Domov Archív

 

Soľ, alebo chlorid sodný, sa prirodzene nachádza v každej potravine a používa sa na konzerváciu a ochutenie jedla. Podľa hrubého odhadu sa v 2,5 g soli nachádza 1 g sodíka.

Sodík a chlór pomáhajú regulovať krvný tlak, kontrolovať rovnováhu tekutín a udržať dobrý stav svalovej a nervovej sústavy. Uľahčujú tiež vstrebávanie živín ako napríklad glukózy a aminokyselín.

Telo dospelého človeka obsahuje priemerne okolo 90 g sodíka, pričom polovica sa nachádza v krvi a ostatných telesných tekutinách, tretina v kostiach a zvyšok v bunkách organizmu.

Priemerný príjem sodíka sa pohybuje od 2 do 6 g/deň. Zdravému dospelému jedincovi postačuje príjem menej ako 0,5 g. Zvýšené požiadavky sú v období väčších strát, napríklad počas menštruácie, dojčenia alebo intenzívnejšieho potenia.

V záujme zdravia obyvateľstva je prioritou zníženie príjmu soli, čo súvisí s hypertenziou.

 

 

Draslík sa bežne vyskytuje v mnohých potravinách, obzvlášť dobrým zdrojom je ovocie a zelenina. V našom tele sa nachádza hlavne vnútri buniek, a v celom organizme plní rovnako dôležité úlohy ako sodík. Pre správne pôsobenie týchto prvkov je veľmi dôležitá ich vzájomná rovnováha.

 

 

Schopnosť obličiek vylučovať alebo zadržiavať sodík je kľúčovým faktorom regulácie krvného tlaku. Viaceré štúdie ukázali, že znížením príjmu soli sa znižuje krvný tlak a tento efekt je badateľný u ľudí s vysokým krvným tlakom, obéznych a v pokročilejšom veku. Odozva jednotlivcov na obmedzenie soli je veľmi variabilná a u ľudí s normálnymi hodnotami tlaku sa neprejavuje. Naopak, zníženie krvného tlaku je spojené so zvýšeným príjmom draslíka, a to vďaka schopnosti draslíka zvyšovať vylučovanie sodíka a jeho schopnosti meniť vazoaktívnosť ciev.

 

 

Najlepším zdrojom draslíka sú čerstvé, minimálne spracované potraviny, pretože spracovaním sa obsah draslíka znižuje. Na druhej strane, surové potraviny majú obyčajne nízky obsah sodíka a spracované potraviny sú jeho hlavným zdrojom. Tabuľka uvádza potraviny (nespracované), ktoré obsahujú veľa draslíka a málo sodíka:

 

 

 

 

Obezita, nedostatočná telesná aktivita a nízky príjem draslíka – to všetko má väčší vplyv na krvný tlak ako vysoký príjem sodíka. Nízky príjem vápnika a horčíka a vysoký pomer nasýtených mastných kyselín k n-3 nenasýteným mastným kyselinám tiež ovplyvňuje hladinu krvného tlaku. Veľký záujem sa v súčasnosti sústreďuje na diétu DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension = spôsoby stravovania zamerané na zastavenie hypertenzie) bohatú na ovocie, zeleninu a obilniny (na zvýšenie príjmu draslíka a vlákniny) a zahŕňajúcu nízkotučné mliečne výrobky, ryby, strukoviny, hydinu a netučné mäso. Ak sa príjem soli nezvyšuje, krvný tlak je nižší. Ďalšia tabuľka ilustruje priaznivý vplyv úpravy životného štýlu na krvný tlak:

 

 

 

 

Dôkazy o vplyve soli na krvný tlak sa za posledných 20 rokov dôkladne preverili a zohľadnili pri práci odborníkov na celom svete  vrátane Veľkej Británie a USA.  Odporúča sa znížiť príjem soli na 5 – 6 g (t. j. 2 – 2,4 g sodíka) denne, ako aj konzumovať 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Priaznivo to vplýva na organizmus a zvyšuje sa aj príjem draslíka.

 

 

Telo sa dokáže v priebehu 2 – 3 mesiacov prispôsobiť polovičnému príjmu sodíka zo soli. Pokrmy nemusíme ochucovať soľou, ale napríklad čiernym korením, čerstvými a sušenými bylinkami a inými koreninami. Náhrada soli zlúčeninami na báze draslíka môže tiež prispieť k zvýšeniu príjmu draslíka. Hoci chuť a nižšia konzervačná schopnosť v porovnaní so soľou limituje použiteľnosť potravín, v poslednej dobe sa vyvíjajú nové produkty, ktoré majú tieto problémy vyriešiť.