Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Generálne riaditeľstvo ochrany spotrebiteľa vypracovali správu na základe dotazníkovej akcie, ktorá sa uskutočnila v 25 členských štátoch v období od 2. septembra – 6. októbra 2005.

Už na začiatku roku 1600 anglický filozof Francis Bacon spochybnil spoľahlivosť vedeckého poznania. Kládol si otázku, ako si môžeme byť istí, že naše vedomosti sú úplne hodnoverné ? Až do tohto okamihu starí grécki filozofi uprednostňovali logickú dedukciu, ale Baconovi to nestačilo. Identifikoval, že aj pozorovanie prírody, aj oficiálne experimentovanie je potrebné k náležitému vyskúšaniu hypotéz. Takýto názor sa pokladá za správny dodnes, vedecké teórie sa skúmajú z rôznych uhlov a musia byť spoľahlivo overené, kým sa nestanú všeobecne uznávanými.

Záujem Európy o neškodnosť potravín viedol k vytvorenie Európskeho úradu pre potravinovú bezpečnosť) EFSA). Zodpovednosť EFSA je v oblasti vedeckého posudzovania rizík, kým manažment rizík zostáva na legislatívcoch EÚ. Posudzovanie a manažment rizík prebieha v rámci procesu, ktorý sa nazýva analýza rizík.

Ťažko prejde niektorý deň bez toho, aby sa v novinových stánkoch neobjavil aspoň jeden článok o strave alebo výžive. Či už je to nová „potravinová hrozba“ alebo najnovšia hollywoodska diéta, články o výžive sú spoľahlivým titulkom. Má to však svoje opodstatnenie: veď to, čo je jeme a pijeme je niečo, čo ovplyvňuje každého z nás. Niekedy je ťažké rozlúštiť daný žargón a vyrozumieť aké, ak vôbec nejaké zmeny by sme mali podstúpiť na zlepšenie nášho zdravia. Existujú však spôsoby ako zistiť, či sú informácie vedecky podložené a relevantné.

V ľudskom živote existuje mnoho činností, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie alebo pohodu. Ľudia sú každodenne vystavovaní rôznemu nebezpečenstvu, napríklad pri prechádzaní ulice, pri jedení alebo riadení vozidla. Hoci niektorí z nás dobrovoľne prijímajú riziká spojené s rizikovým športom, pre mnohých je veľmi obtiažne sa rozhodnúť, ktorým menej obvyklým rizikám je lepšie vyhnúť sa, alebo ktoré je možné akceptovať.