Tento článok zdôrazňuje potrebu zohľadniť aj význam vnemov pri propagácii zmien stravovacích zvyklostí.  Článok sa zameriava na spoločensko-ekonomické faktory, ktoré ovplyvňujú výber potravín a sústreďuje pozornosť aj na ťažkosti, ktorým čelia nízko-príjmové skupiny populácie v snahe zmeniť resp. zlepšiť spôsob stravovania.

Ako sociálne faktory ovplyvňujú individuálny výber potravín

Medzi sociálne faktory, ktoré vplývajú na konzumáciu potravín patrí aj vplyv jedného človeka alebo viacerých ľudí na stravovacie zvyklosti iných, či už priamo alebo nepriamo, vedome alebo podvedome. Dokonca aj keď sa stravujeme sami, potravinový výber je ovplyvnený sociologickými faktormi, keďže postoje a zvyklosti sa vyvíjajú cez interakcie s inými ľuďmi (1). Výskumy ukázali, že oveľa viac potravín konzumujeme, keď sa stravujeme s našimi priateľmi alebo rodinou ako keď sa stravujeme sami. Množstvo skonzumovaných potravín stúpa s počtom spoločných posedení s rodinou či priateľmi (2).

Ekonomika výberu potravín

Vzťah medzi nízkym spoločensko-ekonomickým postavením a zhoršeným zdravím je komplikovaný a ovplyvnení pohlavím, vekom, kultúrou, životným prostredím, spoločenskými väzbami, individuálnym životným štýlom a vzťahom ku svojmu zdraviu (4).

Populačné štúdie ukazujú, že existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami vo vzťahu k potravinám a nutričnému príjmu. Obzvlášť nízko príjmové skupiny obyvateľstva majú veľkú tendenciu konzumovať nevyváženú stravu a majú nízku spotrebu ovocia a zeleniny (3).

Toto vedie k podvýžive (deficiencii mikronutrientov) a nadmernej výžive (nadmerný príjem energie, čo vedie k nadhmotnosti a obezite) v rámci členov určitej komunity v závislosti od veku, pohlavia a miery chudoby. Nevýhodou je tiež vývoj chronických ochorení v skoršom veku v porovnaní s vyššie postavenými spoločensko-ekonomickými vrstvami, ktoré sa líšia   úrovňou vzdelania a druhom povolania.

Nízko príjmové skupiny obyvateľstva

Nízko príjmové skupiny obyvateľstva, ktoré sa stretávajú s ťažkosťami v úsilí dosiahnuť vyrovnanú výživu, sú často tie, ktoré žijú v chudobe a potravinovej nedostatočnosti (5). Existuje veľa aspektov na chudobu v súvislosti s potravinami, ale tri najdôležitejšie bariéry pri konzumácii vyváženej stravy sú: cena, dostupnosť a vedomosti (6). Tieto faktory viedli k vzniku regiónov známych pod názvom „potravinové púšte“. Závislosť na energeticky bohatých, nutrične chudobných potravinách je následkom nedostatku peňazí na zakúpenie zdraviu prospešných potravín. Cenové prirážky na zdravé potraviny sú vyššie v oblastiach, kde žijú ľudia s nízkymi príjmami. Dokonca nedostatok vhodného kuchynského náčinia v domácnostiach podnecuje konzumáciu pohodlných hotových potravín alebo rýchleho občerstvenia, ktoré má v konečnom dôsledku vyšší energetický obsah.

Nízke mzdy tiež predstavujú určité logistické prekážky pre správne stravovanie, ako je napr. problém s prepravou. Verejná doprava nie je schodným riešením pre mnoho ľudí, najmä rodín s malými detí alebo jedincov so zníženou pohyblivosťou. Napokon nedostatok vedomostí alebo príliš sporné informácie o strave a zdraví, nedostatok motivácie a strata zručnosti pri varení môžu potlačiť snahy o nakupovanie základných surovín a prípravu jedál z nich. Experimentovať pri varení je luxus, ktorý si nízko príjmové skupiny ľudí len ťažko môžu dovoliť.

Úroveň vzdelania a príjem predurčuje výber potravín a správanie, ktoré skôr či neskôr môže viesť k ochoreniam spojených so stravovaním. Príčiny mnohých problémov, s ktorými sa v súčasnosti ľudia s nízkymi príjmami boria, poukazujú, že je potrebný multidisciplinárny prístup na cielené zlepšenie spoločenského postavenia a odstránenie rozdielov v úrovni zdravotného stavu obyvateľstva.

Faktory, ktoré ovplyvňujú výber potravín, nie sú založené iba na individuálnom výbere, ale sú vymedzené ďalšími okolnosťami, a to sú spoločenské, kultúrne a ekonomické faktory. Nízko príjmové skupiny obyvateľstva čelia rôznym problémom pri pokusoch zmeniť svoje  stravovacie zvyklosti a preto pomoc týmto skupinám musí byť špecificky cielená. Väčšia časť populácie čelí početným problémom pri pokusoch zmeniť spôsob stravovania. Tieto problémy by sa mohli vyriešiť pomocou nástrojov spoločenskej psychológie.

Literárne odkazy

1.    Feunekes GIJ, de Graaf C, Meyboom S and van Staveren WA (1998) Food choice and fat intake of adolescents and adults: associations of intakes within social networks. Preventive Medicine 27: 645-656.
2.    De Castro JM (1997) Socio-cultural determinants of meal size and frequency. British Journal of Nutrition Apr;77 Suppl 1:S39-54; discussion S54-5. Review.
3.    De Irala-Estevez J, Groth M, Johansson L, Oltersdorf U, Prattala R & Martinez-Gonzalez MA (2000) A systematic review of socioeconomic differences in food habits in Europe: consumption of fruit and vegetables. European Journal of Clinical Nutrition 54: 706-714.
4.    Acheson D (1998) Independent Inquiry into Inequalities in Health. The Stationery Office, London.
5.    Riches G (1997) Hunger, food security and welfare policies: issues and debates in First World societies. Proceedings of Nutrition Society. 56(1A):63-74.
6.    Dibsdall LA, Lambert N, Bobbin RF, Frewer LJ (2003) Low-income consumers' attitudes and behaviour towards access, availability and motivation to eat fruit and vegetables. Public Health Nutrition 6(2):159-68.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 10/2004