Vezmi ju do ruky, privoňaj a ochutnaj! Rýchlo porozumieš, prečo bola čokoláda nazvaná "božskou potravinou".

Len ťažko možno uveriť, že táto lahodná zmes kakaového masla, cukru a mlieka, ktorá sa roztápa v ústach a vyvoláva príjemné chuťové pocity, má aj priaznivé zdravotné účinky. Nové výskumné práce ukázali, že na rozdiel od bežného názoru, že všetko, čo má dobrú chuť, musí byť nejako škodlivé, obsahuje čokoláda zmes látok s významnými ochrannými účinkami.

V kakau je prítomný celý rad antioxidantov, ktoré môžu mať priaznivý vplyv na ľudský organizmus, napríklad prispievajú k ochrane cholesterolu pred oxidáciou a tým zabraňujú znižovaniu prietoku krvi so všetkými negatívnymi dôsledkami. Polyfenoly (látky s antioxidačnými účinkami), ktoré tvoria významnú zložku čaju, boli taktiež nájdené v horkej a mliečnej čokoláde. Tieto látky zohrávajú významnú úlohu pri prevencii pred kardiovaskulárnymi ochoreniami, zvyšovaní účinnosti imunitného systému a predpokladá sa i ich vplyv na znižovanie rizika výskytu niektorých druhov rakoviny. Na základe hodnotenia, ktorého sa zúčastnilo vyše 6 000 osôb, bolo zistené, že čokoláda dodáva telu približne 20 % celkových katechínov prijímaných potravou. Potrava s vysokým obsahom nasýtených tukov zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, v súčasnej dobe je však známe, že všetky nasýtené mastné kyseliny nie sú z tohoto hľadiska rovnako škodlivé. Niektoré z nich, napr. kyselina steárová, ktorá tvorí približne tretinu tuku v čokoláde, hladinu cholesterolu v krvi nijako neovplyvňuje.

Prekvapujúce účinky čokolády na zloženie krvi však nekončia len pri tuku a cholesterole. Čokoláda sa často považuje za potravinu, ktorá dodáva telu rýchle využiteľný cukor. Čokoláda má však relatívne nízky glykemický index, čo znamená, že po požití stúpa hladina krvného cukru mierne, teda nie tak rýchlo, ako po zjedení potraviny obsahujúcej rýchle stráviteľné škroby a cukor. Tento poznatok umožňuje osobám – diabetikom aspoň občas, nie často, si dopriať potešenie z kúska čokolády.

Pomýlené názory na čokoládu sa neobmedzujú len na jej ovplyvňovanie hladiny cukru v krvi. Čokoláda sa často považuje za príčinu kožných problémov a akné, klinický výskum však tieto závislosti nepotvrdil. Tiež nebolo potvrdené, že čokoláda vyvoláva migrénu a je hlavnou príčinou vzniku zubného kazu.

Vedci naopak zistili, že taníny, obsiahnuté v kakau, bránia vzniku zubnému kazu, pravdepodobne znížením rastu plaku. Zrejme aj bielkoviny mlieka v mliečnej čokoláde chránia pred zubným kazom, rovnako ako kyselina šťaveľová prítomná v čokoláde, ktorá má podobný účinok, lebo potlačuje vznik kyselín.

Existuje však jeden problém s ktorým väčšina ľudí súhlasí: ak si zahryznete do kúska čokolády, je veľmi ťažké odolať ďalším. Podľa niektorých teórií sú príčinou tohoto javu špecifické fyziologicky aktívne látky v čokoláde. Napríklad fenyletylamín je veľmi podobný hormónu, ktorý sa uvoľňuje, ak sa človek zamiluje. Anadamidy sú viazané na rovnaké mozgové receptory, ako sa viaže marihuana. Čokoláda stimuluje uvoľňovanie endorfínov, ktoré je možno považovať za prirodzené telesné opiáty. Z praktického hľadiska však žiadna z uvedených látok nie je prítomná v takom množstve, aby mohla tieto efekty vyvolať.

Naša chuť jesť čokoládu podistým vyplýva z jednoduchej skutočnosti, že uspokojuje naše zmysly a umožňuje nám dopriať si tento pôžitok. Pokiaľ sa konzumuje s mierou, prináša nám nielen potešenie, ale môže byť i súčasťou zdravej výživy.

Literatúra

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 04/2000