Už na zaciatku roku 1600 anglický filozof Francis Bacon spochybnil spolahlivost vedeckého poznania. Kládol si otázku, ako si môžeme byt istí, že naše vedomosti sú úplne hodnoverné ? Až do tohto okamihu starí grécki filozofi uprednostnovali logickú dedukciu, ale Baconovi to nestacilo. Identifikoval, že aj pozorovanie prírody, aj oficiálne experimentovanie je potrebné k náležitému vyskúšaniu hypotéz. Takýto názor sa pokladá za správny dodnes, vedecké teórie sa skúmajú z rôznych uhlov a musia byt spolahlivo overené, kým sa nestanú všeobecne uznávanými.

Populacné štúdie

Mnohé vedecké štúdie sú založené na pozorovaniach špecifickej populácie. Táto forma výskumu je známa ako epidemiológia a využívala sa tisícrocia najmä v oblasti zdravia obyvatelstva. Ranné práce boli zamerané na súvislost medzi nákazou a slabou hygienou. Typická moderná epidemiologická štúdia by mohla byt zameraná na potenciálnu vzájomnú súvislost medzi rakovinou alebo ochoreniami srdca a stravovaním, životným štýlom alebo genetikou.

Avšak sledovanie týchto spojení môže iba zdôraznit, ktoré aspekty stravovania a životného štýlu si vyžadujú dalšie štúdium, ale nemusia nevyhnutne naznacovat príciny a následky. Napríklad ak štúdia pozorovala, že vegetariáni žijú dlhšie ako konzumenti mäsa, nie je možné z tejto informácie urcit, ci je to hlavne z dôvodu príjmu takéhoto druhu stravy, alebo je to výsledok dalších faktorov životného štýlu. Vo svete, kde je takmer všetko ovplyvnované mnohými rôznorodými faktormi, je niekedy tažké rozoznat, co je naozaj dôležité. Epidemiologická štúdia je východiskovým bodom pre dalšie experimenty, ktoré musia skúmat všetky možnosti. Takýmto spôsobom je možné rozlišovat medzi reálnymi a falošnými prícinnými súvislostami.

Zrno medzi plevelom

Vedci sa trénujú v schopnosti pochopit obmedzenia vedeckého výskumu a v minulosti niektoré nové zistenia boli vášnivo diskutované a prísne testované medzi vedcami predtým, než bola informovaná verejnost. Ale v dnešnej dobe bezprostredných informácií je tento užitocný krok casto prehliadaný a verejnost je bežne oboznamovaná s "novými" objavmi ešte pred ich profesionálnym zhodnotením a skompletizovaním výsledkov (ak vôbec takáto sumarizácia zacala). Pretože každý musí jest, výživa je oblast výskumu, ktorá je ludom blízka. Pre laika je tažké rozšifrovat vedeckú prácu. Ako môžeme urcit dôležitost alebo relevantnost práce ? Tu je niekolko bodov, ktoré pomôžu oddelit zrno od plevelu:

• Zmeny v stravovaní nemôžu byt robené na základe jednej štúdie, zvlášt ak je táto štúdia prvá svojho druhu, alebo má necakané výsledky. Na potvrdenie alebo vyvrátenie takýchto prvých objavov je potrebných vela dalších štúdií.
• Overte si, kto bol predmetom štúdie. Ak išlo o mladé ženy, výsledky nie je možné vztahovat na starších ludí alebo mužov. Podobne, štúdie na zvieratách sa nemusia nevyhnutne vztahovat aj na ludí.
• Asociácie alebo vzájomné vztahy nedokazujú prícinu alebo úcinok. Je potrebné vždy overit viacerými vedcami, ci spojenie reálne existuje.

Riskantné podnikanie

Dalšou oblastou, kde môžu vznikat znacné nedorozumenia je stupen rizika alebo prínosov. Výsledkom štúdií by snád mohol byt záver, že užívanie urcitého doplnku k strave znižuje riziko získania choroby na polovicu. To znie velmi presvedcivo, ale predovšetkým, ked je skutocné riziko získania choroby extrémne zriedkavé, tento poznatok je menej závažný. Naopak, ak choroba je bežná, zníženie rizika na polovicu by mohlo mat velký význam.

Vedecká metóda

Veda nie je nemenná, najnovšie vedecké objavy by mali byt prehodnocované vo vzájomnom dialógu vedcov. Rozdielne stanoviská na vedecké objavy poukazujú na skutocnost, že veda je dynamický, vyvíjajúci sa proces.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 06/2003