V dnešnom rýchlo sa meniacom svete, sme viac zaneprázdnení ako kedykoľvek predtým. Vyžaduje sa pohodlné a rýchlo dostupné jedlo doma alebo za „pochodu“, ale výber jedla by nemal byť na úkor nášho zdravia. Označovanie nutričného zloženia potravín sa stalo dôležitým nielen preto, že konzument má právo vedieť čo obsahuje potravina, ale tiež aby nám pomohlo vybrať si správnu stravovaciu alternatívu na dodržanie zdravej, vyváženej stravy. Zoznam výrobcov potraviny ako aj obsah nutrientov obsiahnutých v potravine je potrebné uvádzať na etikete, aby sme mohli sledovať v akom množstve čo jeme. Etiketa na potravinách je informačná pomôcka so zvyšujúcim sa záujmom u konzumentov, pretože vyvážená strava je spolu s pravidelným fyzickým cvičením najefektívnejší nástroj pre zabezpečenie zdravia a pocitu pohody.

Dobrovoľný vs. povinný – čo hovorí zákon?

Súčasná legislatíva EÚ berie do úvahy dobrovoľné nutričné označovanie potravín s jedinou výnimkou. Výnimka platí pre zoznam nutrientov v potravine, ak je sú uvedené „výživové tvrdenia“ (nutrition claims) – t. j., ak existuje nejaké vyhlásenie alebo reklama k potravine, ktorá zámerne vyhlasuje alebo tvrdí, že potravina má zvláštne nutričné vlastnosti. Takéto tvrdenia musia byť sprehľadnené na etikete s oveľa podrobnejšou informáciou ako je bežné. Túto informáciu môžeme často nájsť v tabuľke vytlačenej na etikete alebo v lineárnej forme, pokiaľ je na obale nedostatok miesta.

Ak výrobcovia potravín alebo maloobchodníci vyberú nutrienty na etiketu dobrovoľne, musia sa riadiť určitými pravidlami, podľa ktorých tak urobia. Existujú na to dva spôsoby. V obidvoch prípadoch musí byť energetická hodnota potraviny alebo nápoja uvedená na začiatku zoznamu. V prvom prípade sa udáva okrem toho aj obsah proteínov, sacharidov a tuku v potravine (tzv. „veľká štvorka“). Druhá možnosť – tiež nazývaná „veľká osmička“ – zahŕňa zoznam energetickej hodnoty, obsahu proteínov, sacharidov a tukov, a je doplnená o nasýtené tuky, vlákninu a sodík. V oboch prípadoch môže etiketa uvádzať obsah cukru, škrobu, polyolov, mononenasýtených mastných kyselín, polynenasýtených mastných kyselín a cholesterolu alebo hodnoty obsahu ktorýchkoľvek z minerálov alebo vitamínov, ktoré si zvolia výrobcovia.

Špecifiká o uvádzaní obsahu nutrientov a energetickej hodnote

Niekoľko ďalších podmienok, ktoré sa aplikujú iba v niektorých prípadoch.

Ak sa uvádzajú nejaké špecifické tvrdenia ohľadom cukrov, nasýtených tukov, vlákniny alebo sodíka, potom sa pre potravinový výrobok musí použiť druhá forma označovania (energetická hodnota plus sedem nutrientov) vrátane uvedenia obsahu nutrientov, pre ktoré sa uvádzajú výživové tvrdenia.

Ak je uvedené na potravine množstvo cukru, škrobu a polyolov, musí to byť uvedené na etikete za obsahom sacharidov kvôli naznačeniu aký je podiel cukru, škrobu a polyolov vzhľadom na celkové sacharidy. Tam, kde sa uvádza množstvo alebo typ mastnej kyseliny alebo cholesterolu, tieto hodnoty musia bezprostredne nasledovať za hodnotami obsahu celkového tuku.

Ak polynenasýtené mastné kyseliny a/alebo mononenasýtené mastné kyseliny a/alebo cholesterol sú špecifikované na etikete, potom musí byť tiež uvedené množstvo nasýtených tukov.

Hodnota energie a obsah nutrientov musia byť na etikete uvedené v nasledujúcich jednotkách:
• energia v kilokalóriách (kcal) a kilojouloch (kJ),
• proteíny, sacharidy, tuk, vláknina a sodík v gramoch (g); cholesterol v miligramoch (mg).

Táto informácia je vyjadrená na 100 g alebo 100 ml alebo v niektorých prípadoch na porciu/dávku. Informácia o vitamínoch a mineráloch musí byť naviac vyjadrená percentuálne ako podiel „odporúčanej výživovej dávky“ (OVD) pre tieto mikronutrienty.

Aké sú znalosti konzumentov?

Prieskumy ukázali, že konzumenti nečítajú etikety a nutričné informácie nepoužívajú na skvalitnenie výberu potravín. Ťažkosti s pochopením informácií na etikete a spôsob, akým sú uvedené, viedlo Európsku komisiu k odštartovaniu revízie zákona o označovaní potravín.

Označovanie potravín je iba jedným zo spôsobov oboznamovania konzumentov primeranými informáciami a mohlo by sa urobiť oveľa viac, aby bol konzument informovaný. Argumentuje sa tým, že najlepšie je použitie etikety, ktorá poskytuje jasnú, jednoduchú a pre užívateľa prijateľnú informáciu. Toto by sa malo podporovať, posilneniť a rozšíriť komplexným nutričným vzdelávacím programom, do ktorého budú zapojené skupiny konzumentov, výrobcov potravín, vládnych odborníkov a zdravotných profesionálov.

Literatura:

Smernica 90/496/EEC na označovanie obsahu nutrientov v potravine (Directive 90/496/EEC on nutrition labelling for food)

Príklad označovania obsahu nutrientov – Šošovicová polievka:

Nutrient	Na 100 ml
Energia	375 kJ (89 kcal)
Proteíny	5,6 g
Sacharidy	9,5 g
z toho cukor	1,2 g
Tuk	3,2 g
z toho nasýtený	1,3 g
Vláknina	2,5 g
Sodík	0,56 g

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 10/2004