Kliknutím sem prejdete na domovskú stránku EUFIC
BEZPEČNOST A AKOST POTRAVÍN
POTRAVINÁRSKA TECHNOLÓGIA
Food Risk Communication
VÝŽIVA
ZDRAVIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL
CHOROBY SÚVISIACE SO STRAVOU
Prehľady pre spotrebiteľa
(Iba v angličtine)
Jedlo na zamyslenie (Food for thought)
(Iba v angličtine)
Iniciatívy EÚ
(Čiastočne preložené)
In the spotlight
Energetická rovnováha

Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode): Bližšie informácie nájdete tu Informácie publikované na týchto stránkach sú v súlade s normou dôveryhodnosti informácií o zdraví na internete (tzv. HONcode):
Bližšie informácie nájdete tu.



PRIESKUM RADY EUFIC 01/2012

Spotreba ovocia a zeleniny v Európe – konzumujú ich Európania v dostatočnom množstve?

1. Úvod

Ovocie a zelenina sú dôležitými prvkami zdravej, vyváženej stravy, či už ako súčasť hlavného jedla alebo ako desiata. Prinášajú nám vitamíny, minerálne látky a vlákninu, určité množstvo energie (najmä vo forme cukrov), rovnako ako určité vedľajšie látky – často označované ako fytochemické látky alebo druhotné rastlinné produkty –, ktoré majú potenciálne priaznivý účinok na naše zdravie. Epidemiologické štúdie ukázali, že vysoká konzumácia ovocia a zeleniny súvisí s nižším rizikom chronických ochorení, najmä kardiovaskulárnych chorôb (1–3), ako aj cukrovky druhého typu (4) a určitých druhov rakoviny, t. j. rakoviny úst, hltana, hrtana, pažeráka, žalúdka a pľúc (5).

Väčšina európskych občanov vidí súvislosť medzi zdravou stravou a konzumáciou ovocia a zeleniny a mnohí sa domnievajú, že sa zdravo stravujú (6). Je to však pravda? Konzumujú obyvatelia Európy skutočne také množstvo ovocia a zeleniny, aké sa odporúča pre zdravie? Pri hľadaní odpovede na túto otázku sa táto práca dôkladnejšie zameriava na to, aké faktory ovplyvňujú spotrebu ovocia a zeleniny v Európe a aké opatrenia by ju čo najúčinnejšie zvýšili. Napokon sa pozrieme na prebiehajúce európske iniciatívy v oblasti spotreby ovocia a zeleniny.

V prvom rade musíme pochopiť, ktoré potraviny a nápoje patria do kategórie ovocia a zeleniny, koľko by sme ich mali podľa odporúčaní skonzumovať a prečo môže byť zložité získať spoľahlivé a porovnateľné údaje o spotrebe ovocia a zeleniny.

Definície ovocia a zeleniny
Ako definovať ovocie a zeleninu? Môže sa zdať, že je to jednoduchá otázka, no v skutočnosti je odvodenie univerzálnej definície pomerne zložité. Paradajky a šalát, jablká a jahody možno ľahko označíme za zeleninu, respektíve ovocie. No čo zemiaky? Možno ovocnú šťavu považovať za ovocie? Potom tu máme strukoviny a orechy, ktoré sú tiež rastlinného pôvodu a možno alebo nemožno ich zaradiť do týchto skupín potravín. Je dôležité pamätať na to pri prieskumoch zameraných na stravovanie, aby sa vedelo, čo sa vlastne meria.

Definícia ovocia a zeleniny sa líši aj medzi krajinami. Niektoré krajiny (napr. Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Island, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko) sem nezaraďujú zemiaky a škrobové hľuzy a riadia sa rovnakou zásadou ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), zatiaľ čo napríklad nórske odporúčania zemiaky obsahujú. Šťavy sa niekedy z výživových odporúčaní konzumácie ovocia a zeleniny vylučujú (napr. Belgicko, Španielsko), niekedy sa zaraďujú s určitými obmedzeniami (napr. počíta sa s maximálne jednou porciou, napr. Dánsko, Holandsko a Švédsko) a v plnej miere sa zaraďujú v iných krajinách (napr. Island a Nórsko). Rakúsko a Portugalsko konzumáciu štiav nijako neupravujú (7).

Rozličné definície toho, ktoré potraviny patria medzi ovocie a zeleninu, predstavujú prekážku porovnávania údajov z rôznych štúdií. Pri odhadovaní spotreby ovocia a zeleniny v Európe je to veľký problém. Vzhľadom na to, že mnohé vnútroštátne orgány pravidelne vykonávajú prieskumy spotreby ovocia a zeleniny, normalizácia metodiky prieskumov by výrazne zvýšila porovnateľnosť údajov z rôznych krajín.

Meranie konzumácie ovocia a zeleniny
Konzumáciu potravín možno merať rôznymi spôsobmi. Prostriedkom získavania informácií o tom, ako sa jednotlivci stravujú, sú stravovacie denníky a spätné zápisy celodenného príjmu potravy (t. j. ankety a dotazníky). Na posúdenie spotreby možno použiť aj výdavky domácností a priemerné množstvo potravín na základe vnútroštátnych štatistických údajov.

Rôzne metódy zohľadňujú rôzne aspekty a ich presnosť sa líši. Preto sa údaje získané rôznymi metódami nedajú priamo porovnať. Vnútroštátne orgány si väčšinou vyberú metódy svojich prieskumov výživy bez zohľadnenia ich porovnateľnosti na medzinárodnej úrovni (8).

Nedostatok porovnateľných údajov v oblasti príjmu potravy bude riešiť celoeurópsky prieskum v oblasti stravovania Menu EÚ vykonávaný Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý využíva normalizované metódy zberu údajov. Päťročný prieskum sa začne na začiatku roka 2012 (9).

Odporúčania
Vymedzenie ovocia a zeleniny nie je dôležité len na získanie presných a porovnateľných údajov o spotrebe, ale je zásadné aj pre stravovacie odporúčania a to, aký vplyv budú mať tieto odporúčania na stravovanie obyvateľstva.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča skonzumovať ≥ 400 g ovocia a zeleniny denne, pričom do tohto množstva nepočíta zemiaky a škrobové hľuzy, ako napríklad maniok (10). V rámci Európy sa odporúčania jednotlivých krajín líšia. Vo všeobecnosti sú v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, no niektoré krajiny odporúčajú väčšie množstvá, napr. ≥ 600 g na deň v Dánsku (7).

2. Spotreba ovocia a zeleniny v Európe

Čo ukazujú údaje v oblasti stravovania?
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prináša údaje o spotrebe potravín založené na údajoch z oblasti poľnohospodárstva, ktoré naznačujú stravovacie návyky na vnútroštátnej úrovni.

Podľa údajov organizácie FAO spotreba zeleniny (s výnimkou zemiakov a strukovín) v Európe za ostatné štyri desaťročia vzrástla. Naznačujú aj rozdiel medzi severom a juhom – v severnej Európe je spotreba zeleniny nižšia než v južnej Európe. Napríklad vo Fínsku dosahuje priemerná spotreba zeleniny 195 g na osobu za deň, čo znamená 71 kg na osobu za rok, zatiaľ čo Grécko má priemernú spotrebu 756 g na osobu za deň (276 kg na osobu za rok) (11).

Čo vyplýva z údajov domácností o konzumácii potravín?
Vnútroštátne orgány pravidelne zbierajú údaje o konzumácii potravín na úrovni domácností prostredníctvom prieskumov rozpočtu domácností. Tieto údaje z mnohých európskych krajín (zozbieraných v rozličných časových obdobiach) sa kompletizujú a kategorizujú, aby sa umožnilo ich porovnanie.

Údaje domácností ukazujú, že sa celková spotreba zeleniny (okrem zemiakov a strukovín) pohybuje od 284 g na deň na Cypre do 109 g na deň v Nórsku. Tieto krajiny majú aj najvyššiu, respektíve najnižšiu spotrebu čerstvej zeleniny. Zaujímavosťou je, že Cyprus mal najnižšiu spotrebu (4 g na deň) spracovanej zeleniny (mrazenej, konzervovanej, nakladanej, sušenej a zeleniny v polotovaroch, zemiaky sa však nezohľadňovali). Spotreba spracovanej zeleniny bola najvyššia v Taliansku na úrovni 56 g na deň (12).

Na základe údajov o stravovaní domácností v oblasti konzumácie ovocia a zeleniny sa usudzuje, že v niektorých štátoch južnej Európy je dostupnosť ovocia a zeleniny pre domácnosti uspokojivá a že v niektorých krajinách je dostupnosť ovocia vyššia než dostupnosť zeleniny (11).

Čo ukazujú údaje z prieskumov stravovania?
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín zostavil údaje o spotrebe potravín na základe prieskumov v oblasti stravovania s cieľom posúdiť konzumáciu potravín v Európe. Úprava zozbieraných údajov umožňuje určitý stupeň porovnania (13).

Tieto údaje ukazujú, že priemerný príjem zeleniny (vrátane strukovín a orechov) v Európe je 220 g na deň. Priemerný príjem ovocia je 166 g na deň, z čoho vyplýva, že spotreba ovocia a zeleniny je 386 g na deň. Z údajov ďalej vyplýva, že spotreba zeleniny je vyššia na juhu než na severe Európy a že regióny s najvyššou konzumáciou ovocia sú v strednej a východnej Európe. Za nimi nasledujú krajiny južnej Európy (13).

Len v Poľsku, Nemecku, Taliansku a Rakúsku sa naplnilo odporúčanie na konzumáciu ≥ 400 g ovocia a zeleniny na deň. Po zohľadnení ovocných a zeleninových štiav dosiahli odporúčané množstvo aj Maďarsko a Belgicko (11). Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že databáza obsahuje údaje len z jednej krajiny južnej Európy, konkrétne z Talianska (obrázok 1).

Obrázok1 – Priemerný príjem ovocia a zeleniny v krajine (v gramoch na deň), okrem štiav (13)

FV intake in Europe_SK

O spotrebe ovocia a zeleniny u detí sú len obmedzené údaje, no jedna štúdia uvádza, že 6–24% európskych detí spĺňa odporúčanie WHO (7). Priemerný príjem zeleniny sa odhadovala na 86 g na deň a priemerná konzumácia ovocia na 141 g na deň. Pri spočítaní hodnôt spotreby ovocia a zeleniny sa najvyššia konzumácia zaznamenáva v Rakúsku a Portugalsku a najnižšia je na Islande a v Španielsku. Druhy konzumovanej zeleniny sa líšili v závislosti od zemepisnej polohy. Na severe bola vyššia spotreba surovej zeleniny, zatiaľ čo na juhu boli hlavným zdrojom zeleniny zeleninové polievky.

Nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny v Európe
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že vo viac než polovici krajín európskeho regiónu podľa klasifikácie WHO sa konzumuje menej než 400 g ovocia a zeleniny denne a v jednej tretine krajín je priemerná spotreba nižšia než 300 g denne (8). Analýza úradu EFSA založená na vnútroštátnych prieskumoch v oblasti výživy naznačuje, že odporúčané množstvo spĺňajú len 4 zo zúčastnených členských štátov EÚ (11).

Chorobnosť súvisiaca s nízkou spotrebou ovocia a zeleniny
Podľa vyššie uvedených odhadov väčšina Európanov nespĺňa odporúčania organizácie WHO na konzumáciu ovocia a zeleniny. Pretože konzumácia odporúčaného množstva týchto potravín pomáha zaistiť zdravie a predchádzať ochoreniam, predpokladá sa, že nedostatočné množstvo by malo negatívny vplyv na zdravie.

Aby sme získali predstavu o závažnosti problému, odborníci sa snažia odhadnúť vplyv nízkej spotreby ovocia a zeleniny na chorobnosť. Najnovšia analýza v Európskej únii (EÚ) pochádza z roku 1997. V tom čase sa odhadovalo, že 8,3% chorôb v 15 štátoch EÚ je spôsobených nedostatočnou výživou, pričom nízky podiel ovocia a zeleniny vo výžive spôsobuje 3,5% chorôb (14). Organizácia WHO odhadovala, že v roku 2004 sa dalo nízkej konzumácii ovocia a zeleniny pripísať 2,4% chorobnosti v regióne Európy podľa klasifikácie organizácie WHO (tabuľka 1) (15).

Tabuľka 1– Desať hlavných rizikových faktorov v oblasti zdravia a ich odhadovaný relatívny vplyv na zvýšenie chorobnosti (z (15))

Rizikový faktor
Chorobnosť (%)
1. Konzumácia tabaku
11.7
2. Konzumácia alkoholu
11.4
3. Vysoký krvný tlak
11.3
4. Nadváha a obezita
7.8
5. Vysoká hladina cholesterolu
5.9
6. Nedostatok fyzickej činnosti
5.5
7. Vysoká hladina krvného cukru
4.8
8. Nízka spotreba ovocia a zeleniny 
2.4
9. Pracovné riziká
1.7
10. Nezákonná konzumácia drog
1.6

Najväčší úžitok konzumácie ovocia a zeleniny vyplýva zo zníženia rizika kardiovaskulárnych chorôb, ovocie a zelenina však môžu znížiť aj riziko určitých typov rakoviny (16).

Organizácia WHO odhaduje, že nedostatočná spotreba ovocia a zeleniny na celom svete spôsobuje približne 14% úmrtí na rakovinu žalúdka a čriev, asi 11% úmrtí na ischemickú chorobu srdca a asi 9% úmrtí v dôsledku mozgovej príhody (15).

3. Rozhodujúce činitele

Pokiaľ ide o stravovacie návyky vo všeobecnosti, spotrebu ovocia a zeleniny ovplyvňuje celý rad faktorov – faktory fyzického, sociálneho a kultúrneho prostredia, rovnako ako osobné faktory, akými sú obľúbené chute, stupeň nezávislosti a zdravotné povedomie. Mnohé z týchto faktorov sa počas života menia.

Príjem a vzdelanie
Mnohé štúdie poukazujú na vzťah medzi úrovňou príjmu a spotrebou ovocia a zeleniny – nízkopríjmové skupiny zvyčajne konzumujú menšie množstvo ovocia a zeleniny než skupiny s vyšším príjmom (17). No prečo je to tak?

Vysoké náklady zrejme negatívne ovplyvňujú úroveň spotreby ovocia a zeleniny (18). Netýka sa to však len nízkopríjmových skupín. Aj ľudia s vyšším príjmom vnímajú cenu ako prekážku konzumácie týchto potravín. Zdá sa však, že to je problém skôr pre ľudí s nižšími príjmami (19). Dostupnosť je preto pravdepodobne len jedným z niekoľkých faktorov, ktoré zmierňujú vplyv úrovne príjmu na spotrebu ovocia a zeleniny.

Dospelí s vyšším vzdelaním majú väčšiu spotrebu zeleniny. Okrem práve spomínaného finančného aspektu – vyššie vzdelanie vo všeobecnosti znamená vyšší príjem – to môže mať súvislosť s lepšími znalosťami a uvedomovaním si zdravých stravovacích návykov u ľudí s vyššou úrovňou vzdelania. Rovnako je pravdepodobné, že naše stravovacie návyky vrátane spotreby ovocia a zeleniny ovplyvňujú isté hodnoty, ideály a sociálny vplyv, ktorý súvisí so vzdelaním a úrovňou príjmu (20).

Rodová príslušnosť a vek
Dievčatá a ženy vo všeobecnosti konzumujú väčšie množstvo ovocia a zeleniny než chlapci a muži (17, 21–23). Zdá sa, že to platí aj v prípade detí v predškolskom veku (24), keď sa rodové rozdiely prejavujú už v období, v ktorom je nepravdepodobné, že by znalosti o výžive mali mať nejaký vplyv.

Na otázku, prečo ženy jedia viac ovocia a zeleniny než muži, neexistuje jednoduchá odpoveď. Jedným z vysvetlení môžu byť sociálne štruktúry súvisiace s tradičnými úlohami mužov a žien v spoločnosti (22). Rovnako sa usudzuje, že dievčatám chutí ovocie a zelenina viac než chlapcom, a preto ho jedia viac. Stále sa však nepodarilo objasniť, prečo je to tak (21).

Zdá sa, že spotrebu ovocia a zeleniny ovplyvňuje aj vek. V prípade detí a dospievajúcej mládeže spotreba vekom klesá (23). V prípade dospelých je vzťah medzi vekom a spotrebou opačný, t. j. spotreba vekom stúpa. Medzi možné vysvetlenia patrí vyšší príjem a znalosti nadobudnuté vekom, sociálne zvyky a podnety, napr. druh spoločenských činností, na ktorých sa ľudia zúčastňujú, spoločenské stravovacie návyky a ideály týkajúce sa jedla a času, ktorý sa vynakladá na varenie (20).

Prístupnosť a dostupnosť
Dostupnosť množstva atraktívne vystaveného ovocia a zeleniny počas celého roka pozitívne ovplyvňuje spotrebu ovocia a zeleniny najmä v súvislosti s vyšším sociálno-hospodárskym postavením (19). Podobne je dôležitá aj dostupnosť ovocia a zeleniny v domácnosti a prístup k týmto potravinám, kde ich môžu konzumovať deti aj dospelí (19, 23, 25). Na druhej strane sa ako prekážky spotreby takýchto potravín uvádzajú nedostatok alebo obmedzený prísun ovocia a zeleniny (napr. malá variabilita, ktorú ponúkajú jedálne alebo miestne obchody, či nízka kvalita) (18).

Rodinné faktory a sociálna podpora

Ukazuje sa, že sociálna podpora zvyšuje spotrebu ovocia a zeleniny (26) a rodinné faktory ovplyvňujú konzumáciu ovocia a zeleniny medzi deťmi, dospievajúcou mládežou a dospelými.

Pokiaľ ide o dospelých, manželstvo má najmä v prípade mužov pozitívny vplyv na množstvo konzumovaného ovocia a zeleniny (19, 22). Zdá sa, že ženy majú kladný vplyv na frekvenciu, množstvo a pestrosť ovocia a zeleniny, ktoré ich manželia jedia (19). Vo všeobecnosti sa rodinné faktory ukazujú ako silnejšie určujúce faktory pre mužov než pre ženy. Táto myšlienka súvisí s ich tradičnými úlohami v domácnosti – ženy sa starajú o otázky zdravia a častejšie nakupujú a pripravujú jedlo než muži (19, 22).

Úroveň spotreby ovocia a zeleniny u detí súvisí s tým, koľko ovocia a zeleniny konzumujú ich rodičia (24). Existuje aj vzťah medzi rodinnými pravidlami a konzumáciou zeleniny u detí. Tlak na konzumáciu ovocia a zeleniny nemá na stravovanie detí žiadny pozitívny vplyv. Spotreba sa však môže zvýšiť, keď rodičia idú príkladom a nabádajú deti, aby jedli ovocie a zeleninu (27). Aj rodinné stravovacie zvyky, najmä spoločné stravovanie rodiny, zvyšujú spotrebu ovocia a zeleniny u detí (23, 24). Dostupnosť v domácnosti a ďalšie faktory v spoločnom prostredí, rovnako ako genetická predispozícia (vrodené uprednostňovanie určitých potravín) môžu ozrejmiť súvislosť medzi spotrebou ovocia a zeleniny v prípade rodičov a detí (24).

Podľa stravovacích návykov osvojených v detstve sa dá predpokladať spotreba ovocia a zeleniny v dospelosti (19). Čím skôr sa deťom začne podávať zelenina, tým pravdepodobnejšie je, že ju budú konzumovať vo väčšej miere v predškolskom veku (24). Ľudia, ktorí jedia veľa ovocia a zeleniny v detstve, ostávajú dobrými konzumentmi aj neskôr (28).

Preferencie
Uprednostňovanie potravín je jedným z faktorov, ktoré súvisia so spotrebou ovocia a zeleniny (23, 25). Keď dieťa začne prijímať pevnú potravu, spočiatku možno nemá rado určité jedlá, no opakované ponúknutie týchto potravín to môže zlepšiť. Pretože mnohé druhy zeleniny majú mierne horkú chuť, dieťa ich možno musí ochutnať častejšie než iné potraviny, kým si ich osvojí.

Rodičia, ktorí využívajú nátlak a odmeny, aby prinútili svoje deti jesť ovocie a zeleninu, možno nie sú veľmi úspešní. Takéto postupy obyčajne vyvolajú ešte silnejší odpor. Omnoho lepší prístup je poskytnúť deťom potraviny rozmanitých chutí a konzistencií, trpezlivo a opakovane podávať jedlá, ktoré spočiatku podľa všetkého nemali radi, ísť im vzorom a povzbudzovať ich (29).

Hoci sa uprednostňovanie potravín do značnej miery rozvinie už v detstve (30), časom sa môže meniť a upravovať aj v dospelosti. Pokiaľ ide o deti, opakovaným skúšaním nových jedál možno znížiť ich neofóbiu, t. j. neochotu vyskúšať nové potraviny, a rovnako to platí aj pre dospelých (31).

Znalosti
Veľa sa hovorí o tom, do akej miery ovplyvňujú znalosti o výžive a poznanie odporúčaní to, čo jeme, a hľadá sa odpoveď na otázku, prečo sa niektoré skupiny stravujú zdravšie než iné. Spomedzi psychosociálnych faktorov sú znalosti o výžive jedným z najsilnejších predpokladov spotreby ovocia a zeleniny (26). Nedostatočné zručnosti v príprave ovocia a zeleniny na konzumáciu sú ďalším faktorom, ktorý môže predstavovať prekážku ich nákupu a konzumácie (18).

Zdá sa, že v znalostiach o výžive sú často rodové rozdiely a ženy majú väčšie znalosti než muži. Muži majú tiež tendenciu menej poznať výživové odporúčania a riziká spojené s nezdravými stravovacími návykmi (32), zatiaľ čo ženy častejšie spájajú zdravú stravu s konzumáciou väčšieho množstva ovocia a zeleniny (6).

Psychologické faktory, postoje, presvedčenie a vnímanie prekážok
Postoje a presvedčenie ovplyvňujú úroveň spotreby ovocia a zeleniny (26). Existuje dôkaz, že vnímanie osobnostnej zdatnosti (dôvera vo vlastné schopnosti pri plnení úloh, dosahovaní cieľov atď.) je v prípade dospelých výrazným predpokladom konzumácie ovocia a zeleniny (23, 26). Na spotrebu zeleniny kladne vplýva aj sebaúcta (20), rovnako ako vnímanie ovocia a zeleniny ako zdraviu prospešnej potraviny (32).

Veľká väčšina občanov EÚ sa domnieva, že sa zdravo stravuje, 20% občanov sa dokonca vyjadrilo, že ich stravovacie návyky sú veľmi zdravé. Väčšina Európanov je presvedčená, že jesť zdravú stravu je jednoduché a že jesť zdravú stravu znamená jesť viac ovocia a zeleniny (6). Môže to vyznieť prekvapujúco vzhľadom na naše poznatky o stravovacích návykoch Európanov a ich spotrebe ovocia a zeleniny. Ukazuje sa však, že jednou z dôležitých prekážok konzumácie ovocia a zeleniny je skutočné presvedčenie ľudí, že ich strava je dostatočná (17).

Nedostatok času a kontroly nad tým, čo jedia, sú dva hlavné dôvody, ktorými Európania vysvetľujú problémy so zdravým stravovaním (6). Nedostatok času na konzumáciu ovocia a zeleniny predstavuje komplexný problém. Napríklad existujú náznaky, že ovocie sa často považuje za vhodné jedlo, zatiaľ čo zelenina nie. Európania vnímajú ako prekážky konzumácie zeleniny nepravidelnú pracovnú dobu a uponáhľaný životný štýl. Obyvatelia, ktorí konzumujú málo ovocia a zeleniny, považujú faktory vhodnosti, ako napríklad čas potrebný na prípravu jedla a nakupovanie, dostupnosť obchodov a jednoduchosť prípravy a varenia, za dôležitejšie pre ich stravovanie než obyvatelia, ktorí konzumujú veľa ovocia a zeleniny (31).

Zvyšovanie konzumácie zeleniny

V roku 2006 každý piaty Európan uviedol, že za ostatný rok zmenil svoje stravovanie. Polovica z nich poznamenala, že zvýšila konzumáciu ovocia a zeleniny. Kontrola hmotnosti a zdravie boli hlavnými dôvodmi na zmenu stravovania. V regióne Stredomoria uvádzalo menej ľudí než v iných oblastiach, že zvýšili spotrebu ovocia a zeleniny. Na druhej strane, až 70% obyvateľov Dánska a Slovinska, ktorí zmenili svoju stravu, uviedli zvýšenie konzumácie týchto potravín. Obyvatelia krajín s relatívne vysokou spotrebou ovocia a zeleniny pravdepodobne považovali svoju konzumáciu ovocia a zeleniny za dostatočnú (6).

4. Opatrenia – čo funguje?

Spotrebu ovocia a zeleniny ovplyvňujú mnohé faktory, ktoré sú navzájom zložito prepojené. V dôsledku toho zmena stravovacích návykov stále predstavuje problém najmä na úrovni obyvateľstva. Rôzne intervenčné programy na riešenie nízkej spotreby ovocia a zeleniny zaviedli rozličné stratégie s rôznou úspešnosťou.

Deti
Stravovacie návyky a uprednostňovanie potravín sa do značnej miery utvárajú v detstve, preto sa mnohé iniciatívy na zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny zameriavajú na deti. Smutná pravda je, že napriek veľkému počtu opatrení a intenzívnemu úsiliu je účinok na spotrebu pomerne obmedzený (18). Napriek tomu môžeme pozorovať isté úspechy.

Projekty zamerané na zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny u detí sa najčastejšie sústreďujú na školy. Zavádzanie programov v školách zaistí širokú účasť a umožní spojiť rôzne druhy činností, akými sú tradičné učenie v triedach, práca v školskej záhrade, hodiny varenia a stravovanie (33).

Na dosiahnutie maximálneho účinku by opatrenia, ktoré sa sústreďujú na školu, malo tvoriť množstvo rozličných činností. Čím intenzívnejšie a mnohostrannejšie opatrenie, tým väčší nárast spotreby (34). Činnosti na získavanie zručností, ako napríklad hodiny varenia, sú účinnejšie než prístupy pasívneho učenia (18, 33). Rovnako dôležité je aj trvanie programov – najúčinnejšie sú tie, ktoré trvajú aspoň jeden rok (33).

Distribúcia ovocia a zeleniny, rovnako ako zapojenie rodičov, učiteľov a spolužiakov tiež zlepšuje výsledky opatrení, ktoré sa sústreďujú na školy. Zapojenie rodičov má veľký význam, pretože stravovanie rodičov a dostupnosť ovocia a zeleniny doma sú faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú detskú spotrebu (35). Aktívna podpora zamestnancov, ktorí vydávajú stravu v školských jedálňach, školenia a zapojenie študentských spolkov či používanie kreslených postavičiek sú tiež pozitívne prvky intervenčných programov na podporu konzumácie ovocia a zeleniny u detí. Rovnako môže pomôcť, keď sa odkazy na dôležitosť ovocia a zeleniny stanú súčasťou existujúcich vyučovacích predmetov (18, 33).

Dospelí
V oblasti opatrení na podporu konzumácie ovocia a zeleniny u dospelých majú najväčší vplyv stratégie, ktoré zahŕňajú istý druh osobného poradenstva. Problémom je, že individuálne prístupy sú veľmi náročné na zdroje, a preto sa ťažko uplatňujú v rámci opatrení zameraných na široké obyvateľstvo. Tlačené alebo počítačové informácie upravené pre potreby jednotlivca môžu poslúžiť ako dobrá alternatíva osobného poradenstva, pretože ich posolstvo sa dá upraviť podľa individuálnych potrieb, postojov atď.

Na dospelých sa programy často zameriavajú na pracovisku. Aby boli takéto opatrenia účinné, musí ich tvoriť množstvo rozličných stratégií, ktoré často zvyšujú ich finančnú náročnosť. Pre úspech intervencií na pracovisku je dôležitá aj spolupráca s vedúcimi predstaviteľmi spoločnosti, rovnako ako s inými zúčastnenými stranami. Ukazuje sa, že je náročné získať a udržať si účastníkov takýchto projektov, čo môže byť príčinou toho, že opatrenia na pracovisku dosiahli doteraz úspech len v obmedzenej miere. Za prekážky ich úspechu sa často považuje časová náročnosť a požadované úsilie zamestnancov a riadiacich pracovníkov (18). Ďalšou dôležitou stratégiou je vytvoriť podporné systémy, ktoré budú úsilie dlhodobo podporovať. Zapojenie pracovníkov do plánovania a vykonávania programu, riešenie existujúcich prekážok a zapojenie širšieho sociálneho kontextu pracujúcich so zameraním sa aj na ich rodiny, okolie a podobne sú často prostriedkom na dosiahnutie lepších výsledkov (34).

Existujú aj širšie programy na podporu spotreby ovocia a zeleniny zamerané na celé spoločenstvá. Účinnosť týchto programov sa však často ťažko posudzuje (18). Podarilo sa však určiť niektoré prvky dôležité pre úspešnosť opatrení zameraných na spoločenstvá. Pokiaľ ide o programy zamerané na školu a pracovisko, zdá sa, že správnym postupom na zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny je stratégia zložená z viacerých častí (18, 36). Ako výhodné sa tiež ukázali jasné odkazy na ovocie a zeleninu, zapojenie rodiny a využívanie teoretického rámca ako základu opatrení. Lepší výsledok podporuje tiež flexibilita a zapojenie cieľovej skupiny obyvateľstva do prípravy opatrení a dôležitá je aj dĺžka trvania programu (36).

Priemerný účinok dosiahnutý opatreniami zameranými na zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny u dospelých je nárast približne o pol porcie na deň (18).

5. Iniciatívy v Európe

Vnútroštátne politiky v oblasti výživy
Vzhľadom na vplyv nízkej spotreby ovocia a zeleniny na chorobnosť sa na vnútroštátnej úrovni často stretávame s krokmi na zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny.

Väčšina krajín západnej a severnej Európy rieši nedostatočnú spotrebu prostredníctvom vnútroštátnych politík v oblasti výživy a podporu spotreby ovocia a zeleniny zaraďuje medzi ciele týchto politík. Rovnako v krajinách južnej Európy sú ciele zamerané na spotrebu ovocia a zeleniny súčasťou politík v oblasti výživy, hoci sa tamojšia úroveň spotreby približuje odporúčaným množstvám (8). Jedným z príkladov stratégií na podporu spotreby ovocia a zeleniny medzi bežnou populáciou zavedených na vnútroštátnej úrovni je 5-dňová kampaň, ktorá prebieha v mnohých krajinách Európy. V Dánsku, kde je spotreba ovocia a zeleniny tiež pomerne nízka, prebieha 6-dňová kampaň (11).

Školský ovocný program EÚ
Zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny je jedným z cieľov uvedených v bielej knihe Európskej komisie v oblasti výživy z roku 2007 (37), ktorá sa okrem iného venuje aj detskej obezite v Európe. V záverečných poznámkach bielej knihy sa uvádza, že školský ovocný program by bol krok správnym smerom. Program poskytovania ovocia a zeleniny deťom v školách na celoeurópskej úrovni sa uskutočňuje od školského roku 2009/2010 (38).

Školský ovocný program zohľadňuje aj niektoré aspekty určené ako faktory úspešnosti v rámci iných školských programov: je to dlhodobý program poskytovania ovocia a zeleniny zdarma, ktorý má povzbudiť deti, aby sa konzumácia ovocia a zeleniny stala súčasťou ich životného štýlu. Zapájajú sa doň deti, učitelia a rodičia. Okrem toho sa doň zapoja aj partneri z oblastí verejného zdravotníctva, vzdelávania a poľnohospodárstva a jeho účinnosť sa bude neustále monitorovať, čo umožní zlepšenie stratégie v rámci celého programu (38).

Školský ovocný program čiastočne financuje Európska komisia, no prispievajú naň aj zúčastnené krajiny. Finančné prostriedky Komisie sa zameriavajú na podporu doplnkových činností v rámci existujúcich programov alebo na ich doplnenie. Okrem poskytovania ovocia a zeleniny sa uskutočnia aj činnosti na zvýšenie povedomia a vzdelávacie činnosti, v rámci ktorých si deti majú osvojiť správne stravovacie návyky (28).

Vnútroštátne iniciatívy na podporu spotreby ovocia a zeleniny
Vnútroštátne iniciatívy zamerané na zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny u detí už prebiehajú (38). Príklady takýchto programov sú:

6. Spotreba ovocia a zeleniny v Európe – zhrnutie

Napriek rôznym problémom, ktoré obmedzujú možnosti zhodnotiť spotrebu ovocia a zeleniny na európskej úrovni, existuje niekoľko potvrdených zistení týkajúcich sa stravovacích návykov v Európe:

  • Väčšina Európanov nespĺňa výživové odporúčania organizácie WHO v oblasti spotreby ovocia a zeleniny (≥ 400 g na deň).
  • Spotreba sa líši, v porovnaní so severnými regiónmi je vyššia spotreba na juhu.

Návyky týkajúce sa spotreby ovocia a zeleniny určuje celý rad faktorov:

  • vek, pohlavie a spoločensko-hospodárske postavenie – ukazuje sa, že vplyv týchto faktorov zmierňujú iné faktory, napr. uprednostňovanie potravín, znalosti, zručnosti a dostupnosť,
  • osobné faktory, napr. sebadôvera, sebaúcta, vnímanie časovej náročnosti, osobné hodnoty a vnímanie vlastnej stravy ako zdravej,
  • sociálne prostredie – sociálna podpora, sociálne vplyvy a stravovacie návyky či atmosféra pri jedle atď. –, to všetko ovplyvňuje uprednostňovanie potravín a postoje voči ovociu a zelenine a určuje tak náš výber potravín a stravovacie návyky.

Zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny je prioritou medzinárodných organizácií, ako aj národných vlád, z čoho pramenia mnohé iniciatívy. Určité prvky, ako sme si ukázali, zlepšujú výsledky intervenčných programov. Patria medzi ne:

  • stratégie zložené z mnohých častí, ktoré sa týkajú osobných faktorov, ako napríklad znalostí a zručností, ako aj fyzického a sociálneho prostredia, napr. zvýšenia dostupnosti ovocia a zeleniny, a ktoré sa zameriavajú na postoje a postupy nielen vo vymedzenej cieľovej skupine, ale aj v jej sociálnych sieťach.
  • Podpora a zapojenie osôb zodpovedných za rozhodovanie a predstaviteľov cieľovej skupiny obyvateľstva do plánovania a realizácie programu s cieľom vytvoriť pocit podpory a zodpovednosti a rozvíjanie stratégií, ktoré cieľová skupina prijíma.
  • Program trvá minimálne 12 mesiacov.

Použitá literatúra

  1. Mirmiran P, et al. (2009). Fruit and vegetable consumption and risk factors for cardiovascular disease. Metabolism 58(4):460-468.
  2. Hung HC, et al. (2004). Fruit and vegetable intake and risk of major chronic disease. Journal of the National Cancer Institute 96(21):1577-1584.
  3. Rissanen TH, et al. (2003). Low intake of fruits, berries and vegetables is associated with excess mortality in men: the Kuopio Ischaemic Heart Disease Risk Factor (KIHD) Study. Journal of Nutrition 133(1):199-204.
  4. Harding AH, et al. (2008). Plasma vitamin C level, fruit and vegetable consumption, and the risk of new-onset type 2 diabetes mellitus: the European prospective investigation of cancer--Norfolk prospective study. Archives of Internal Medicine 168(14):1493-1499.
  5. World Cancer Research Fund (WCRF) Panel (2007). Food, Nutrition, Physical Activity, and the Prevention of Cancer: A Global Perspective. World Cancer Research Fund: Washington, DC
  6. European Commission (2006). Health and food. Special Eurobarometer 246 / Wave 64.3 – TNS Opinion & Social. Európska komisia, Brusel.
  7. Yngve A, et al. (2005). Fruit and vegetable intake in a sample of 11-year-old children in 9 European countries: The Pro Children Cross-sectional Survey. Annals of Nutrition and Metabolism 49:236-245.
  8. World Health Organization (2006). Comparative analysis of nutrition policies in the WHO European Region. WHO: Copenhagen, Denmark.
  9. European Food Safety Authority (2010). The EU Menu. Dostupná na adrese: http://www.efsa.europa.eu/en/datex/datexeumenu.htm (údaje z marca 2010).
  10. World Health Organization (2008). WHO European Action Plan for Food and Nutrition 2007-2012. WHO: Copenhagen, Denmark.
  11. Elmadfa I, et al. (2009). European Nutrition and Health Report 2009. Forum Nutrition 62:1-405.
  12. The DAFNE databank. Dostupná na adrese: www.nut.uoa.gr (údaje z marca 2010)
  13. European Food Safety Authority (2008). Concise Database summary statistics - Total population. Dostupná na adrese: http://www.efsa.europa.eu/en/datexfoodcdb/datexfooddb.htm (údaje z marca 2010)
  14. Pomerleau J, et al. (2003). The burden of disease attributable to nutrition in Europe. Public Health Nutrition 6:453-461.
  15. World Health Organization (2009). Global Health Risks Summary Tables. WHO: Geneva, Switzerland.
  16. World Health Organization(2009). Global Health Risks. WHO: Geneva, Switzerland.
  17. Dibsdall LA, et al. (2003). Low-income consumers' attitudes and behaviour towards access, availability and motivation to eat fruit and vegetables. Public Health Nutrition 6:159-168.
  18. World Health Organization (2005). Effectiveness of interventions and programmes promoting fruit and vegetable intake. WHO: Geneva, Switzerland.
  19. Kamphuis CB, et al. (2007). Perceived environmental determinants of physical activity and fruit and vegetable consumption among high and low socioeconomic groups in the Netherlands. Health Place 13:493-503.
  20. Elfhag K, et al. (2008). Consumption of fruit, vegetables, sweets and soft drinks are associated with psychological dimensions of eating behaviour in parents and their 12-year-old children. Public Health Nutrition 11:914-923.
  21. Bere E, et al. (2008). Why do boys eat less fruit and vegetables than girls? Public Health Nutrition 11:321-325.
  22. Friel S, et al. (2005). Who eats four or more servings of fruit and vegetables per day? Multivariate classification tree analysis of data from the 1998 Survey of Lifestyle, Attitudes and Nutrition in the Republic of Ireland. Public Health Nutrition 8:159-169.
  23. Rasmussen M, et al. (2006). Determinants of fruit and vegetable consumption among children and adolescents: a review of the literature. Part I: Quantitative studies. International Journal of Behavioural Nutrition and Physical Activity 3:22.
  24. Cooke LJ, et al. (2004). Demographic, familial and trait predictors of fruit and vegetable consumption by pre-school children. Public Health Nutrition 7:295-302.
  25. Bere E, Klepp KI. (2004). Correlates of fruit and vegetable intake among Norwegian schoolchildren: parental and self-reports. Public Health Nutrition 7:991-998.
  26. Shaikh AR, et al. (2008). Psychosocial Predictors of Fruit and Vegetable Consumption in Adults: A Review of the Literature. American Journal of Preventive Medicine 34:535-543.e11.
  27. Pearson N, et al. (2009). Family correlates of fruit and vegetable consumption in children and adolescents: a systematic review. Public Health Nutrition 12:267-283.
  28. European Commission (2010). The EU School Fruit Scheme. (aktualizovné 14.01.2010); Dostupná na adrese: http://ec.europa.eu/agriculture/markets/fruitveg/sfs/index_en.htm (údaje z marca 2010)
  29. Benton D. (2004). Role of parents in the determination of the food preferences of children and the development of obesity. International Journal of Obesity Related Metabolic Disorders 28:858-869.
  30. Havermans RC, et al. (2010). Increasing Children's Liking and Intake of Vegetables through Experiential Learning. In: Bioactive Foods in Promoting Health. pp. 273-283. [RR Watson and VR Preedy, editors]. San Diego: Academic Press.
  31. Pollard J, et al. (2002). Motivations for fruit and vegetable consumption in the UK Women's Cohort Study. Public Health Nutrition 5:479-586.
  32. Baker AH, Wardle J. (2003). Sex differences in fruit and vegetable intake in older adults. Appetite 40:269-275.
  33. Knai C, et al. (2006). Getting children to eat more fruit and vegetables: A systematic review. Preventive Medicine 42:85-95.
  34. Sorensen G, et al. (2004). Worksite-based research and initiatives to increase fruit and vegetable consumption. Preventive Medicine 39 Suppl 2:S94-100.
  35. Kristjansdottir AG, et al. (2009). Children's and parents' perceptions of the determinants of children's fruit and vegetable intake in a low-intake population. Public Health Nutrition 12:1224-1233.
  36. Ciliska D, et al. (2000). Effectiveness of Community-Based Interventions to Increase Fruit and Vegetable Consumption. Journal of Nutrition Education 32:341-352.
  37. European Commission (2007). White Paper on A Strategy for Europe on Nutrition; Overweight and Obesity related health issues. COM(2007) 279 final , 30 May 2007. Európska komisia, Brusel.
  38. European Commission. DG Agriculture and Rural Development. School Fruit Scheme. Dostupná na adrese http://ec.europa.eu/agriculture/fruit-and-vegetables/school-fruit-scheme/european-commission/index_en.htm (údaje z júla 2011)
ČO JE EUFIC
Európska rada potravinárskych informácií (European Food Information Council, EUFIC) je nezisková organizácia, ktorá poskytuje vedecky podložené informácie o bezpečnosti a akosti potravín, zdraví a výžive médiám, výživovým odborníkom, lekárom, pedagógom a ľuďom ovplyvňujúcim verejnú mienku tak, aby boli pre spotrebiteľov zrozumiteľné.

Ďalšie informácie
Dátum poslednej aktualizácie tejto stránky: 27/08/2014
Zobraziť všetky výsledky hľadania