Radiačné ošetrenie potravín, ktoré odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie schvaľujú, sa v Európe presadzuje len veľmi pomaly. Problémom je zrejme nedostatočná komunikácia o tom, čo táto technológia obnáša a o výhodách, ktoré môže poskytovať pri zabezpečovaní neškodnosti potravín.

Proces

Radiačné ošetrenie znamená vystavenie potraviny pôsobeniu energie z takých zdrojov, ako je napríklad gama-žiarenie, röntgenové žiarenie alebo elektrónové lúče. Pri ožarovaní sa potravina nezohrieva (v protiklade s ohrevom v mikrovlnke), ani v nej ožarovanie nič nezanecháva. Ožarovaním sa potravina nestáva rádioaktívnou.
Hlavným prínosom ožarovania je to, že ničí škodlivé baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré by mohli zapríčiňovať skazu potravín. Ožarovanie má aj ďalšie vplyvy. Napríklad spomaľuje zrenie a klíčenie produktov, čo pomáha predlžovať ich trvanlivosť. Je to neškodná alternatíva chemického zadymovania niektorých potravín, napríklad kakaa, kávy, byliniek a korenín, ktorá v nich nezanecháva žiadne rezíduá. Pri takých potravinách, ako sú napríklad čerstvé dary mora či drobné bobuľové ovocie, sa ožarovaním dajú zničiť škodlivé mikroorganizmy a predĺžiť trvanlivosť bez toho, aby sa narušila textúra produktov (pri ošetrení záhrevom sa textúra narušuje).
Vedecké štúdie dokazujú, že ožarovanie nezapríčiňuje významnú stratu živín. Podobne ako pri iných konzervačných postupoch, napr. sterilizácii alebo sušení, dochádza k menším stratám vitamínov.

Legislatíva

 Princípy ožarovania potravín a súvisiace kontrolné postupy definovala Komisia Codex Alimentarius FAO/WHO a ďalšie legislatívne autority. Ožarovanie viac ako 60 druhov potravín je schválené v 41 krajinách sveta.
Radiačne ošetrenými potravinami sa zaoberá európska smernica 1999/2/EC. Na odporúčaný zoznam sa dosiaľ začlenila len jediná kategória potravín - sušené bylinky a koreniny. Smernica definuje, aký zdroj žiarenia smie byť použitý, aké musia byť kontroly dávok žiarenia a ako treba takto ošetrené potraviny označovať. Uvádza aj podmienky na dovoz ožarovaných potravín.
Ožarovanie potravín v Európe nie je veľmi rozšírené. Niekoľko licencií bolo udelených na ožarovanie korenín. Vo svete sa ožarovanie aplikuje na hydinu a hydinové výrobky, pričom sa ničia salmonely, kampylobaktery a iné škodlivé baktérie. V USA je bežné ožarovanie červeného mäsa, najmä mletého, ako pomoc pri znižovaní kontaminácie baktériou E. coli 0157:H7, o ktorej sa vie, že zapríčiňuje skazu potravín, vážne poškodenie obličiek a občas aj smrť. V USA možno ožarovať aj sušené bylinky a koreniny, niektoré dary mora, ovocie, zeleninu, obilniny a hotové pokrmy. Všetky radiačne ošetrené potraviny musia byť príslušne označené.

Pochybnosti pretrvávajú

Radiačné ošetrenie potravín je jeden z najšetrnejších a najviac preskúmaných postupov spracovania potravín, napriek tomu prevažujú v mnohých častiach Európy pochybnosti. Dôvodom nepochopenia a nedorozumení je slabá informovanosť ľudí o tejto technológii a jej výhodách.

Uvedená technológia poskytuje úplne bezpečný spôsob zabezpečenia vysokej kvality potravín a znižovania pozberových strát. Správne označovanie umožňuje spotrebiteľovi, aby sa rozhodol, či si kúpi potravinu, ktorá bola ožiarená. Spotrebitelia sa stále ešte mylne domnievajú, že potraviny sa po ožiarení stali rádioaktívne. Vyvrátiť to môžu len rozumne podané vedecké informácie, ktoré im umožnia slobodne sa rozhodnúť.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 11/2002