V každodennom živote sme vystavení účinkom tisícok chemických zlúčenín. Niektoré z nich sú pre zdravie prospešné (napríklad hlavné zložky potravín), ale niektoré (ktoré môžu byť prítomné v potravinách alebo v životnom prostredí) môžu mať nepriaznivé zdravotné účinky.  Pravdepodobnosť nepriaznivého zdravotného účinku súvisí s veľkosťou, frekvenciou a časovým trvaním expozície touto chemikáliou.

Nanotechnológia vyvíja nové produkty a procesy využívaním látok, ktorých veľkosť je v rozsahu približne 0.1 až 100 nanometrov. Nanometer je jedna bilióntina metra (alebo jedna milióntina milimetra), je to naozaj ‘veda malých vecí’. Uvedomme si, že šírka jedného atómu je približne jedna desatina nanometra, molekula DNA má šírku okolo 2,5 nanometra a hrúbka vlasu človeka je približne 80 000 nanometrov.

V potravinárskom priemysle a v priemysle zaoberajúcom sa výrobou nápojov má vzrastajúcu dôležitosť precízna separácia elementárnych častíc pri výrobe piva, jablkového džúsu a množstva mliečnych produktov. Membránová filtrácia je dobrým príkladom jednoduchej a účinnej technológie využívanej na zlepšenie kvality potravín s vynikajúcimi vyhliadkami do budúcnosti.

Svetlo sveta uzrela nová disciplína: genomika, nová vedecká oblasť, ktorá analyzuje a porovnáva kompletný genóm (genetický materiál organizmu) organizmov alebo množstvo génov. Prv pri informáciách o úspechu projektu ľudského genómu každý očakával, že pôjde o úžasné novinky v oblasti medicíny. Dnes už genomika zasahuje aj do primárnej produkcie a výroby potravín. Mikroorganizmy majú v našich potravinách významnú úlohu. Mikrobiálna genomika nám môže pomôcť chápať, čo mikroorganizmy robia a ako to robia, a to postupmi, ktoré predtým neboli mysliteľné, pričom môžeme lepšie chápať, ako ich môžeme modifikovať, aby sme z nich mali úžitok. Na základe toho sa potraviny v budúcnosti budú vyrábať účinnejšie pri menších výrobných nákladoch, budú kvalitnejšie a trvanlivejšie.

Radiačné ošetrenie potravín, ktoré odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie schvaľujú, sa v Európe presadzuje len veľmi pomaly. Problémom je zrejme nedostatočná komunikácia o tom, čo táto technológia obnáša a o výhodách, ktoré môže poskytovať pri zabezpečovaní neškodnosti potravín.

Keď sa obal potraviny neroztrhne alebo nejako nepoškodí, príliš sa nad ním nezamýšľame. Obaly sú však dôležitou súčasťou nakupovaných potravín. Obal chráni potravinu pred kontamináciou z okolia, má však aj iné úlohy.

Solenie a sušenie sú najstaršie metódy úpravy potravy, ktoré pomáhali udržiavať čerstvosť a zlepšovali chuť. Postupom času sa techniky spracovania potravy zdokonaľovali, čo vyústilo do zvyšovania našich zásob potravín, pretože sa predlžoval ich čas trvanlivosti, zamedzilo sa ich kazenie a rozšíril sa sortiment potravinárskych výrobkov. Toto je prvý v sérii článkov, v ktorých sa Food Today zameria na rôznorodé dnes používané technológie a výhody, ktoré poskytujú pri zlepšovaní ponuky potravín.

Už po celé tisícročia sa niektoré potraviny pripravujú pomocou fermentačných procesov. V minulých vydaniach Food Today sme vysvetlili význam kvasiniek a mliečnych baktérií. Tento raz budú predstavené niektoré menej známe mikroorganizmy, ktoré sa tiež využívajú pri výrobe potravín a potravinárskych prídavných látok.

Toto je výťah z novej brožúrky EUFIC, ktorá sa objavila pod rovnakým názvom. Brožúra sa zaoberá trendmi výskumu, zameranými na výrobu zdravších, bezpečnejších a chutnejších potravín.

Všetci vieme, že mikroorganizmy sa podieľajú na kazení potravín a tvorbe toxických látok v potravinách. Už menej je však známe, že mimo týchto škodlivých baktérií (patogénov) existujú taktiež mikroorganizmy, ktoré priaznivo ovplyvňujú chuťové vlastnosti potravín.

Elektronické nosy sú veľmi sofistikované senzory, ktoré umožňujú tvorbu digitálnych záznamov rôznych pachov a vôní. Nachádzajú stále väčšie uplatnenie aj v potravinárskych výrobách pri kontrole kvality súčasných a vývojovo nových výrobkov.

Napriek tomu, že bola vyvinutá relatívne pred nedávnom, patrí mikrovlná rúra k často užívaným zariadeniam v európskych domácnostiach.