Domov

O mnohých neprenosných ochoreniach sa predpokladá, že vznikajú už v detstve alebo mladom veku. Súvislosti medzi týmito chorobami a životným štýlom mládeže, vplyvy prostredia, fyziológie a genetiky sú komplexné a dosiaľ veľmi málo objasnené.

Rozhodujúcim obdobím v živote je práve obdobie dospievania, pretože dochádza k zmenám, ktoré ovplyvňujú okrem iného aj výživové potreby a návyky. Mnoho zdravých (alebo nezdravých) celoživotných návykov má svoj pôvod práva v tomto období, kedy je rast jedincov veľmi rýchly, zvyšujú sa spoločenské a psychologické tlaky a obecné rady týkajúce sa zdravia sa stávajú málo účinné.

Ciele projektu HELENA

 

Projekt HELENA navrhuje integrovaný prístup k riešeniu uvedených problémov – ide o štúdie v rôznych krajinách zamerané na širokú škálu faktorov: príjem a zloženie potravy, znalosti o výžive, výber pokrmov a ich preferencia, zloženie tela, lipidov v plazme a metabolické profily, príjem vitamínov, imunitná funkcia vo vzťahu k úrovni výživy, fyzická aktivita, zdravotný stav a genotypy. Štúdium genotypov umožňuje výskumným pracovníkom poznávať vzťahy medzi individuálnymi genetickými predpokladmi a životným prostredím. Napríklad výskum náchylnosti obéznych jedincov na vznik a vývoj chorôb súvisiacich s obezitou, ako je cukrovka a srdcovo-cievne ochorenia.

Prvým cieľom spolupracujúcich organizácií je vývoj a zjednotenie metód na skúmanie zvykov životného štýlu a stanovísk vo všetkých sledovaných štátoch tak, aby boli zjednotené parametre na hodnotenie stavu výživy, kvality potravín a telesnej konštitúcie mladistvých. Tak bude možné objektívne porovnávať zdravotný stav mládeže v rôznych európskych štátoch.

Skvalitniť vzdelávacie programy zamerané na životný štýl

Na základe súboru údajov o výžive a telesných aktivitách, stravovacích zvyklostiach - voľbe potravín a preferenciách, sa po vyhodnotení získa obraz zdravotného stavu európskej mládeže. Tieto informácie budú ďalej prepojené s údajmi o regionálnych kultúrnych, spoločenských a genetických rozdieloch a podobnostiach v európskych štátoch, a tak sa získajú podklady na vytvorenie výchovného programu životného štýlu.

Úplne novým aspektom programu HELENA je použitie tzv. "fuzzy logic", čo je postup odvodený počítačovou technikou, ktorý umožňuje uplatniť individuálne postupy pri optimalizácii stravovacích zvyklostí mládeže. Takýto postup hodnotenia výživy v rámci európskych štátov sa v tejto oblasti použije po prvýkrát.

Lepšie identifikovať rizikových adolescentov

Súčasťou projektu bude aj zistenie počtov osôb ohrozených nevhodným stravovaním, s abnormálnym profilom lipidov v krvi, obezitou, cukrovkou 2. typu alebo nedostatkom niektorých vitamínov a minerálnych látok, ako je anémia vyvolaná nedostatkom železa, pretože ich včasné poznanie pomôže znížiť klinické ťažkosti vo vyššom veku. Tieto poznatky sa zahrnú do štúdia genetických súvislostí.

Potraviny na podporu zdravia

Výrobcovia potravín v priemyselnom meradle budú schopní vyvíjať niektoré potraviny s pozitívnymi vplyvmi na zdravie mládeže, ktoré budú atraktívne i z hľadiska senzorických vlastností a obalov. Z tohoto hľadiska bude tiež nevyhnutné stanoviť, čo mládež považuje za "tradičné" potraviny a či bude možné tieto potraviny zaradiť do európskych pokrmov pre mládež.

Najkvalitnejší prístup

Koordinátorom projektu je profesor Luis Moreno z Universidat de Zaragoza v Španielsku, ktorý na riešenie získal 25 partnerov. Uvádza, že projekt HELENA spája akademickú i priemyselnú sféru. Výskumná skupina je multidisciplinárna a každý partner pracuje na najvyššej úrovni v konkrétnom úseku.

Zdroje

Viac informácií o projekte HELENA nájdete na adrese http://www.helenastudy.com