Bezpečnosť a kvalita potravín – to sú dva hlavné problémy, ktoré spotrebiteľov zaujímajú. V článkoch „Z poľa až na stôl“, ktoré EUFIC zameriava, na otázky bezpečnosti potravín sa sústredíme na modernú poľnohospodársku techniku, od ktorej sa očakáva, že zabezpečí spotrebiteľom vysoko kvalitné a neškodné potraviny.

Na dosiahnutie najvyššej kvality potravinárskych výrobkov musia poľnohospodári dbať na zabezpečenie optimálnych podmienok produkcie poľnohospodárskych plodín a chovu úžitkových zvierat. Rastliny potrebujú vhodné hnojivo v správnom množstve a zvieratá zase krmivo. Napríklad pri pestovaní jabĺk musí pestovateľ dodať do pôdy zložky umožňujúce správny rast a zároveň musí chrániť plody pred škodcami a chorobami. Výsledkom tejto starostlivosti sú jablká, ktoré spĺňajú očakávania spotrebiteľov z hľadiska vzhľadu a chuti, ktoré nie sú poškodené škodcami a hnilobou.

Bezpečnosť potravín

Poľnohospodári musia venovať pozornosť bezpečnosti potravín z dvoch hlavných hľadísk. Po prvé musia zabezpečiť, aby potraviny neobsahovali rezíduá chemických látok, ktoré môžu škodiť ľudskému zdraviu. Po druhé, poľnohospodárske produkty sa podrobujú prísnemu testovaniu bezpečnosti. Nesmú obsahovať škodlivé mikroorganizmy – salmonely, E-coli, campylobaktérie, listérie a vírusy, napr. žltačky typu A. Zaisteniu týchto požiadaviek pomáhajú poľnohospodárom rôzne vedecké a poradenské organizácie, ktoré poskytujú informácie o správnej aplikácii hnojív, pesticídov, veterinárnych liekov a ďalších látok používaných v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Všetky pesticídy a veterinárne liečivá musia spĺňať prísne požiadavky overené testovaním skôr, než sú na používanie schválené Európskou komisiou alebo národnými vládami. Náročné skúšky zabezpečujú, že použité množstvo nemá negatívny vedľajší účinok na ľudí. Registrácia produktu však nekončí jeho hodnotením; priebežnému zaisťovaniu bezpečnosti napomáha trvalý monitoring. Úžitkové zvieratá môžu byť nositeľmi mikroorganizmov, ktoré vyvolávajú ochorenia ľudí, čo sa však dá len obtiažne zistiť za života zvieraťa alebo i po jeho usmrtení. Príkladom môžu byť salmonely, listérie a kmene E-coli. Na zamedzenie šírenia týchto mikroorganizmov vo zvieratách musí chovateľ zabezpečiť dobré hygienické podmienky na farme, počas transportu i pri porážke.

Manipulácia s potravinami

Zabezpečeniu správneho spracovania a skladovania potravín musia spotrebitelia a obchodníci venovať rovnakú starostlivosť. Napríklad čerstvú zeleninu treba vždy umyť, aby sa znížila možná kontaminácia z vonkajších zdrojov. Salmonela, ktorá sa môže vyskytovať v kurčatách a vajciach, sa odstráni dôkladnou tepelnou úpravou.

Aj spracovatelia potravín a spotrebitelia musia dbať na hygienu. Častým umývaním rúk môžu zabrániť krížovej kontaminácii medzi mäsom a hydinou i inými druhmi potravín. Nová hrozba, ktorá sa objavila v osemdesiatych rokoch minulého storočia, je BSE hovädzieho dobytku (bovinná spongiformná encefalopatia). Preto boli uskutočnené opatrenie na zabránenie prenosu choroby z hovädzieho dobytku na človeka, pričom niektoré živočíšne tkanivá sa nepoužívajú na ľudskú spotrebu. Ďalšie podstatné sprísnenie ochranných opatrení nastalo po zistení možných súvislostí medzi BSE a ochorením ľudského mozgu CJD (Creutzfeldovou-Jacobsovou chorobou). Tieto opatrenia na základe vedeckých poznatkov sú účinné a pomáhajú minimalizovať prípadné nebezpečie ochorenia ľudí.

Budúcnosť

Poľnohospodárstvo musí v budúcnosti uživiť narastajúcu svetovú populáciu neškodnou a hodnotnou potravou. Poľnohospodári spolu s vedcami, vládnymi organizáciami a výrobcami musia využívať spôsoby vhodného dodávania potrebných živín do pôdy a ochrany rastlinných i živočíšnych produktov pred škodcami a chorobami. Zvýšenie produktivity, zlepšenie bezpečnosti a kvality potravín budú hlavnými úlohami poľnohospodárstva v najbližšom období.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 07/1998