
Vzhľadom k tomu, že veľa Európanov konzumuje stále viac tukov než je odporúčané, je potrebné zabezpečiť vyvážený prístup k hospodáreniu s touto živinou. Ak poznáte tuky, potom máte možnosť vychutnávať si pokrm a zároveň získať primeraný (zdravý) príjem tukov.
Tuky samotné nie sú vo svojej podstate pre nás zlé, v skutočnosti sú dôležitou živinou s množstvom dôležitých funkcií v našom tele. Napríklad zásobárne tuku chránia naše vnútorné orgány a určité tuky sú životne dôležité pri utváraní hormónov. Nevhodná pre naše zdravie je nadmerná konzumácia určitých druhov tukov a nedostatok konzumácie ostatných. Keď vieme, príjem ktorých tukov treba zredukovať či zvýšiť, môžeme sa správne rozhodovať o výbere jedál, čo nám pomôže získať správny prísun tukov.
Technické hľadisko
Zvyklo to byť jednoduché – mali by sme zredukovať nasýtené tuky, pretože zvyšujú cholesterol v krvi, a jesť namiesto nich viac polynenasýtených. Táto rada je stále pravdivá, aj keď je to trocha zložitejšie. Teraz už vieme, že dôležitý je aj prísun mononenasýtených a polynenasýtených tukov.
Mononenasýtené tuky, nájdené vo veľkom množstve v olivovom oleji a v arašidovom oleji, sa javia ako ochrana pred srdcovými chorobami.
Polynenasýtené tuky môžeme ďalej rozdeliť do skupín omega-6 a omega-3. Európanov už konzumujú veľa tukov skupiny omega-6, pretože sú prirodzene prítomné v rastlinných olejoch. V súčastnosti sa odporúča konzumovať viac tukov omega-3, o ktorých sa predpokladá, že majú pozitívny vplyv na činnosť srdca a zohravajú dôležitú úlohu pri fungovaní mozgu a zraku. Olejové ryby ako losos, sleď a makrela sú dobrým zdrojom tukov omega-3, ale môžeme ich nájsť aj v orechoch a v niektorých olejoch ako napríklad sója a repkové semeno.
Nenasýtené tuky sa vyskytujú v rôznych chemických štruktúrach: „cis“ konfigurácia alebo „trans“ konfigurácia. V strave prevažujú nenasýtené tuky v „cis“ konfigurácii, ale napríklad v mäse a mlieku bylinožravcov a v produktoch obsahujúcich priemyselne hydrogenované oleje, sa nenasýtené tuky vyskytujú v „trans“ konfigurácíi. Nazývajú sa trans-mastné kyseliny. Tak ako nasýtené tuky, zvyšujú cholesterol v krvi.
Odporúčania
Väčšina Európskych smerníc navrhuje, že celkový príjem tukov by nemal byť viac ako 30 až 35 % z celkového energetického príjmu za predpokladu, že z nasýtených tukov nepochádza viac ako 10 % celkovej energie. To znamená, že zvyšných 20 až 25 % kalóríi by malo byť z mono- a polynenasýtených zdrojov. Je tiež dôležité, aby v strave bolo viac omega-3 polynenasýtených tukov a čo najmenej trans-tukov. Tabuľka uvádza bežné druhy potravín pre každý z hlavných typov tukov. Keď sa vyznáte v tukoch, označenia na potravinách môžu byť pre vás veľmi užitočné.
Označenia nám pomáhajú tiež pri výbere chutných potravín obsahujúcich menej tuku oproti klasickým.
Potraviny bohaté na jednotlivé druhy mastných kyselín
| Druhy tukov | Zdroje |
| Nasýtené | Maslo, syr, mäso, mäsové produkty (údeniny, hamburgery), plnotučné mlieko a jogurty, koláče, múčniky, bravčová masť, stužené tuky, kokos, palmový olej |
| Mononenasýtené | Olivy, repka, orechy (pistácie, mandle, lieskové orechy, macadamia, kešu oriešky, pekanové orechy), arašidy, avokádo a ich oleje |
| Polynenasýtené | Omega-3 polynenasýtené: losos, makrela, sleď, pstruh (čiastočne ako kyselina eikozánpentaénová (EPA) alebo kyselina dokozánhexaénová (DHA) ), vlašské orechy, repka, sója, ľan a ich oleje (pomerne bohaté na kyselinu linolénovú) Omega-6 polynasýtené: slnečnica, pšenica, sezam, vlašské orechy, sója, kukurica a ich oleje Niektoré margaríny (pozri obal) |
| Trans-mastné kyseliny | Niektoré tuky na vysmážanie a na pečenie (hydrogenované rastlinné oleje) používané do keksov, koláčov a múčnikov, mliekarenské výrobky, tučné hovädzie a baranie mäso |
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 03/2004