Pred vyše 30 rokmi sa predpokladalo, že hyperaktivita súvisiaca s poruchami učenia je spôsobená prídavkami umelých farbív do potravín, ako aj s konzumáciou niektorých druhov ovocia a zeleniny obsahujúcich salicyláty a cukor. Odvtedy sa tucty vedcov zaoberali testovaním týchto hypotéz, ale dôkazy sú stále protichodné.
Čo je syndróm poruchy pozornosti sprevádzaný hyperaktivitou (ADHD)?
ADHD postihuje v priemere jedného žiaka v každej triede – ten sa správa impulzívne, so sklonmi (nervózne) chodiť dookola, neprimerane sa vyjadruje, je neschopný sústrediť sa a organizovať si prácu. Deti so syndrómom ADHD môžu čeliť veľkým ťažkostiam pri univerzitnom vzdelávaní a jeden z dvoch sa s týmto bremenom potýka aj v dospelosti, je neschopný udržať si zamestnanie alebo dokonca plniť pokyny.1
Príčiny vzniku tohoto ochorenia dodnes nepoznáme, ale existujú dôkazy o významnom vplyve genetických faktorov. Nedávne štúdie poukazujú na rozdiely v mozgovej činnosti u detí trpiacich syndrómom ADHD v porovnaní s „normálnymi“ deťmi, osobitne tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reguláciu pozornosti, koncentrácie a spomaľovanie impulzov.2
Psychostimulačné lieky, ako je amfetamín a metylfenidat, sa bežne využívajú na potlačenie symptómov, ale podstatu ochorenia neliečia. Obľuba týchto liekov vedie k rastúcim obavám ohľadom možného zneužívania, ako aj nedostatku informácií o možných dlhodobých následkoch.
Je strava jedným z faktorov?
Počas 70. rokov 20. storočia sa vo vedeckej literatúre uvádzalo, že u 30 až 50 percent hyperaktívnych detí došlo k zlepšeniu ich stavu, keď im bola podávaná strava, ktorá neobsahovala umelé farbivá a salicyláty (salicyláty sa prirodzene vyskytujú v ovocí a zelenine, napríklad v jablkách, čerešniach, hrozne, pomarančoch alebo paradajkách.3 Ďalší vedci testovali takúto stravu, ako aj pridávanie rôznych aditív počas 70. a 80. rokov, pričom dosiahli rôzne výsledky – niektorí preukázali veľký vplyv stravy na správanie, u iných sa tento efekt ukázal byť len nepatrný.
V r. 1982, dospel Americký národný zdravotný ústav k záveru, že úpravou stravy sa dá pomôcť len malému percentu detí trpiacich syndrómom ADHD.4 Odporúčal pokračovať v ďalšom výskume a konštatoval, že pokrok brzdia naše obmedzené poznatky o ADHD, ako aj nedostatok štandardne použiteľných diagnostických postupov. Napríklad mnoho detí trpiacich syndrómom ADHD má alergie aj na potraviny. Keďže aj samotné potravinové alergie môžu spôsobovať problémy v správaní, je možné, že niektoré deti, u ktorých bola ADHD diagnostikovaná, netrpia primárne ADHD.
Nedávne štúdie a prehľadové práce na druhej strane poukazujú na významný vplyv výživy na ADHD. Prehľad publikovaný r. 2004 sa zaoberal krížovým experimentom, realizovaným na 15 dvojiciach vzájomne neznámych osôb, pričom jednému z dvojice boli podávané umelé potravinárske farbivá.5 U osôb, ktorým neboli podávané umelé farbivá, došlo k takému zlepšeniu správania, ako zodpovedá v priemere 30 – 50% účinku medikamentóznej liečby. Tento efekt sa prejavil na ďeťoch trpiacich ADHD, ako aj na „zdravých“ deťoch, čo vedie k spochybneniu hypotézy o tom že „hyperaktívne” a „normálne” deti reagujú na prítomnosť umelých potravinárskych farbív odlišne. Iná štúdia z r. 2004 potvrdila tieto zistenia na deťoch predškolského veku.6
Ako je zrejmé, celkové výsledky sú nepresvedčivé a – v najlepšom prípade – ťažko interpretovateľné. V rôznych vedeckých prácach sa používajú značne rozdielne spôsoby posudzovania vplyvu výživy: v niektorých sa testuje strava ako celok, v iných len jednotlivé zložky; pri niektorých sa konkrétne zložky zámerne pridávajú, pri iných zase odstraňujú; pri niektorých sa testy uskutočňujú na deťoch ktoré sú citlivé na určité potraviny, pri iných na deťoch s výchovnými problémami alebo so syndrómom ADHD atď.
Mali by sme sa zaoberať umelými farbivami v potravinách?
Doteraz vo vedci nedali konečnú odpoveď ohľadom vplyvu umelých farbív v potravinách na ADHD. Aj napriek tomu je pre tých, ktorí sa chcú vyvarovať konzumácii umelých farbív, ich prítomnosť deklarovaná na obale výrobku. Uvažuje sa aj o vplyve iných faktorov na vznik a priebeh syndrómu ADHD – u niektorých detí s ADHD bol zaznamenaný nedostatočný príjem vyšších mastných kyselín zo skupiny omega 3 alebo omega 6. Mnoho rodičov a učiteľov je presvedčených o tom, že existuje súvislosť medzi stravou a ADHD – zrejme osoby, ktoré sú neustále v blízkosti detí, môžu lepšie postrehnúť také vplyvy stravy, ktoré nemožno zaznamenať počas klinického výskumu. Je potrebné pokračovať v ďalšom výskume potenciálne negatívneho dopadu vybraných zložiek potravín na správanie detí.
Literatúra
-
American Psychiatric Association (2000) Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders DSM-IV-TR. Text Revision, Fourth Edition, Washington, DC.
-
-
Feingold BF (1977) Behavioral disturbances linked to the ingestion of food additives. Delaware Medical Journal Feb;49(2):89-94,1977.
-
-
Schab DW and Trinh NH (2004) Do artificial food colors promote hyperactivity in children with hyperactive syndromes? A meta-analysis of double-blind placebo-controlled trials. Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics 25(6): 423-434
-
Bateman B, Warner JO, Hutchinson E, Dean T, Rowlandson P, Gant C, Grundy J, Fitzgerald C and Stevenson J (2004) The effects of a double blind, placebo controlled, artificial food colourings and benzoate preservative challenge on hyperactivity in a general population sample of preschool children Archives of Disease in Childhood 89: 506-511
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 03/2007
.jpg)
