Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



PRIESKUM RADY EUFIC 04/2005

Určujúce faktory výberu potravín

1. Úvod

Vzhľadom na to, že zmena stravovania obyvateľstva patrí medzi priority, je potrebné lepšie pochopiť určujúce faktory, ktoré ovplyvňujú výber potravín. Tento text skúma hlavné vplyvy na výber potravín so zameraním na tie, ktoré sú prístupné zmenám, a uvádza niektoré úspešné zásahy.

2. Hlavné určujúce faktory výberu potravín

Kľúčovou motiváciou jedenia je, samozrejme, hlad, ale náš výber potravín neurčujú len fyziologické či výživové potreby. Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú výber potravín, patria:

  • biologické určujúce faktory, ako sú hlad, chuť do jedla a chuť,
  • ekonomické určujúce faktory, ako sú cena, príjem a dostupnosť,
  • fyzické určujúce faktory, ako sú prístup, vzdelanie, schopnosti (napr. varenie) a čas,
  • sociálne určujúce faktory, ako sú kultúra, rodina, rovesníci a vzory stravovania,
  • duševné určujúce faktory, ako sú nálada, stres a pocit previnenia,
  • postoje, presvedčenia a vedomosti o potravinách.

Z tohto zoznamu, ktorý ani nie je vyčerpávajúci, je evidentné, že výber potravín je zložitá záležitosť. Faktory výberu potravín sa menia aj v priebehu života a význam jedného faktora sa mení aj medzi jednotlivými ľuďmi či skupinami ľudí. Jeden typ zásahu s cieľom zmeniť správanie pri výbere potravín preto nebude vyhovovať všetkým skupinám obyvateľstva. Zásahy sa skôr musia prispôsobiť rôznym skupinám obyvateľstva a musia vziať do úvahy mnohé faktory ovplyvňujúce rozhodnutia ľudí pri výbere potravín.

2.1 Biologické faktory určujúce výber potravín

Hlad a sýtosť

Naše fyziologické potreby predstavujú základné určujúce faktory výberu potravín. Ľudia potrebujú energiu a živiny na to, aby prežili, a reagujú na pocit hladu a sýtosti (uspokojenie chuti do jedla, stav bez hladu medzi dvoma jedlami). Kontrolu rovnováhy medzi hladom, stimuláciou chuti do jedla a príjmom potravín má na starosti centrálny nervový systém.

Makroživiny, teda uhľovodíky, bielkoviny a tuky, vytvárajú signály sýtosti rôznej intenzity. Kombinácia rôznych dôkazov nasvedčuje tomu, že tuk má najnižšiu sýtiacu silu, uhľovodíky majú stredné účinky a bielkoviny sú najsýtejšie (Stubbs et al. 1996).

Ukázalo sa, že hustota energie potravín má silný vplyv na sýtosť. Potraviny s nízkou hustotou energie spôsobujú väčšiu sýtosť ako potraviny s vysokou hustotou energie. Vysoká hustota energie potravín s vysokým obsahom tukov alebo cukrov tiež môže viesť k „nadmernej pasívnej konzumácii“, keď človek nechtiac prijme nadbytok energie bez toho, aby skonzumoval väčšie množstvo jedla.

Dôležitým signálom sýtosti môže byť objem skonzumovaných potravín alebo veľkosť porcie. Mnohí ľudia nevedia, aká je vhodná veľkosť porcie, preto nechtiac skonzumujú nadbytok energie.

Chutnosť

Chutnosť je úmerná pôžitku, ktorý človek zažíva pri konzumácii určitej potraviny. Závisí od zmyslových vlastností potraviny, ako sú chuť, vôňa, textúra a vzhľad. Sladké potraviny a potraviny s vysokým obsahom tuku majú nepopierateľnú zmyslovú príťažlivosť. Neprekvapuje, že potravina sa nevníma len ako zdroj potravy, ale často sa konzumuje aj pre pôžitok, ktorý spôsobuje.

Vplyv chutnosti na chuť do jedla a príjem potravín sa u ľudí skúmal vo viacerých štúdiách. S rastúcou chutnosťou stúpa aj príjem potravín, ale vplyv chutnosti na chuť do jedla v čase po konzumácii je nejasný. Zvýšenie rôznorodosti potravín môže tiež zvýšiť príjem potravín a energie a z krátkodobého hľadiska môže zmeniť energetickú bilanciu (Sorensen et al. 2003). Účinky na dlhodobú reguláciu energie však nie sú známe.

Zmyslové aspekty

„Chuť“ sa často uvádza ako hlavný faktor ovplyvňujúci stravovacie správanie. V skutočnosti je „chuť“ súhrnom všetkých zmyslových podnetov, ktoré vznikajú konzumáciou jedla. To zahŕňa nielen chuť ako takú, ale i vôňu, vzhľad a textúru jedla. Usudzuje sa, že tieto zmyslové aspekty ovplyvňujú najmä spontánny výber potravín.

Správanie v súvislosti s jedlom už od raného veku ovplyvňujú chuť a oboznámenosť s danou potravinou. Obľuba sladkej chuti a odpor voči horkej chuti sa považujú za prirodzené ľudské vlastnosti prítomné už od narodenia (Steiner 1977). Chuťové preferencie a averzia voči potravinám sa vyvíjajú skúsenosťami a ovplyvňujú ich naše postoje, presvedčenia a očakávania (Clarke 1998).

2.2 Ekonomické a fyzické faktory určujúce výber potravín

Cena a prístupnosť

Niet pochýb o tom, že cena potraviny je primárnym určujúcim faktorom výberu potravín. To, či je cena obmedzujúcim faktorom, závisí v zásade od príjmu a sociálno-ekonomického postavenia človeka. Skupiny s nízkymi príjmami majú väčšiu tendenciu konzumovať nevyváženú stravu a predovšetkým majú nízky príjem ovocia a zeleniny (De Irala-Estevez et al. 2000). Viac peňazí však automaticky neznamená kvalitnejšiu stravu, ale mala by sa zvýšiť ponuka potravín, z ktorých môže človek vyberať.

Dostupnosť obchodov je ďalším dôležitým fyzickým faktorom ovplyvňujúcim výber potravín, ktorý závisí od zdrojov, ako sú doprava a zemepisná poloha. Zdravé potraviny bývajú drahšie v centrách miest ako v obchodných domoch na periférii (Donkin et al. 2000). Samotné zlepšenie prístupu však nezvyšuje predaj ďalšieho ovocia a zeleniny, ktoré sa stále považujú za nedostupne drahé (Dibsdall et al. 2003).

Vzdelanie a vedomosti

Štúdie ukazujú, že úroveň vzdelania môže ovplyvniť stravovacie správanie v dospelosti (Kearney et al. 2000). Vedomosti o výžive a dobré stravovacie návyky naopak nie sú výrazne korelované. To je preto, lebo vedomosti o zdraví nevedú k priamemu konaniu, keď si ľudia nie sú istí, ako ich použiť. Šírené informácie o výžive navyše pochádzajú z rôznych zdrojov a považujú sa za rozporuplné alebo sú nedôveryhodné, čo oslabuje motiváciu uskutočniť zmenu (De Almeida et al. 1997). Preto je dôležité poskytovať presné a dôsledné informácie prostredníctvom rôznych médií, na obaloch potravín a, samozrejme, aj zo strany zdravotníckych pracovníkov.

2.3 Sociálne určujúce faktory výberu potravín

Vplyv spoločenskej triedy

Výber potravín, ktoré ľudia konzumujú, formujú a obmedzujú okolnosti, ktoré sú v podstate sociálne a kultúrne. Populačné štúdie ukazujú, že existujú jasné rozdiely medzi spoločenskými triedami, pokiaľ ide o príjem potravín a živín. Zlá strava môže viesť k podvýžive (nedostatok mikroživín) a nadvýžive (nadmerný príjem energie vedúci k nadváhe a obezite), teda k problémom, ktorým čelia rôzne spoločenské vrstvy a ktoré vyžadujú rôzne úrovne odbornosti a metódy zásahu.

Kultúrne vplyvy

Kultúrne vplyvy vedú k rozdielom vo zvyčajnej konzumácii niektorých potravín a v tradíciách prípravy a v niektorých prípadoch i k obmedzeniam, napríklad k vylúčeniu mäsa a mlieka zo stravy. Kultúrne vplyvy sú však prístupné zmenám: keď sa človek presťahuje do inej krajiny, často prijme konkrétne stravovacie návyky miestnej kultúry.

Sociálny kontext

Sociálne vplyvy na príjem potravín predstavujú vplyv jedného alebo viacerých ľudí na stravovacie správanie iných ľudí, a to priamy (kupovanie potravín) alebo nepriamy (poučenie sa zo správania rovesníkov) a vedomý (prenos presvedčení) alebo podvedomý. Aj keď jeme sami, výber potravín ovplyvňujú spoločenské faktory, pretože postoje a zvyky sa vyvíjajú interakciou s ostatnými ľuďmi. Kvantifikovať sociálne vplyvy na príjem potravín je však náročné, pretože vplyv ľudí na stravovacie správanie druhých nie je obmedzený len na jeden typ a ľudia si nemusia nevyhnutne uvedomovať sociálne vplyvy pôsobiace na ich stravovacie správanie (Feunekes et al. 1998).

Sociálna podpora môže mať priaznivé účinky na výber potravín a zmenu smerom k zdravej strave (Devine et al. 2003). Sociálna podpora v rámci domácnosti a zo strany spolupracovníkov je pozitívne spojená so zvýšením konzumácie ovocia a zeleniny (Sorensen et al. 1998a), resp. s prípravnou fázou zlepšenia stravovacích návykov (Sorensen et al. 1998b). Sociálna podpora môže zlepšiť propagáciu zdravia prostredníctvom posilnenia pocitu zaradenia sa do skupiny a prostredníctvom pomoci ľuďom správať sa informovanejšie a efektívnejšie (Berkman 1995).

Rodina sa považuje za významný faktor výberu potravín. Výskum ukázal, že k formovaniu preferencií potravín dochádza práve doma. Keďže rodina a priatelia môžu byť zdrojom podpory pri trvalej zmene stravovania, osvojenie si stratégií stravovania, ktoré sú pre nich prijateľné, môže prospieť danému človeku a môže mať vplyv aj na stravovacie návyky iných ľudí (Anderson et al 1998).

Sociálne prostredie

Hoci väčšina pokrmov sa konzumuje doma, stúpa podiel stravovania mimo domu, napríklad v školách, v práci a v reštauráciách. Miesto, kde jeme, môže ovplyvniť výber potraviny, najmä pokiaľ ide o ponuku pokrmov. Dostupnosť zdravých potravín doma a „mimo domu“ zvyšuje konzumáciu týchto potravín. V mnohých pracovných a školských prostrediach je však prístup k zdravým potravinám obmedzený. Platí to najmä pre ľudí s nepravidelným pracovným časom alebo s osobitnými požiadavkami, napríklad pre vegetariánov (Faugier et al. 2001). Keďže väčšina dospelých žien a mužov je zamestnaná, vplyv práce na zdravé správanie, napríklad na výber potravín, je dôležitou oblasťou výskumu (Devine 2003).

2.4 Vzory stravovania

Ľudia v priebehu dňa jedia pri rôznych príležitostiach a ich motivácia sa v jednotlivých prípadoch líši. Väčšina štúdií skúma faktory, ktoré ovplyvňujú zvyčajný výber potravín, ale môže byť tiež užitočné zistiť, čo ovplyvňuje výber potravín pri rôznych príležitostiach.

Veľa sa diskutuje o účinkoch konzumácie občerstvenia na zdravie. Výsledky ukazujú, že občerstvenie môže mať priaznivé účinky na príjem energie a živín, ale nie nevyhnutne i na index telesnej hmotnosti (Hampl et al. 2003). Ľudia s normálnou hmotnosťou a ľudia s nadváhou sa však môžu líšiť v stratégiách uplatňovaných v prípadoch, keď je voľne k dispozícii jedlo vo forme občerstvenia, ako aj v kompenzačných mechanizmoch pri nasledujúcich jedlách. Zloženie občerstvenia môže byť navyše dôležitým aspektom schopnosti ľudí prispôsobiť si príjem potravín s cieľom uspokojiť svoje energetické potreby.

Podpora mladých dospelých ľudí pri výbere zdravého občerstvenia je výzvou pre mnohých zdravotníckych pracovníkov. V domácom prostredí môže pozitívnejší prístup namiesto zakazovania nezdravého občerstvenia prispieť k postupnému prechodu na zdravšie možnosti občerstvenia. Ľahšie dostupné tiež musia byť možnosti zdravého stravovania mimo domu.

2.5 Duševné faktory

Stres

Duševný stres je bežnou súčasťou moderného života a môže zmeniť správanie ovplyvňujúce zdravie, napríklad fyzickú aktivitu, fajčenie či výber potravín.

Vplyv stresu na výber potravín je zložitý aj preto, lebo jestvujú rôzne typy stresu, ktoré môže človek zažívať. Účinok stresu na príjem potravín závisí od človeka, stresového faktora a okolností. Vo všeobecnosti jedia niektorí ľudia v strese viac a iní menej ako zvyčajne (Oliver & Wardle 1999).

Medzi možné mechanizmy zmien stravovania a výberu potravín vyvolaných stresom patria zmeny motivácie (menší záujem o kontrolu hmotnosti), duševné (znížená chuť do jedla spôsobená procesmi spojenými so stresom) a praktické zmeny v stravovacích možnostiach, dostupnosti potravín a príprave pokrmu.

Štúdie tiež nasvedčujú tomu, že v prípade dlhodobého alebo častého stresu v práci môže dôjsť k nepriaznivým zmenám stravovania, ktoré zvyšujú riziko nárastu hmotnosti a následne i riziko kardiovaskulárnych ochorení (Wardle et al. 2000).

Nálada

Hippokrates ako prvý hovoril o liečivej moci jedla, ale až do stredoveku sa jedlo nepovažovalo za nástroj na zmenu temperamentu a nálady. Dnes sa uznáva, že jedlo ovplyvňuje našu náladu a že nálada má silný vplyv na náš výber potravín.

Je zaujímavé, že vplyv jedla na náladu, zdá sa, čiastočne súvisí s postojmi voči konkrétnym potravinám. Mnohí ľudia zápasia s rozpolteným vzťahom k jedlu – túžia si ho vychutnať a zároveň sú si vedomí nárastu hmotnosti. Ľudia držiaci diétu, ľudia s mimoriadnou sebadisciplínou a niektoré ženy hovoria o pocite viny vyplývajúcom z toho, že nejedia to, čo by podľa nich mali jesť (Dewberry & Ussher 1994). Pokusy zakázať príjem niektorých potravín môžu navyše zvýšiť chuť práve na tieto potraviny, čo vedie k takzvanej túžbe po jedle.

Túžba po jedle sa vyskytuje častejšie u žien ako u mužov. Intenzitu tejto túžby po jedle zrejme ovplyvňuje zhoršená nálada. Výskyt túžby po jedle je tiež častejší v predmenštruačnej fáze, keď sa zvyšuje celkový príjem potravín a zároveň sa mení rýchlosť bazálneho metabolizmu (Dye & Blundell 1997).

Nálada a stres teda môžu ovplyvniť správanie pri výbere potravín a zrejme aj krátkodobé a dlhodobé reakcie na zásahy do stravovania.

3. Poruchy príjmu potravy

Stravovacie správanie na rozdiel od iných biologických funkcií často podlieha zložitej kognitívnej kontrole. Jednou z najčastejšie využívaných foriem kognitívnej kontroly príjmu potravín je diéta.

Mnohí ľudia túžia schudnúť alebo zlepšiť vzhľad svojho tela, preto skúšajú rôzne prístupy na dosiahnutie ideálneho indexu telesnej hmotnosti. Keď sa však diéty alebo cvičenie preháňajú, môžu nastať problémy. Etiológia porúch príjmu potravy je zvyčajne kombináciou rôznych faktorov vrátane biologických, duševných, rodinných a sociálno-kultúrnych faktorov. Výskyt porúch príjmu potravy je často spojený s narušeným vnímaním samého seba, nízkym sebavedomím, nešpecifickou nervozitou, nutkavým konaním, stresom a zármutkom (Mac Evilly & Kelly 2001).

Liečba poruchy príjmu potravy vo všeobecnosti vyžaduje stabilizáciu hmotnosti a individuálnu psychoterapiu. Prevencia sa definuje ťažšie, ale existujú určité možnosti, ku ktorým patria vyvarovanie sa zneužívania detí, vyvarovanie sa zveličovania problémov súvisiacich so stravou a zdravím, prejavovanie citov bez nadmerného ovládania sa, nestanovovanie si nereálnych cieľov, odmeňovanie sa za malé úspechy hneď, ako sa objavia, podpora nezávislosti a spoločenskosti (Mac Evilly & Kelly 2001).

4 Postoje, presvedčenia, vedomosti a nekritický optimizmus konzumentov

Postoje a presvedčenia konzumentov

V oblastiach bezpečnosti potravín a výživy je nedostatok poznatkov o postojoch konzumentov (Gibney 2004). Lepšie pochopenie toho, ako verejnosť vníma svoju stravu, by pomohlo pri navrhovaní a realizácii iniciatív zameraných na zdravé stravovanie.

V paneurópskom prieskume o postojoch konzumentov k potravinám, výžive a zdraviu sa zistilo, že medzi päť najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich výber potravín v 15 európskych členských štátoch patria kvalita/čerstvosť (74 %), cena (43 %), chuť (38 %), snaha jesť zdravo (32 %) a to, čo chce jesť moja rodina (29 %). Sú to priemerné hodnoty získané zoskupením výsledkov z 15 európskych členských štátov, pričom tieto výsledky sa medzi krajinami výrazne líšili. V USA bolo zaznamenané nasledujúce poradie faktorov ovplyvňujúcich výber potravín: chuť, cena, výživa, pohodlie a starosť o hmotnosť (Glanz et al. 1998).

V paneurópskej štúdii považovali ženy, starší ľudia a vzdelanejší ľudia „zdravotné aspekty“ za mimoriadne dôležité. Muži ako hlavné určujúce faktory výberu potravín častejšie zvolili „chuť“ a „zvyk“. „Cena“ bola najdôležitejšia u nezamestnaných ľudí a dôchodcov. Zásahy smerované na tieto skupiny by mali brať do úvahy ich vnímané určujúce faktory výberu potravín.

Postoje a presvedčenia sa môžu meniť a menia sa. V priebehu posledných 50 rokov sa zmenil náš postoj k tuku v strave a adekvátne sa znížilo i absolútne množstvo skonzumovaného tuku a zmenil sa pomer saturovaného a nesaturovaného tuku.

Nekritický optimizmus

Európski obyvatelia pociťujú malú potrebu zmeniť svoje stravovacie návyky zo zdravotných dôvodov, pričom 71 % opýtaných ľudí sa domnieva, že ich strava je dostatočne zdravá (Kearney et al. 1997). Táto vysoká úroveň spokojnosti so súčasnou stravou bola zistená u Austrálčanov (Worsley & Crawford 1985), Američanov (Cotugna et al. 1992) a Angličanov (Margetts et al. 1998).

Chýbajúca potreba zmeniť stravovanie nasvedčuje vysokej úrovni optimistického skreslenia, čo je fenomén, keď sa ľudia domnievajú, že sú menej ohrození nejakým rizikom ako ostatní. Tento falošný optimizmus sa tiež prejavil v štúdiách, ktoré ukazujú, že ľudia podhodnocujú možnosť, že ich strava má v porovnaní s ostatnými ľuďmi vysoký obsah tukov (Gatenby 1996), a že niektorí konzumenti s nízkym príjmom ovocia a zeleniny sami seba považujú za „veľkých konzumentov“ (Cox et al. 1998a).

Ak sa ľudia domnievajú, že ich strava je zdravá, bolo by nelogické očakávať, že ju zmenia alebo že budú výživné a zdravé stravovanie považovať za mimoriadne dôležitý faktor pri výbere potravín. Hoci u týchto konzumentov je vyššia pravdepodobnosť, že sa stravujú zdravšie ako ľudia, ktorí si uvedomujú nutnosť zmeny stravovania, stále majú veľmi ďaleko od všeobecne akceptovaných výživových cieľov verejného zdravia (Gibney 2004). Je tiež nepravdepodobné, že tieto skupiny budú motivované ďalšími odporúčaniami v súvislosti so stravovaním. Budúce zásahy teda budú musieť zvýšiť povedomie všeobecnej verejnosti o tom, že ich vlastná strava nie je úplne primeraná, pokiaľ ide napríklad o tuky či konzumáciu ovocia a zeleniny (Cox et al. 1996). Pre ľudí, ktorí sa domnievajú, že ich strava je zdravá, platí, že ak sa podarí zmeniť ich presvedčenie v súvislosti s výsledkami zmeny stravovania, ich postoje môžu byť priaznivejšie a môžu tak byť ochotnejší zmeniť svoje stravovanie (Paisley et al. 1995). Vnímaná potreba uskutočniť zmeny je teda základnou požiadavkou na začatie zmien v stravovaní (Kearney et al. 1997).

5. Prekážky zmeny stravovania a životného štýlu

Dôraz na cenu

Príjem domácnosti a cena potravín sú dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi výber potravín najmä u konzumentov s nízkymi príjmami. Obava zo zbytočného plytvania potravinami v prípade, že ich rodina neprijme, vedie k odmietaniu skúšania „nových“ potravín. Nedostatok vedomostí a strata schopnosti variť môžu takisto obmedziť nakupovanie a prípravu pokrmov zo základných surovín.

Ako riešenie sa navrhuje vzdelávanie v súvislosti s tým, ako zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny cenovo dostupným spôsobom tak, aby to neprinieslo ďalšie výdavky, pokiaľ ide o peniaze a úsilie. (Dibsdall et al. 2003). K zmene stravovania môže pozitívne prispieť aj úsilie vlád, orgánov verejného zdravotníctva, výrobcov a predajcov na podporu ovocných a zeleninových pokrmov ako cenovo výhodnej voľby (Cox et al 1998b).

Časové obmedzenia

Najmä mladí a dobre vzdelaní ľudia často uvádzajú nedostatok času ako dôvod nedodržiavania rád v súvislosti so stravovaním (Lappalainen et al. 1997). Ľudia, ktorí žijú sami alebo varia len pre jednu osobu, namiesto varenia zo základných surovín radšej vyhľadávajú hotové potraviny. Táto potreba sa stretáva s posunom na trhu s ovocím a zeleninou od voľných výrobkov k baleným výrobkom pripraveným na tepelné spracovanie. Tieto výrobky sú drahšie ako voľné výrobky, ale ľudia sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu za pohodlie, ktoré prinášajú. Vytvorenie pestrejšej škály chutných, praktických potravín s dobrým výživovým profilom predstavuje cestu zlepšovania kvality stravovania týchto skupín.

6. Modely zmeny správania

Modely správania v oblasti zdravia

Pochopenie toho, ako sa ľudia rozhodujú v súvislosti so svojím zdravím, môže pomôcť pri plánovaní stratégií na podporu zdravia. A práve tu zohráva úlohu vplyv sociálnej psychológie a súvisiacich teoretických modelov. Tieto modely pomáhajú vysvetliť ľudské správanie a najmä pochopiť, ako sa ľudia rozhodujú v súvislosti so svojím zdravím. Používajú sa aj na predpovedanie pravdepodobnosti zmeny stravovacieho správania. Táto časť sa zaoberá niektorými z nich.

Model presvedčení o zdraví (HBM) a teória ochrannej motivácie

Model HBM, ktorý pôvodne navrhol Rosenstock (1966) a upravil Becker (1974), sa používa na predpovedanie ochranného správania v súvislosti so zdravím, napríklad absolvovania skríningových vyšetrení, očkovania a dodržiavania rád lekára. Model tvrdí, že na to, aby ľudia uvažovali o zmene správania, musia sa cítiť osobne ohrození ochorením alebo chorobou a následne vykonajú analýzu nákladov a prínosov. Tento model tiež hovorí, že ľudia potrebujú určitý podnet na to, aby začali konať s cieľom zmeniť správanie alebo uskutočnili rozhodnutie týkajúce sa zdravia.

Teória odôvodneného konania (TRA) a teória plánovaného správania (TPB)

Teória odôvodneného konania (Ajken & Fishbein 1980) alebo jej nadstavba v podobe teórie plánovaného správania (Ajken 1988) sa používajú na vysvetlenie a predpovedanie úmyslu určitého správania. Tieto modely vychádzajú z hypotézy, že najlepším indikátorom správania je jeho úmysel. Model tvrdí, že úmysel správania určitej osoby je spoločne odvodený z troch zložiek:

1) postojov

2) vnímania spoločenského tlaku na realizáciu správania a

3) vnímanej kontroly nad správaním.

Vo výživových štúdiách umožňujú modely TPB a TRA porovnať intenzitu vplyvov u jednotlivcov a medzi skúmanými skupinami a možno ich použiť na lepšie pochopenie určujúcich faktorov výberu potravín. Model TRA úspešne vysvetľuje správanie, ako je príjem tukov, soli a mlieka. Model TPB sa tiež použil na vysvetlenie postojov a presvedčení v súvislosti s potravinami s obsahom škrobu v Spojenom kráľovstve (Stubenitsky & Mela 2000).

Klasifikácia fáz správania súvisiaceho so zdravím

Model fáz zmeny, ktorý vyvinul Prochaska so spolupracovníkmi, hovorí, že správanie súvisiace so zdravím sa mení v piatich samostatných fázach. Sú to fázy neuvažovania o zmene, uvažovania o zmene, prípravy na zmenu, uskutočnenia zmeny a udržiavania zmeny. Model predpokladá, že ak prechody medzi jednotlivými fázami ovplyvňujú rôzne faktory, ľudia by mali najlepšie reagovať na zásahy prispôsobené ich fáze zmeny.

Model fáz zmeny sa na rozdiel od iných spomínaných modelov s väčšou obľubou používa na účely zmeny správania ako na vysvetlenie momentálneho správania. To je pravdepodobne preto, lebo ponúka praktické usmernenia pre zásahy, ktoré si môžu lekári osvojiť. Okrem toho umožňuje testovať veľké náhodné vzorky ľudí s použitím pokynov prispôsobených fáze pripravenosti danej osoby na zmenu.
Usudzuje sa, že model fáz môže byť vhodnejší v prípade jednoduchšieho nespojitejšieho správania, napríklad konzumácie piatich porcií ovocia a zeleniny každý deň či pitia mlieka s nízkym obsahom tuku (potravinové ciele), ako v prípade komplexnej zmeny stravovania, napríklad konzumácie potravín s nízkym obsahom tuku (živinové ciele (Horwath 1999).

Momentálne ani jedna teória či model dostatočne nevysvetľuje a nepredpovedá všetky typy správania pri výbere potravín (Nestle et al. 1998). Modely by sa vo všeobecnosti mali chápať ako prostriedky na pochopenie faktorov ovplyvňujúcich individuálne rozhodnutia a správanie. Napriek množstvu modelov zmeny správania našli tieto modely uplatnenie len v pomerne malom počte zásahov do výživy, pričom najobľúbenejší je model fáz zmeny. Zatiaľ sa však neuskutočnil najspoľahlivejší test tohto modelu, ktorý by zistil, či sú zásahy do stravovania prispôsobené jednotlivým fázam úspešnejšie ako štandardné postupy.

7. Zmeny stravovacieho správania: úspešné zásahy

Zmena stravovania nie je jednoduchá, pretože vyžaduje zmenu návykov, ktoré sa vytvárali celý život. Na identifikáciu účinných metód pre konkrétne skupiny ľudí sa používajú rôzne prostredia, ako sú školy, pracoviská, obchodné domy či zariadenia primárnej starostlivosti, ako aj štúdie komunít. Hoci výsledky týchto štúdií sa ťažko aplikujú na iné prostredia či všeobecnú verejnosť, tieto cielené zásahy boli pomerne úspešné, čo ukazuje, že pre rôzne skupiny ľudí a rôzne aspekty stravovania sú potrebné rôzne prístupy.

Obľúbené sú zásahy v prostredí obchodných domov, pretože práve tam väčšina ľudí nakupuje potraviny. Premietanie filmov, exkurzie po obchodoch či zásahy v mieste nákupu sú dobrou príležitosťou na poskytovanie informácií. Tieto zásahy úspešne zvyšujú informovanosť a vedomosti o výžive, ale ich účinnosť na akúkoľvek skutočnú a dlhodobú zmenu správania je v súčasnosti nejasná.

Ďalším evidentným prostredím vhodným na zásah sú školy, pretože tak možno osloviť študentov, ich rodičov i zamestnancov. Prostredníctvom obchodov s desiatou, používania multimédií a internetu a zapojením detí do pestovania, prípravy a varenia potravín, ktoré jedia, sa u detí podarilo zvýšiť príjem ovocia a zeleniny (Anderson et al. 2003, Lowe et al. 2004; Baranowski et al. 2003). Skryté zmeny pokrmov zamerané na zníženie obsahu tuku, sodíka a energie navyše zlepšili výživový profil školských obedov bez toho, aby sa znížila účasť študentov na programe školských obedov (Snyder et al. 1992).

Aj zásahy na pracovisku môžu osloviť veľký počet ľudí a môžu sa zamerať na ohrozené skupiny. V závodných jedálňach prinieslo úspech zvyšovanie dostupnosti a atraktívnosti ovocia a zeleniny (Lassen et al. 2004) a zníženie cien zdravšieho občerstvenia v predajných automatoch prinieslo zvýšenie ich predaja (French et al. 2001). Kombinácia vzdelávania v oblasti výživy a zmien na pracovisku má teda väčšiu šancu na úspech najmä v prípade, keď sa použijú interaktívne činnosti a keď sa tieto činnosti realizujú počas dlhšieho obdobia (Patterson et al. 1997).

V prostredí zariadení primárnej starostlivosti sa ako účinné ukázalo riešenie viacerých faktorov stravovania naraz, napríklad znižovanie tuku v strave a zvyšovanie príjmu ovocia a zeleniny (Stevens et al. 2002). Zdá sa, že v týchto prostrediach je najúčinnejšou metódou poradenstvo zamerané na správanie spojené s poradenstvom zameraným na výživu, hoci dôsledky týkajúce sa nákladov na zaškolenie pracovníkov primárnej starostlivosti na poradenstvo zamerané na správanie sú v súčasnosti nejasné. Stratégie súvisiace so vzdelávaním a správaním sa tiež využili v prostredí verejného zdravia a na úrovni komunít, pričom došlo k zvýšeniu príjmu ovocia a zeleniny (Cox et al. 1998b, Anderson et al. 1998, Anderson & Cox 2000).

8. Záver

Existuje mnoho vplyvov na výber potravín, ktoré poskytujú celý rad prostriedkov na zásahy s cieľom zlepšiť výber potravín u ľudí. Existuje tiež množstvo prekážok zmeny výživy a životného štýlu, ktoré sa líšia v závislosti od obdobia života a medzi jednotlivými ľuďmi či skupinami ľudí.

Zmena stravovania predstavuje významnú výzvu pre zdravotníckych pracovníkov i pre samotnú verejnosť. Na iniciovanie zmeny v správaní sú u skupín s rôznymi prioritami potrebné rôzne stratégie. Pri uskutočňovaní zmien v stravovaní budú pravdepodobne úspešné kampane využívajúce prispôsobené rady, ktoré zahŕňajú praktické riešenia i zmenu životného prostredia.

Recenzent: Dr. France Bellisle, INRA, Francúzsko

Literatúra

  • Anderson A, Hetherington M, Adamson A, et al. (2003) The development of and evaluation of a novel school based intervention to increase fruit and vegetable intake in children (Five a Day The Bash Street Way), N09003. Report for the FSA, London. (see http://www.food.gov.uk/)
  • Anderson A & Cox D (2000) Five a day - challenges and achievements. Nutrition and Food Science 30(1): 30-4.
  • Anderson AS, Cox DN, McKellar S, Reynolds J, Lean MEJ, Mela DJ (1998) Take Five, a nutrition education intervention to increase fruit and vegetable intakes: impact on attitudes towards dietary change. British Journal of Nutrition 80: 133-140.
  • Ajzen I, Fishbein M (1980) Understanding attitudes and predicting social behaviour. Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall.
  • Ajzen I (1988) Attitudes, Personality and Behaviour. Milton Keynes: Open University Press.
  • Baranowski T, Baranowski J, Cullen KW et al. (2003) Squire's Quest! Dietary outcome evaluation of a multimedia game. American Journal of Preventive Medicine 24: 52-61.
  • Becker, M.H. (1974). The health belief model and sick role behavior. Health Education Monographs 2, 409-419.
  • Berkman LF (1995). The role of social relations in health promotion. Psychosom Med. 57(3):245-54.
  • Clarke JE (1998) Taste and flavour: their importance in food choice and acceptance. Proceedings of the Nutrition Society 57: 639-643.
  • Cotugna N, Subar AF, Heimendinger J, Kahle L (1992). Nutrition and cancer prevention knowledge, beliefs, attitudes, and practices: the 1987 National Health Interview Survey. J Am Diet Assoc. 92(8):963-8.
  • Cox DN, Anderson AS, Reynolds J et al. (1998a) Take Five, a nutrition education intervention to increase fruit and vegetable intakes: impact on consumer choice and nutrient intakes. British Journal of Nutrition 80: 123-31.
  • Cox DN, Anderson AS, Lean MEJ, Mela DJ (1998b) UK consumer attitudes, beliefs and barriers to increasing fruit and vegetable consumption. Public Health Nutrition 1: 61-8.
  • Cox RH, Gonzales-Vigilar CRV, Novascone MA et al. (1996) Impact of a cancer intervention on diet-related cardiovascular disease risks of white and African-American EFNEP clients. Journal of Nutrition Education 28: 209-18.
  • De Irala-Estevez J, Groth M, Johansson L, Oltersdorf U, Prattala R & Martinez-Gonzalez MA (2000) A systematic review of socioeconomic differences in food habits in Europe: consumption of fruit and vegetables. European Journal of Clinical Nutrition 54: 706-714.
  • De Almeida MDV, Graca P, Lappalained R et al (1997). Sources used and trusted by nationally-representative adults in the European Union for information on healthy eating. European Journal of Clinical Nutrition 51: S8-15.
  • Devine CM, Connors MM, Sobal J and Bisogni CA (2003) Sandwiching it in: spillover of work onto food choices and family roles in low- and moderate-income urban households. Social Science and Medicine 56: 617-630.
  • Dewberry C, Ussher JM (1994). Restraint and perception of body weight among British adults. J Soc Psychol. 134(5):609-19.
  • Dibsdall LA, Lambert N, Bobbin RF, Frewer LJ (2003) Low-income consumers' attitudes and behaviour towards access, availability and motivation to eat fruit and vegetables. Public Health Nutrition 6(2):159-68.
  • Donkin AJ, Dowler EA, Stevenson SJ, Turner SA (2000). Mapping access to food in a deprived area: the development of price and availability indices. Public Health Nutr. 3(1):31-8.
  • Drummond S, Crombie N, Kirk T (1996) A critique of the effects of snacking on body weight status. European Journal of Clinical Nutrition 50(12):779-83.
  • Dye L, Blundell JE (1997) Menstrual cycle and appetite control: implications for weight regulation. Human Reproduction 12(6):1142-51.
  • Faugier J, Lancaster J, Pickles D, Dobson K (2001) Barriers to healthy eating in the nursing profession: Part 2. Nurs Stand. 15(37):33-5.
  • Feunekes GIJ, de Graaf C, Meyboom S and van Staveren WA (1998) Food choice and fat intake of adolescents and adults: associations of intakes within social networks. Preventive Medicine 27: 645-656.
  • French SA, Jeffery RW, Story M, et al. (2001) Pricing and promotion effects on low-fat vending snack purchases: the CHIPS Study. American Journal of Public Health 91: 112-7.
  • Gatenby S (1996) Healthy eating: consumer attitudes, beliefs and behaviour. Journal of Human Nutrition and Dietetics 9: 384-385.
  • Gibney MJ (2004). European consumers’ attitudes and beliefs about safe and nutritious foods: concepts, barriers and benefits. In Proceedings of the International Food Conference: ‘Thinking beyond tomorrow’ held in Dublin June ’04.
  • Glanz K, Kristal AR, Tilley BC, Hirst K (1998). Psychosocial correlates of healthful diets among male auto workers. Cancer Epidemiology, Biomarkers and Prevention 7: 119-126.
  • Hampl JS, Heaton CL, Taylor CA (2003) Snacking patterns influence energy and nutrient intakes but not body mass index. Journal of Human Nutrition and Dietetics 16(1):3-11
  • Horwath CC (1999) Applying the transtheoretical model to eating behaviour change: challenges and opportunities. Nutrition Research Reviews 12: 281-317.
  • Kearney M, Jearney JM, Dunne A & Gibney MJ (2000) Sociodemographic determinants of perceived influences on food choice in a nationally representative sample of Irish adults. Public Health Nutrition 3(2): 219-226.
  • Kearney M, Gibney MJ, Martinez JA, de Almeida MDV, Friebe D, Zunft HJF, Widhalm K & Kearney JM (1997) Perceived need to alter eating habits among representative samples of adults from all member states of the European Union. European Journal of Clinical Nutrition 51: S30-5.
  • Kristal AR, Glanz K, Curry SJ, Patterson RE (1999) How can stages of change be best used in dietary interventions? Journal of American Dietetic Association 99: 679-684.
  • Lappalainen R, Saba A, Moles A, Holm L, Mykkanen H, Gibney MJ (1997). Difficulties in trying to eat healthier: descriptive analysis of perceived barriers for healthy eating. European Journal of Clinical Nutrition 51: S36-40.
  • Lassen A, Vibeke Thorsen A, Trolle E et al. (2004) Successful strategies to increase the consumption of fruits and vegetables: results from the Danish '6 a day' Worksite-Canteen Model Study. Public Health Nutrition 7(2): 263-70.
  • Lowe CF, Horne PJ, Tapper K, Bowdery M, Egerton C (2004) Effects of a peer modelling and rewards-based intervention to increase fruit and vegetable consumption in children. Eur J Clin Nutr 58(3):510-22. (see also http://www.fooddudes.co.uk/)
  • Mac Evilly C & Kelly C. Conference report on ‘Mood and Food’. Nutrition Bulletin 26 (no 4), December 2001.
  • Margetts BM, Thompson RL, Speller V & McVey D (1998) Factors which influence ‘healthy’ eating patterns: results from the 1993 Health Education Authority health and lifestyle survey in England. Public Health Nutrition 1(3): 193-198.
  • Nestle M, Wing R, Birch L, DiSogra L, Drewnowski A, Arbor A, Middleton S, Sigman-Grant M, Sobal J, Winston M, Economos C (1998) Behavioural and social influences on food choice. Nutrition Reviews 56(5): S50-S64.
  • Oliver G, Wardle J (1999) Perceived effects of stress on food choice. Physiol Behav 66: 511-515.
  • Paisley L, Lloyd HM, Sparks P & Mela DJ (1995) Consumer perceptions of dietary changes for reducing fat intake. Nutrition Research 15: 1755-1766.
  • Patterson RE, Kristal AR, Glanz K et al. (1997) Components of the working well trial intervention associated with adoption of healthful diets. American Journal of Preventive Medicine 13: 271-6.
  • Prochaska JO, DiClemente CC & Norcross JC (1992) In search of how people change: Applications to addictive behaviours. American Psychology 47: 1102-1114.
  • Rosenstock IM (1966). Why people use health services. Milbank Memorial Fund Quarterly 44, 94-94.
  • Snyder MP, Story M & Trenkner LL (1992) Reducing fat and sodium in school lunch programs: the LUNCHPOWER! Intervention Study. Journal of the American Dietetic Association 92: 1087-91.
  • Sorensen LB, Moller P, Flint A, Martens M, Raben A (2003). Effect of sensory perception of foods on appetite and food intake: a review of studies on humans. Int J Obes Relat Metab Disord. 27:1152-1166.
  • Sorensen G, Hunt MK, Cohen N, Stoddard A, Stein E, Phillips FB, Combe C, Hebert J and Palombo R (1998a) Worksite and family education for dietary change: The Treatwell 5-A-Day program. Health Education Research 13: 577-591.
  • Sorensen G, Stoddard A & Macario E (1998b) Social support and readiness to make dietary changes. Health Education and Behaviour 25: 586-598.
  • Stevens VJ , Glasgow RE, Toobert DJ, et al. (2002) Randomized trial of a brief dietary intervention to decrease consumption of fat and
  • increase consumption of fruits and vegetables. American Journal of Health Promotion 16(3): 129-34.
  • Steiner JE (1977). Facial expressions of the neonate infant indicating the hedonics of food-related chemical stimuli. In: Weiffenbach J. ed. Taste and development: The Genesis of Sweet Preference. (DHEW Publication No. NIH 77-1068). Washington DC: US Government Printing Office, pp 173.
  • Stubbs RJ, van Wyk MC, Johnstone AM & Harbron CG (1996) Breakfasts high in protein, fat or carbohydrate: effect on within-day appetite and energy balance. European Journal  
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 23/04/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania