Súcasný záujem o geneticky modifikované potraviny a názory verejnosti o nich, odhalili niektoré základné omyly o tom, co gény sú a ako pôsobia.

Verejná diskusia prebiehajúca v súcasnosti vo Velkej Británii o trendoch v biológii odhalila, že zatial co väcšina ludí chápe asociácie so slovom „gén“ správne, niektorí ludia majú nejasnosti o ich funkciách a niektorí si neuvedomujú, že ich konzumujú každodenne ako súcast našej normálnej stravy.

Gény sa však nachádzajú takmer v každej bunke všetkých rastlín a zvierat. Sú jednotkami dedicnosti, tvorené molekulami DNA, ktoré sa prenášajú z rodicov na potomstvo pocas reprodukcného procesu. Sú to gény, zvycajne niekolko stoviek tisíc pre konkrétny druh, ktoré sú nositelmi informácie potrebnej pre bunku na tvorbu pocetných proteínov, ktoré organizmus potrebuje na vývoj, rast a rozmnožovanie.

Teda vždy ked jeme cast rastliny alebo zvierata, prijímame milióny génov a teda DNA, ktorá ich tvorí. Avšak nijako na nás nevplývajú, pretože bud sa rozpadnú pri trávení potravy, alebo, ak sú obsiahnuté v rezistentnej štruktúre, napríklad ako semienko, prechádzajú nezmenené telom a sú vylucované. Konzumujeme gény odkedy sa vyvíjame a neexistuje dôkaz, že by prenikali zo stravy do ludských buniek. Aj keby mohli, neexistuje nic co by naznacovalo, že by nám mohli spôsobit poškodenie.

Nie je dôvod verit, že u génov v geneticky modifikovaných potravinách veci prebiehajú inak. Hoci nejaké zmeny zavedením génov do potravy nastanú, stavebné bloky DNA sú absolútne rovnaké. Toto musí byt jasné, pretože budeme hovorit o niekolkých rozdielnych veciach. V prvom rade existujú GM produkty, ktoré jeme, a ktoré sú viac alebo menej spracované – napríklad paradajka, v ktorej gén ovplyvnujúci jej dozrievanie je inaktivovaný za úcelom predlženia jej skladovatelnosti. Takéto produkty budú obsahovat intaktné, modifikované gény, ked budú konzumované. V prípade potravín s nemodifikovanými génmi, tieto sa rozpadnú, ked sa potrava trávi. V spracovaných potravinách, ako sú paradajkové pyré alebo sójová múka, všetky gény (vrátane modifikovaných) sú denaturované a inaktivované procesom spracovania. Produkty extrahované z rastlín, ako napríklad cukry alebo oleje, môžu pochádzat z geneticky modifikovaných rastlín, ale neobsahujú gény a sú identické s produktmi extrahovanými z nemodifikovaných rastlín. A nakoniec existujú potraviny, ktorých výroba vyžaduje použitie enzýmov derivovaných z GM zdrojov. Známym príkladom je vegetariánsky syr, vyrábaný pomocou enzýmu (chymozín) z geneticky modifikovaného mikroorganizmu, ktorý je rovnaký ako pôvodný zvierací enzým (syridlo) – mliecny enzým zrážania pôvodne získaný z teliat. V tomto prípade modifikované gény nikdy neprídu do kontaktu s potravinou.

Vzhladom na týchto niekolko rozdielnych interpretácií GM potravín, nie sú prekvapením nejasnosti medzi verejnostou, hlavne ked sú spojené s nesprávnymi predstavami o tom, co sú gény a ako pôsobia. To tiež vysvetluje, preco 72 % z dopytovaných vo verejnom prieskume uvádzalo, že majú málo informácií o vývoji GM potravín a ako je tento vývoj regulovaný.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 03/2000