Na základe vyše päťdesiatich vedeckých nezávislých štúdií povolil Americký úrad pre potraviny a lieky (US FDA), aby na obaloch potravinárskych výrobkoch vrátane nápojov, ktoré v jednej porcii obsahujú minimálne 6,25 g sójových bielkovín, bolo možné uvádzať túto informáciu: spotreba 25 g sójových bielkovín denne, ako súčasť diéty so zníženým obsahom nasýtených tukov a cholesterolu, môže znížiť nebezpečenstvo výskytu srdcových ochorení.
FDA mal k dispozícii dostatočný počet štúdií, ktoré potvrdzovali, že ak osoby so zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi nahradia časť alebo všetky bielkoviny živočíšneho pôvodu vo svojej strave sójovou bielkovinou, príde u nich k významnému poklesu celkového a LDL ("zlého") cholesterolu.
Presný dôvod tohoto javu nie je dosiaľ známy, hoci výskumní pracovníci navrhli už niekoľko mechanizmov. Jedným z dôvodov môže byť zvýšená sekrécia kyseliny žlčovej, ktorá znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Jedinou možnosťou je stimulácia pečene sójovými bielkovinami pri odstraňovaní LDL cholesterolu z krvi alebo izoflavonoidy v sóje môžu pôsobiť ako antioxidanty, prípadne sa podieľajú na dilatácii ciev a tak zabraňujú usadzovaniu LDL cholesterolu na cievnych stenách.
Bez ohľadu na to, ktorá z uvedených teórií sa ukáže ako správna, izoflavonoidy môžu mať priaznivý vplyv nielen na srdce, lebo podľa niektorých odborníkov majú sójové izoflavonoidy podobnú štruktúru ako ľudský hormón estrogén.
Jedným z rizík vývoja rakoviny prsníkov alebo vaječníkov u žien v plodnom veku je nadbytok ľudského estrogénu. Ten je schopný sa naviazať na takzvané receptory beta-estrogénu v bunkách prsníkov a vaječníkov. Veľké množstvo estrogénu sa tak môže prejaviť nekontrolovateľným delením a množením buniek – vznikom rakoviny.
Estrogény v sóji majú tvar a štruktúru molekúl veľmi podobné ľudskému estrogénu, môžu sa teda tiež viazať na estrogénne receptory. Ich vplyv je však omnoho miernejší, preto sú asi schopné znížiť nebezpečie vyvolania procesu delenia buniek. Nedávne laboratórne štúdie ukázali, že genistein, čo je hlavný izoflavón rastlinného estrogénu v sóji, sa viaže na receptory beta-estrogénu podobným spôsobom ako tamoxifen, čo je liek používaný pri prevencii vzniku a liečení rakoviny prsníkov.
Dr. Michael Morton, samostatný vedecký pracovník Laboratória bioklinických výskumných služieb vo Walese, UK, pracuje na rozvoji v uvedenej oblasti: „Nedávne laboratórne štúdie ukázali, že genistein, ktorý je hlavným rastlinným estrogénom sóje, sa viaže na receptory beta-estrogénu, pričom sa podobá na tamoxifén – liek používaný pri prevencii a liečbe žien postihnutých rakovinou prsníka.“
Genistein pravdepodobne významne ovplyvňuje bunečný rast, lebo inhibuje účinok enzýmov, ktoré sa zúčastňujú bunkového delenia a zároveň zabraňujú prívodu krvi do rakovinových buniek.
V ázijských krajinách, napr. v Japonsku, kde príjem estrogénu zo sóji dosahuje hodnoty 20 – 50 mg denne v porovnaní s 1 mg v západných európskych krajinách, je päť- až osemkrát nižšie riziko vzniku rakoviny prsníkov. Možno sa teda domnievať, že zvýšený denný príjem sóje by sa mohol prejaviť nielen znížením rizika vzniku srdcových chorôb, ale i priaznivým vplyvom na zdravotný stav žien pred i po menopauze.
Jednou z možností je zvýšiť množstvo potravín na báze sóje v supermarketoch a oboznamovať zákazníkov s ich priaznivými účinkami na ľudské zdravie.
Literatúra
- Meta-analysis of effects of soya protein intake on serum lipids in humans. Anderson JW et al. New England Journal of Medicine. 1995; 333(5): 276-282.
- Effects of soya isoflavones on oestrogen and phytooestrogen metabolism in premenopausal women. Xu X et al. Cancer Epidemiology, Biomarkers and Prevention: vol. 7, 1101 - 1108, 1998.
- The effect of dietary soya supplementation on hot flushes. Albertazzi P et al. Obstetrics and Gynecology: vol. 91, No.1, January 1998.
- Soya protein and isoflavones: their effects on blood lipids and bone density in postmenopausal women. Potter S et al. American Journal of Clinical Nutrition: 1998; 68 (supl):1375s - 9s.
- Setchell K.D, Cassidy A Dietary isoflavones: biological effcts and relevance to human health. Jnutr. 1999; 129:758S-767S.
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 04/2000