Domov Archív

 

Vírusové ochorenia rastlín sú hlavným problémom poľnohospodárov na celom svete. Zavedením génovej ochrany do rastlín, sa tieto stali rezistentné voči útokom vírusov, a má to ďalšiu výhodu, ktorú pestovatelia vyžadujú, a tou je menšie množstvo chemických prípravkov potrebných na kontrolu šírenia ochorení.

 

Na celom svete je už rozšírených mnoho obilnín, ovocia a zeleniny, ktoré sú rezistentné voči vírusom, či už komerčne alebo experimentálne pestovaných. Sú medzi nimi paradajky, zemiaky, melóny, sladká paprika, papaya a niekoľko ďalších. Mnoho dôležitých plodín sa stalo rezistentnými voči insekticídom a herbicídom pomocou genetickej modifikácie. Boli opísané vo Food Today 9.

 

Ďalším dôležitým cieľom je pomocou genetickej modifikácie zvýšiť kvalitu potravín. Jednou z prvých takto upravených plodín bola paradajka, u ktorej sa mohol oddialiť zber za účelom zlepšenia chuti, bez toho, aby bola prezretá alebo sa pokazila. Toto bolo docielené použitím techniky, ktorá mala za následok vyradenie génu rastliny, ktorý je zodpovedný za produkciu enzýmu, pôsobiaceho na steny bunky a spôsobujúceho hnitie paradajky. Obdobné metódy sú aplikované aj u iných druhov ovocia, ako sú banány, jahody, broskyne a melóny. Sladké zemiaky, dôležitá plodina v mnohých chudobnejších krajinách tropického pásma, boli nutrične zdokonalené aplikáciou syntetického génového kódovania na uloženie proteínu. Tento proteín má vysoký obsah tzv. esenciálnych aminokyselín, ktoré si ľudský organizmus nedokáže sám vyprodukovať. Takáto plodina bude veľmi užitočná v častiach sveta, kde je nedostatok vysoko kvalitných proteínov. Hoci sa ešte nepestuje komerčne, skúšky so sladkými zemiakmi sa ukazujú byť veľmi sľubné.

 

Biotechnológia môže byť využitá aj na zvýšenie množstva vitamínov v potravinách. Rovnako ako vedci pracujú na zvýšení obsahu vitamínu C a E v niektorých druhoch ovocia a zeleniny, hľadajú aj spôsoby, ako zvýšiť množstvo vitamínu A v rôznych druhoch zemiakov, banánov a paradajok. Toto je zas dôležité pre rozvojové krajiny, kde je nedostatok vitamínu A relatívne bežný, a vedie k poškodeniu zraku. Záujem o potraviny so zdraviu prospešnými alebo liečivými vlastnosťami, zahrňuje tiež vyvíjanie a pestovanie rastlín, ktoré by produkovali požívateľné vakcíny, určené na konzumáciu.

 

Hnačka – spôsobená mikroorganizmom ako je Esherichia coli, významný dôvod dojčenskej úmrtnosti, je stredobodom pozornosti. V jednom súbore experimentov, výskumní pracovníci zaviedli gén pre tvorbu proteínu E.coli do zemiakov, ktorý vlastne vyprovokoval tvorbu tohto proteínu. Keď dobrovoľníci skonzumovali takto upravené zemiaky, vyvolalo to produkciu protilátok voči tomuto proteínu. Ďalším krokom bude testovanie imúnnych dobrovoľníkov na E. coli, či protilátky chránia proti hnačke. Niektoré ďalšie práce naznačujú, že je dokonca možné použiť geneticky modifikované rastliny na produkciu jedlej formy hormónu inzulín. Rastliny môžu byť tiež použité na veľkoprodukciu drahých monoklonálnych protilátok na liečenie rozmanitých ochorení.