Čo si ľudia v Európskej únii (EÚ) naozaj myslia o biotechnológiách? V súčasnej dobe pretrváva medzi obyvateľstvom nedôvera k biotechnologickým postupom a produktom vyrobených genetickými modifikáciami. 

Nedávnym prieskumom, uskutočneným agentúrou Eurobarometer v krajinách EÚ v rámci Európskej komisie, bolo zistené, že značná časť verejnosti je "silne rozpoltená v názoroch na modernú biotechnológiu". Verejnosť obyčajne podporuje "tradičné" lekárske aplikácie, avšak omnoho menej schvaľuje využívanie transgénnych zvierat na výskum alebo na transplantácie orgánov ľudom (xeno-transplantace).

Naproti tomu úroveň a rozsah znalostí sa bežne považujú za základ podpory rozvoja vedy a techniky - čím viac sú ľudia informovaní, tým ľahšie prijímajú nové poznatky a technológie. Uskutočnený prieskum preukázal, že v prípade biotechnológií je tomu naopak. Hoci sa zvýšili znalosti o základoch biotechnológií, optimistických názorov na ich prospešnosť pri skvalitnení života je veľmi málo. Pri posudzovaní rizík ľudia považujú biotechnologické aplikácie za potenciálne užitočné, problémy a otázky však vyvolávajú postupy, ktoré sa týkajú poľnohospodárskej produkcie, výroby potravín a využitie transgénnych zvierat. Výsledky šiestich rôznych aplikácií - genetického testovania, medicíny, poľnohospodárskych plodín, výroby potravín, zvierat na výskumné účely, xeno-transplantátov - naznačujú, že na získanie celkovej podpory treba skombinovať rôzne prístupy – vnímanie užitočnosti, nebezpečenstva a morálnej prijateľnosti. Prvou podmienkou na získanie podpory obyvateľstva je užitočnosť. Po druhé, ľudia sú pripravení prijímať určité riziká, pokiaľ existujú predpoklady na vhodné využitie. Napokon morálne dôvody môžu byť príčinou nesúhlasu bez ohľadu na využiteľnosť alebo riziko.

Všeobecne prevláda názor, že nebezpečie má menší vplyv než morálna prijateľnosť, čo sa potvrdilo vo všetkých krajinách EÚ pri všetkých šiestich vyššie spomenutch aplikáciách a prejavuje sa i v politickej sfére. Politické debaty sú prevažne zamerané na potenciálne ohrozenie životného prostredia alebo zdravia obyvateľstva. Ak sú ľudia viac zameraní na morálne úvahy, je veľmi nepravdepodobné, že by bol názor verejnosti uspokojený technickými opatreniami na zabránenie všetkých negatívnych dopadov.

Prípadné riziká a bezpečnosť sú hlavnými dôvodmi na prísne riadenie biotechnológií v Európe. Je zaujímavé, že pokiaľ boli ľudia dopytovaní, ktorý orgán by mal riadiť prácu v oblasti biotechnológií, dávali prednosť medzinárodným organizáciám v rámci OSN a Svetovej zdravotníckej organizácie pred národnými alebo európskymi orgánmi. Tieto výsledky potvrdzujú narastajúcu nedôveru k národným politickým inštitúciám a zároveň demonštrujú, že biotechnológie majú medzinárodný význam a ich ovplyvňovanie v národnom meradle je nemožné.

V rámci uskutočnenej štúdie bol zistený zaujímavý poznatok: V krajinách, kde sú biotechnologické postupy na dobrej úrovni, je podpora verejnosti moderných biotechnológií a génového inžinierstva minimálna na rozdiel od krajín, kde sú klasické biotechnologické postupy ešte len v začiatočnom štádiu využívania.

G Gaskell, Department of Social Psychology, London School of Economics, Houghton Street, London WC2A 2AE, UK. E-mail: gaskell@lse.ac.uk

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 08/1998