnosti narastá záujem o úlohu omega-3 mastných kyselín pri prevencii cukrovky a niektorých typov rakoviny.1
 
Ľudský organizmus je schopný vyprodukovať si všetky mastné kyseliny, ktoré potrebuje s výnimkou dvoch: kyseliny linolovej (LA), omega-6 mastnej kyseliny, a kyseliny alfa-linolénovej (ALA), omega-3 mastnej kyseliny. Tieto by sme mali prijímať v strave, preto ich voláme “esenciálne mastné kyseliny”. Obe tieto mastné kyseliny sú potrebné na rast a obnovu, využívajú sa však aj pri tvorbe ďalších mastných kyselín (napr. kyselina arachidónová (AA) vzniká z LA). Keďže konverzia na omega-3 mastné kyseliny – kyselinu eikozapentaénovú (EPA) a dokozahexaénovú (DHA) – je obmedzená, odporúča sa, aby strava obsahovala aj ich zdroje. ALA a LA sa nachádzajú v olejoch zo semien. EPA a DHA sa nachádzajú v mastných rybách (napr. losos, makrela, sleď). AA sa dá získať zo živočíšnych zdrojov, napríklad mäsa a vaječného žĺtka.
 
Pomer omega-3/omega-6
 
V ľudskom organizme LA a ALA súperia v metabolizme prostredníctvom enzýmu Δ6-desaturázy. Predpokladá sa, že je tento enzým dôležitý pre zdravie, pretože priveľa LA znižuje množstvo Δ6-desaturázy, ktorá sa podieľa na metabolizme ALA, čo môže zvýšiť riziko ochorenia srdca. Tento predpoklad potvrdzujú aj údaje poukazujúce na skutočnosť, že za posledných 150 rokov narástol príjem omega-6 a poklesol príjem omega-3 zároveň s nárastom srdcových ochorení. Dospelo sa teda ku koncepcii “ideálneho” pomeru omega-6 a omega-3 mastných kyselín v strave.2
 
Pomer, ktorý súvisí so znížením rizika ochorenia srdca, však dosiaľ nebol zistený. Niektorí odborníci sa domnievajú, že pomer nie je až taký dôležitý – viac by sme sa mali zaujímať o absolútne hladiny príjmu. S správe z workshopu, venovaného tejto otázke, sa uvádza, že jednoduchým zvýšením príjmu ALA, EPA a DHA v strave sa dosiahne požadovaný nárast hladín týchto mastných kyselín v tkanivách organizmu, pričom nie je nevyhnutné znížiť príjem LA a AA.3 Okrem toho, metóda pomeru nezohľadňuje rozdiel medzi stravou s adekvátnym príjmom omega-6 a omega-3 a stravou, ktorá je deficitná v oboch týchto druhoch mastných kyselín.
 
Príjem
 
Odporúčaný príjem omega-3 je v jednotlivých krajinách odlišný – od 0,5 do 2 % podielu na energetickom príjme: odporúčaný príjem ALA sa pohybuje medzi 0,6 a 1,2 % denného energetického príjmu alebo 1 – 2 g/deň. V štúdii o príjme jednotlivých typov tuku v strave zistila, že skutočný príjem ALA varíruje od približne 0,6 g/deň (Francúzsko a Grécko) do 2,5 g/deň (Island) u mužov a 0,5 g/deň (Dánsko) u žien.4 Vo väčšine prípadov bol príjem príliš nízky a zvýšenie príjmu potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny by bolo väčšinou prospešné. Dá sa to dosiahnuť napríklad pri konzumácii mastných druhov rýb raz či dva razy v týždni pri občasnej náhrade slnečnicového oleja repkovým.
 
Pochopenie štruktúry omega-3 a omega-6
 
Približne 90 % tukov v našej strave je vo forme triacylglycerolov, ktoré sa skladajú z mastných kyselín a glycerolu. Mastné kyseliny pozostávajú z uhlíkových atómov, na ktoré je na jednom konci naviazaná metylová a na druhom konci karboxylová skupina. Na každom atóme uhlíka sú atómy vodíka – presný počet vodíkových atómov závisí od toho, či je tuk nasýtený alebo nenasýtený. Nasýtené mastné kyseliny obsahujú najväčší možný počet atómov vodíka, kým pri nenasýtených mastných kyselinách niektoré vodíkové atómy chýbajú a sú nahradené dvojitými väzbami medzi atómami uhlíka.
 
Tuk sa označuje ako “mononenasýtený”, keď má jednu dvojitú väzbu. V prípade viacerých dvojitých väzieb je tuk “polynenasýtený”. Mastné kyseliny omega-3 a omega-6 sú polynenasýtené tuky (obr. 1): rozdiel je len v tom, kde sa dvojitá väzba nachádza. Pri omega-3 mastných kyselinách je prvá dvojitá väzba na treťom uhlíkovom atóme, kým pri omega-6 mastných kyselinách je prvá dvojitá väzba na šiestom uhlíkovom atóme, čo sa počíta od metylovej koncovej skupiny (označenej ako omega).
 
Omega fatty acids SK
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ďalšie informácie:
Fakty o tukoch
 
Odkazy
  1. Lunn J and Theobald H. (2006) The health effects of dietary unsaturated fatty acids.  Nutrition Bulletin 31:178-224
  2. Simopoulos A. (2008) The importance of the omega-6/omega-3 fatty acid ratio in cardiovascular disease and other chronic diseases. Experimental Biology and Medicine. Published online 11 April 2008. DOI:10.3181/0711-MR-311
  3. Stanley JC, Elsom RL, Calder PC, Griffin BA, Harris WS, Jebb SA, Lovegrove JA, Moore CS, Riemersma RA, Sanders TA. (2007) UK Food Standards Agency Workshop Report: the effects of the dietary n-6:n-3 fatty acid ratio on cardiovascular health. British Journal of Nutrition 98:1305-1310
  4. Hulshof KF, van Erp-Baart MA, Anttolainen M, Becker W, Church SM, Couet C, Hermann-Kunz E, Kesteloot H, Leth T, Martins I, Moreiras O, Moschandreas J, Pizzoferrato L, Rimestad AH, Thorgeirsdottir H, van Amelsvoort JM, Aro A, Kafatos AG, Lanzmann-Petithory D, van Poppel G. (1999) Intake of fatty acids in Western Europe with emphasis on trans fatty acids: the TRANSFAIR study. European Journal of Clinical Nutrition 53:143-157
Súvisiace podcasty
Food Choice, Omegas, Trans fatty acids , Fats, Food-related diseases, Healthy eating
Cardiovascular disease, Fats, Obesity, Food-related diseases
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 24/07/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania