Tento článok uvádza výsledky rozsiahlej štúdie o názoroch Európanov na potraviny, ktorú spracoval Ústav európskych potravinárskych štúdií.
Európske obyvateľstvo je sústavne zahrňované rôznymi správami o potravinách, dosiaľ je však veľmi málo známe, aký vplyv majú tieto správy na myslenie jednotlivcov. Článok sa zaoberá typmi a kvalitou informácií a spôsobmi, akými sa dostávajú k spotrebiteľovi. Pri prieskume bolo oslovených 14 tisíc osôb starších ako 15 rokov z celej Európy a zisťovalo sa, do akej miery sa tieto osoby zaujímajú o vplyv výživy na zdravie, aké zdroje informácií využívajú a ako im dôverujú.
Koho informácie zaujímajú?
Osoby boli dopytované, či súhlasia s tvrdením: "Často vyhľadávam informácie o zdravej výžive". Celkovo 45 % občanov EÚ s týmto tvrdením súhlasilo. Zistili sa však podstatné rozdiely medzi krajinami; napríklad len tretina opýtaných Írov a Holanďanov pravidelne vyhľadáva informácie o potravinách a zdraví v porovnaní s obyvateľmi Talianska, kde tieto informácie vyhľadáva celých 75 %.
Hlbšia analýza osôb, ktoré sa o potraviny a zdravie zaujímajú, ukázala, že najväčší záujem majú ženy, osoby vo veku 35 – 54 rokov, so stredným a vyšším vzdelaním. Celkovo len 15 % všetkých opýtaných osôb sa nikdy nezaujímalo o žiadne informácie o potravinách a zdravom stravovaní.
Kde získavajú ľudia informácie?
Vo všetkých členských štátoch boli väčšinou uvádzané rovnaké zdroje informácií: televízia a rozhlas, časopisy, noviny, odborní pracovníci v zdravotníctve, informácie na obaloch potravín, príbuzní a známi. Najpopulárnejšie zdroje informácií sú v jednotlivých krajinách rôzne. Napríklad profesionálni zdravotníci boli najčastejšie uvádzaní v Belgicku, Francúzsku, Grécku a Portugalsku, zatiaľ čo v ostatných krajinách bola na prvom mieste uvádzaná televízia a rádio (okrem Talianska a Španielska, kde boli rovnakou mierou využívané informácie zdravotníckych odborníkov i televízie a rozhlasu).
Väčšie rozdiely medzi členskými štátmi boli zistené pri využívaní informácií na obaloch potravín, v supermarketoch a spotrebiteľských organizáciách. Napríklad informácie na obaloch využíva v Grécku a Írsku len každá desiata osoba, zatiaľ čo v Belgicku a Švajčiarsku každá tretia.
Veľmi málo využívaným zdrojom informácií sú vlastné agentúry. Táto skutočnosť však môže byť ovplyvnená tým, že ľudia nemajú skutočný informační zdroj v štáte. Ďalšia možnosť je, že sa oficiálne informácie k ľudom dostávajú rôznymi spôsobmi, napr. letákmi a informačnými brožúrkami v zdravotníckych zariadeniach, ktoré však nie sú také účinné ako informácie v oznamovacích prostriedkoch.

Čomu dôverujú ľudia?
Dôveryhodnosť rôznych informačných zdrojov je vo všetkých členských štátoch na rovnakej úrovni. Všeobecne obyvatelia viac dôverujú odporúčaniam zdravotníckych odborníkov než radám v oznamovacích prostriedkoch. Viac ako 80 % opýtaných najviac dôveruje zdravotníckym odborníkom, 70 % vládnym zdrojom, a to vo všetkých krajinách. Občania najmenej dôverujú najrôznejším inzerátom. Zistili sa veľmi malé rozdiely medzi mužmi a ženami, malý vplyv mala i úroveň vzdelania a druh zamestnania, avšak starší ľudia menej veria rôznym informáciám než iné vekové skupiny.
Zaručenie kvality informácií
Výsledky potvrdzujú, že ľudia získavajú informácie o výžive z rôznych zdrojov, najviac z oznamovacích prostriedkov alebo príležitostne od známych. Kvalita zdrojov však nie je zaručená. Túto skutočnosť si ľudia uvedomujú, lebo informáciám z médií dôverujú menej, než zdravotníckym odborníkom a vládnym agentúram.
Osoby, ktoré získavajú málo informácií o výžive, sú väčšinou muži, staršie osoby s nižším vzdelaním. Na zlepšenie úrovne znalostí o výžive a stravovaní bude preto potrebné voliť odlišné metódy pre rôzne skupiny obyvateľstva.
Národné priority
Štúdie preukázali, že v jednotlivých členských štátoch existujú rozdielne informačné zdroje, rozdielna dôvera a záujem o zdravé stravovanie. Profesor Michael Gibney, riaditeľ Ústavu európskych potravinárskych štúdií, kde bola celá štúdia uskutočnená, uvádza: "V každej krajine je potrebné určiť skupiny obyvateľov, na ktoré je potrebné zamerať informácie o správnej výžive a zvoliť vhodnú stratégiu podľa ich potrieb. Je dôležité, aby títo ľudia získali správne pozitívne informácie.
Literatúra
1) Správa: A pan-EU survey of Consumer Attitudes to Food, Nutrition and Health (1996),
2) Influences on food choice and sources of information on healthy eating. Institute of European Food Studies
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 08/1998