BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
PREHĽADY PRE SPOTREBITEĽA
(Iba v angličtine)
JEDLO NA ZAMYSLENIE
(Iba v angličtine)
INICIATÍVY EÚ
(Čiastočne preložené)
IN THE SPOTLIGHT
Veľkosť textu:

Zdravý zažívací trakt zabezpečuje celkovú rovnováhu organizmu

40_1_bigFunkcia zažívacieho traktu nespočíva iba v trávení prijímanej potravy, ale má výhnam aj pri ovplyvňovaní imunitného systému.

Mnoho druhov baktérií sa vyskytuje najmä v hrubom čreve. Po narodení dieťaťa je jeho gastrointestinálny trakt sterilný, postupne však dochádza k jeho rýchlemu osídľovaniu črevnou mikroflórou, ktorá sa líši v závislosti od mnohých faktorov: výživa v dojčenskom veku, užívanie antibiotík i výživa v ďalšom období.

Mikroflóra a trávenie

Primárna funkcia čriev je absorpcia vody a živín z prijímanej potravy. Špecifická úloha mikroflóry hrubého čreva pri trávení spočíva vo fermentácii tých zložiek potravín, ktoré nemôžu byť priamo strávené v tenkom čreve (napr. vláknina). Touto fermentáciou vzniká o. i. kyselina mliečna a mastné kyseliny s krátkym reťazcom (octová, propiónová a maslová). Predovšetkým kyselina maslová podporuje absorpciu minerálnych zložiek a priaznivo ovplyvňuje metabolizmus lipidov a glukózy v pečeni.

Mikroflóra a imunita

V telesnom obrannom systéme môže črevný systém fungovať tromi odlišnými spôsobmi. Po prvé: prítomná mikroflóra bráni väčšiemu pomnoženiu cudzích druhov nežiaducich mikroorganizmov. Predpokladaný mechanizmus spočíva najmä v tom, že črevná mikroflóra využíva väčšinu živín, ktorých je potom pre cudzie mikroorganizmy nedostatok, a najmä v zabezpečení nevhodného prostredia pre rast patogénov - predovšetkým nízkeho pH. Po druhé: funkcia bunkových stien črevného systému nespočíva iba v absorpcii živín, ale aj v zabránení prechodu škodlivých zložiek. Po tretie: črevný imunitný systém je tvorený špecifickými bunkami, ktoré sa vyznačujú špecifickými funkciami. V prípade potreby môžu tvoriť protilátky, teda bielkoviny, ktoré sa viažu na iné bielkoviny - antigény, v tomto prípade cudzie, nežiaduce patogény, ktoré tak deaktivujú a vylučujú z tela. Naše črevné baktérie komunikujú s bunkami gastrointestinálneho imunitného systému a pečene, a tak koordinujú imunitnú odozvu na antigény potravín a škodlivých mikroorganizmov.

Na zabezpečenie optimálnej funkcie ochranných mechanizmov je nevyhnutné správne zastúpenie a rovnováha všetkých druhov črevnej mikroflóry. Tá môže byť negatívne ovplyvnená rôznymi črevnými ochoreniami - napríklad zápalmi, rakovinou alebo gastroenteritídou. Aj zmeny charakteru stravy alebo užívanie antibiotík môžu mať negatívny vplyv na črevnú mikroflóru. Môžu dokonca posunúť jej rovnovážny stav tak, že namiesto užitočných baktérií podporujúcich zdravie, ako sú napr. laktobacily a bifidobaktérie, prevládajú škodlivé alebo patogénne mikroorganizmy (napr. niektoré klostrídie).

V posledných rokoch boli vyvinuté také druhy potravín, ktoré môžu modifikovať črevnú mikroflóru a tak priaznivo ovplyvňovať zdravotný stav. Tieto výrobky obsahujú probiotiká, prebiotiká a synbiotiká (kombinácia probiotík a prebiotík). Ich priaznivé účinky boli overené v  celom rade klinických štúdií. Probiotiká (napr. špecifické laktobaktérie) sú živé mikrorganizmy, ktoré sa nachádzajú v niektorých potravinárskych výrobkoch a priaznivo ovplyvňujú zdravotný stav. Väčšinou sú prítomné vo fermentovaných mliečnych výrobkoch.

Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravín označované ako vláknina, ktoré okrem iného podporujú rast a aktivitu rôznych mikroorganizmov črevnej flóry (bifidobaktérií a laktobaktérií). Sú prítomné v niektorých potravinách rastlinného pôvodu alebo sa môžu pridávať napríklad do chleba, pečiva a ďalších vhodných výrobkov.

Na vyhodnotenie významu vplyvu črevnej mikroflóry na zdravie jedinca v plnom rozsahu je potrebný ďalší výskum. Doterajšie výsledky však naznačujú, že môže ovplyvňovať zápchu, hnačky, imunitný systém, rakovinu a absorpciu minerálnych látok. Zlepšenie skladby črevnej mikroflóry za účelom priaznivého ovplyvnenia zdravotného stavu má preto pre súčasnú populáciu veľký význam.

Literatúra

1. Fooks, L.J., Gibson, G.R. (2002) Probiotics as modulators of the gut flora. British Journal of Nutrition 88: S39-S49.
2. Probiotics and Prebiotics (2001) American Journal of Clinical Nutrition 73 (Suppl.): 3615-4985.
3. Steer T., Carpenter H. and all. (2000) Perspectives on the role of the human gut microbiota and its modulation by pro- and prebiotiec. Nutrition Research Reviews (2000) 13: 229-254.
4. Teitelbaum J.E. and Walker W.A. (2002) Nutritional impact of pre- and probiotics as protective gastrointestinal organisms. Annual Review of Nutrition 22, 107-38.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 11/2003

Zdroj: Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council)

Tlač   TLAČ
Stiahnuť ako PDF STIAHNUŤ AKO PDF
POSLAŤ PRIATEĽOVI POSLAŤ PRIATEĽOVI
Dokumenty súvisiace s danou témou DOKUMENTY SÚVISIACE S DANOU TÉMOU (12)
Internetové stránky súvisiace s danou témou NTERNETOVÉ STRÁNKY SÚVISIACE S DANOU TÉMOU (19)
Často kladené otázky (FAQ) (Iba v angličtine) ČASTO KLADENÉ OTÁZKY (4) (Iba v angličtine)
Správy súvisiace s danou témou SPRÁVY SÚVISIACE S DANOU TÉMOU (18)
Slovník (Iba v angličtine) SLOVNÍK (Iba v angličtine)
   
DOKUMENTY SÚVISIACE S DANOU TÉMOU
NTERNETOVÉ STRÁNKY SÚVISIACE S DANOU TÉMOU
ČASTO KLADENÉ OTÁZKY
SPRÁVY SÚVISIACE S DANOU TÉMOU
CS-Cestina DE-Deutsch EL-Ελληνικά EN-English ES-Español FR-Français HU-Magyar IT-Italiano PL-Polski PT-Português SK-Slovenský
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE RECENZIA EUFIC EUFIC FÓRUM MINI GUIDE 10 RÁD