Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



ČASOPIS FOOD TODAY 03/2011

Zdravie v Európe – ako sme na tom?

Napriek tomu, že zdravotníctvo zaznamenalo v posledných desaťročiach veľké pokroky, sú medzi jednotlivými európskymi krajinami široké odchýlky z hľadiska zdravotného statusu, faktorov ohrozujúcich zdravie a poskytovania zdravotnej starostlivosti. V záujme odhalenia príčin týchto odchýlok a nasmerovania ďalšieho rozvoja bola uverejnená východisková správa “Zdravie v kocke: Európa 2010”.

Východiskový stav
Správa “Zdravie v kocke” je výsledkom dlhodobej spolupráce medzi Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), jedinečným fórom, v rámci ktorého môžu vlády porovnávať svoje skúsenosti z politiky a identifikovať správne praktiky, a Európskou komisiou.1 Správa zahrnuje zdravotnícke údaje 31 štátov, konkrétne 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) ako aj Islandu, Nórska, Švajčiarska a Turecka.

Očakávaná dĺžka života
Predpokladaná priemerná dĺžka života narástla od roku 1980 o šesť rokov, pričom v roku 2007 dosiahla 78 rokov. Tento pozoruhodný vzostup sa dáva do súvislosti so stúpajúcou životnou úrovňou, kvalitnejším životným štýlom a lepším vzdelávaním ako aj lepšou dostupnosťou kvalitných zdravotníckych služieb. Napriek tomu, rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou priemernej očakávanej dĺžky života v jednotlivých európskych krajinách predstavuje asi osem rokov pre ženy (vo Francúzsku 84,4 naproti tomu v Rumunsku 76,2 rokov) a 14 rokov pre mužov (vo Švédsku 78,8 naproti tomu v Litve 65,1 rokov).

Problematika zachovania dobrého zdravia pri narastajúcej dĺžke života význame vplýva na dlhodobé systémy zdravotníckej starostlivosti v Európe. Odhaduje sa, že bez obmedzovania svojich každodenných aktivít vydržia ženy približne 61 rokov a muži 60 rokov. Keďže ženy žijú dlhšie ako muži, strávia pomerne viac rokov pri limitovaných aktivitách. K zachovaniu kvalitného života vedie prevencia chronických, vysiľujúcich chorôb, napríklad srdcovocievneho ochorenia a rakoviny. Nakoľko úspešné sú teda naše snahy orientované na znižovanie rizikových faktorov týchto chorôb?

Fajčenie a alkohol
Hlavným anulovateľným rizikom pre zdravie je fajčenie a jeho obmedzenie v 80. rokoch minulého storočia v Európe predstavuje obrovský úspech. Napríklad v Dánsku sa znížil podiel dospelých fajčiarov z 36 % na 23 %, pričom podobné výsledky sa pripisujú štátnej politike, napríklad kampani na zvyšovanie povedomia a zákazu reklamy. Vieme tiež, že postoje ľudí k fajčeniu pomohli zmeniť aj protifajčiarske skupiny tým, že fajčenie sa stalo spoločensky menej prijateľné.

Do určitej miery poklesla aj celková spotreba alkoholu (bližšie nešpecifikovaná). K poklesu došlo konkrétne v krajinách, kde sa tradične produkuje víno, napríklad vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, čo môže súvisieť s dobrovoľnou a zákonnou úpravou reklamy. Napriek celkovému poklesu za posledné roky v niektorých krajinách, vrátane Fínska, Íska a Spojeného kráľovstva, spotreba alkoholu významne narástla.

Spotreba ovocia
Stravovacie návyky z detstva môžu pretrvávať až do vysokého veku, preto včasné nástup pravidelnej konzumácie ovocia pravdepodobne podporuje dlhodobé zdravé stravovanie. V r. 2005/2006 zjedla denne najmenej jeden kus ovocia iba tretina chlapcov a dve pätiny dievčat vo veku 11 – 15 rokov. Najúspešnejší z hľadiska pravidelnej konzumácie ovocia boli talianski a belgickí adolescenti. Správa odporúča zvýšiť konzumáciu ovocia u detí formou lepšieho prístupu k ovociu na školách a počas voľna v kombinácii so výchovnými a motivačnými aktivitami.

Telesná hmotnosť
Európa má problém, pretože polovica dospelej populácie trpí nadváhou (Body Mass Index (BMI) 25 – 29,9) alebo je obézna (BMI ≥30). Na tejto situácii sa pravdepodobne podieľa niekoľko faktorov správania a životného prostredia, vrátane poklesu cien potravín a viac času stráveného bez telesnej aktivity. Za posledných 20 rokov sa počet obéznych osôb zdvojnásobil, pričom k najväčšiemu nárastu došlo v UK, Malte a Írsku, kde je obéznych vyše 20 % dospelých. Priemerný výskyt obéznej populácie v štátoch EÚ je 15,5 %. Keďže obezita zvyšuje riziko chronických chorôb, odhaduje sa, že v období rokov 2007 až 2015 by mohli stúpnuť súvisiace výdaje v oblasti zdravotníctva až o 70 %.

Priority v zdravotníctve
Celkové náklady na zdravotnú starostlivosť vo všetkých európskych krajinách narástli zo 7,3 % hrubého domáceho produktu (1998) na 8,3 % (2008), pričom toto zvýšenie je často rýchlejšie ako ekonomický rast. Európske zdravotnícke systémy sa sústreďujú na „starostlivosť o pacientov“, t. j. zaoberajú sa skôr chorobami než prevenciou. Liečebná a rehabilitačná starostlivosť v rámci štátov EÚ predstavuje 60 % súčasných zdravotníckych nákladov, ďalšie hlavné výdaje idú na lieky alebo iný zdravotnícky materiál. Keď to porovnáme, 2,9 % celkových výdajov EÚ na zdravotníctvo sa poukazuje na rôzne organizované prevenčné opatrenia verejného zdravotníctva, napríklad na programy vakcinácie a kampane zamerané na podporu zdravého stravovania a obmedzovanie zneužívania alkoholu a fajčenia. Treba však poznamenať, že niekedy sa takéto programy uvádzajú ako liečebná starostlivosť, preto sú skutočné výdaje na verejné zdravotníctvo a iniciatívy prevencie pravdepodobne vyššie.

Dobré zdravie
Pohľad síce môže byť subjektívny a ovplyvnený kultúrnymi rozdielmi, ale zistilo sa, že zdravotný status predurčuje budúce výdaje zdravotníctva a mortalitu. Väčšina dospelej populácie v takmer všetkých krajinách Európy považuje svoje zdravie za „dobré“ alebo „veľmi dobré“, po 45. roku však ľudia hodnotia svoje zdravie ako horšie a po 65. roku života hodnotia svoje zdravie ešte horšie. Jednoznačne treba rokom pridať život, nielen roky životu.

Odkazy

  1. OECD (2010), Health at a Glance: Europe 2010, OECD Publishing. Dostupné na: http://dx.doi.org/10.1787/health_glance-2010-en
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 23/04/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania