500 000 rokov p. n. l.
Ľudia si stavali trvalé miesta vo forme srdca na tepelnú úpravu potravy. Sprvu sa potrava kládla na žeravé uhlie; neskôr na mriežky z kameňov, potom sa nabodávala a opekala nad horúcim popolom.

18 000 rokov p. n. l.
V oblasti Stredného východu sa domestifikovali zvieratá a chovali sa za účelom potravy; najskôr to bola vysoká zver, antilopy a ovce.

8 000 rokov p. n. l.
V starovekom Egypte sa začali používať kamenné valce, pomocou ktorých sa drvilo obilie na múku.

7 000 rokov p. n. l.
Roľníci na Strednom východe začali kultivovať pôdu tyčami.

6 000 rokov p. n. l.
Na zber obilia sa používali kamenné kosáky. V Európe a aj inde sa rozvíjali postupy sušenia a údenia.

5 000 rokov p. n. l.
Číňania, Rimana a Gréci domestifikovali ošípané.

4 000 rokov p. n. l.
Na Strednom východe sa výrazne rozvinulo pestovanie dojníc, Sumeri začali vyrábať malo stĺkaním mlieka a Egypťania začali pestovať vinič a vyrábať víno.

3 000 rokov p. n. l.
Egypťania vynašli zavlažovanie a presmerovali tok Nílu na svoje polia. Peruánci začali vo veľkom pestovať zemiaky.

2 500 rokov p. n. l.
Egypťania domestifikovali husi.

2 000 rokov p. n. l.
Egypťania a Sumeri zaviedli fermentáciu, pečenie, varenie piva a výrobu syra. Lov kôz, dobytka, koní, husí, sliepok a kačíc bol postupne nahradený domácim chovom.

500 rokov p. n. l.
Ľudia v oblasti Stredozemného mora vymysleli marinovanie. Celá Európa sa naučila nakladať od soli a neskôr aj údiť a marinovať.

300 rokov p. n. l.
V Grécku vynašli štepenie, čo vyústilo do zakladania ovocných záhrad a lesov.

10. storočie n. l.
V Európe sa začal používať hovädzí dobytok na ťahanie pluhov, a tak začala oveľa viac rozvíjať kultivácia pôdy.

1276
V Írsku bol vybudovaný prvý liehovar na výrobu whisky.

1400
V Európe vznikla prvá cukráreň, kde sa drobné bobuľové plody a iné ovocie namáčalo do roztopeného cukru.

16. storočie
Narastala obľuba kyslých potravín – fermentácia, potom nakorenenie a nasolenie. Prvými produktmi boli kyslá kapusta a jogurt.

1776
V Londýne bol vynájdený parný mlyn, a tak mlynárstvo zaujalo prvé miesto v modernom potravinárskom priemysle.

1830
Zaviedlo sa moderné liehovarníctvo umožňujúce rozvíjať výroba koňaku.

Päťdesiate roky 19. storočia
V USA sa začali vyrábať prvé nealkoholické nápoje zmiešavaním ovocnej šťavy s cukrom, sýtenou vodou a kyselinou citrónovou. V Londýne bola zavedená Perkinsova parná pec, ktorá umožňovala pekárom lepšie regulovať teplotu. Viedlo to k rýchlemu rozvoju komerčného pekárstva.

1859
V Londýne bola publikovaná evolučná teória Charlesa Darwina O pôvode druhov.

1861
Louis Pasteur vyvinul postup – známy ako pasterizácia – konzervovania záhrevom, pri ktorom sa potravina vzduchotesne uzatvorí v nádobe zabráni sa prístupu vzduchu.

1865
Gregor Mendel opísal svoj zákon dedičnosti v Brne na zhromaždení Spoločnosti pre prírodné vedy.

1878
Bola identifikovaná zložka kvasinkových buniek, ktorá zapríčiňuje fermentáciu a prvýkrát sa použil výraz „enzým“, ktorý je odvodený z gréckeho slova „v kvasinke“.

1906
Vo Francúzsku boli zavedené moderné postupy sušenia výmrazom.

1913
V USA vynašli domáce chladničky.

1920
Američan Clarence Birdseye vynašiel rýchle zmrazovanie potravín.

1926
Prvýkrát sa dokázalo, že enzýmy majú bielkovinový charakter.

1937
Vo Švajčiarsku vynašli instantnú kávu, čo viedlo k rozvoju výroby práškových potravín.

1940
Bola vynájdená mikrovlnná technológia, pri ktorej mikrovlny zapríčiňujú vibráciu molekúl v potravine, čím vzniká trenie a teplo.

1962
V Mexiku sa zaviedlo pestovanie pšenice s vysokými výnosmi (neskôr známe ako obilie zelenej revolúcie).

1964
Medzinárodný výskumný ústav ryže na Filipínach vyvinul nové odrody ryže. Pri použití dostatočného množstva hnojiva sa výnosy sa zdvojnásobili.

1973
Stanley Cohen zo Stanfordskej univerzity a Herbert Boyer z Kalifornskej university v San Franciscu úspešne rekombinovali koncovky bakteriálnej DNA po vzájomnom spojení cudzieho génu. Zrodila sa moderná biotechnológia.

1981
Čínski vedci boli prví, ktorí naklonovali rybu – zlatého kapra.

1982
Došlo k prvej potravinárskej aplikácii alfa-amylázy ako produktu génovej technológie.

1983
V laboratóriu sa vypestovala prvá transgénna rastlina – tabak.

1988
Vo Švajčiarsku bolo overené potravinárske použitie ďalšieho produktu génovej technológie – rekombinantného chymozínu.

1990
Overili sa dve pomocné technologické prísady vyrobené génovou technológiou: enzým na výrobu syra v USA a pekárske kvasnice v Spojenom kráľovstve.

1990 – 92
Vypestovala sa prvá transgénna kukurica a pšenica; genetická modifikácia obilnín sa stáva realitou.

1994
V USA bol schválený kvalitnejší rajčiak.

1995
V Spojenom kráľovstve boli schválené oleje z geneticky modifikovaných odrôd repky a sóje, ako aj pretlak z geneticky modifikovaných rajčiakov.