Výsledky štúdie HELENA (Healthy Lifestyle in Europe by Nutrition in Adolescents) poskytujú nový pohľad na potraviny a životný štýl mladých ľudí v 5 krajinách a poukazujú na prekvapivé podobnosti ako aj rozdiely v rámci Európy.

Pravdepodobne ste už zaznamenali pojem odporúčaný denný príjem (ODP) uvádzaný na obaloch potravinových výrobkov. Čo ale tieto údaje znamenajú? Odporúčaný denný príjem predstavuje akúsi pomôckou na sledovanie celkového množstva energie a výživných látok, ktoré by mal priemerný zdravý dospelý počas dňa prijať.

V predchádzajúcich článkoch sme sa venovali primárnej prevencii detskej obezity a tým, ako ju ovplyvňuje vek, pohlavie a etnická príslušnosť detí. Tento článok sa zaoberá vplyvom prostredia na úspešnosť preventívnych programov. 

V mnohých štátoch programy prevencie nadváhy a obezity u detí, zamerané na zmenu ich  stravovacích návykov, zvýšenie fyzickej aktivity alebo na obmedzenie sedavých aktivít, sa realizovali. Povzbudivé výsledky sú podkladom pre plánovanie ďalších preventívnych akcií. Toto je v poradí druhý zo série článkov zaoberajúcich sa prevenciou detskej obezity.

Predchádzajúce články vo Food Today hodnotili rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú výber potravy. Ich posúdenie pomáha pri tvorbe a vývoji výživových programov a pri využívaní v oblasti zdravotnej výuky. Aj znalosť skutočnosti, ako sa ľudia rozhodujú a hodnotia svoje zdravie, môže byť využitá pri tvorbe vhodných realizačných stratégií. Tieto modely pomáhajú vysvetľovať správanie ľudí a dajú sa využiť pri odhade pravdepodobnosti zmien v stravovaní.

O tom aký je výber potravín komplikovaný sme hovorili už v predchádzajúcich číslach časopisu FoodToday. Mohli by sme sa domnievať, že to množstvo faktorov, ktoré dokážu ovplyvniť konanie ľudí pri výbere potravín poskytuje zároveň aj prostriedky ako výber potravín u ľudí zlepšiť. Avšak hlbší výskum odhalil, že u ľudí existujú určité prekážky voči zmenám stravovania a zmenám životného štýlu. Tento článok rozoberá túto problematiku a jej možné riešenia.

Tento článok zdôrazňuje potrebu zohľadniť aj význam vnemov pri propagácii zmien stravovacích zvyklostí. Článok sa zameriava na spoločensko-ekonomické faktory, ktoré ovplyvňujú výber potravín a sústreďuje pozornosť aj na ťažkosti, ktorým čelia nízko-príjmové skupiny populácie v snahe zmeniť resp. zlepšiť spôsob stravovania.

V predchádzajúcich číslach časopisu Food Today sme už predstavili množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú výber potravín. Tento článok popisuje ako biologické charakteristiky určujú náš potravinový výber a akú úlohu má apetít, chutnosť a chuť pri výbere potravín. V ďalších článkoch sa budeme zaoberať socio-ekonomickými determinantami (určujúcimi faktormi) potravinového výberu, prekážkami v zmenách stravovania a zmenami v stravovacích zvyklostiach.

V popredí nášho záujmu sú potraviny, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie spotrebiteľov. Hlbšie poznanie činiteľov, ktoré ovplyvňujú výber potravín, môže prispievať k postupným zmenám stravovacích zvyklostí, čo je komplexná oblasť. Tento článok uvádza celý rad faktorov, ktoré môžu mať podstatný vplyv na výber potravín. V ďalších článkoch bude podrobnejšie uvedené, ako biologické faktory ovplyvňujú výber potravín, budú vyznačené bariéry obmedzujúce zmeny v stravovaní a vysvetlené zmeny správania spotrebiteľov.

Konzumácia jedla, z ktorého máme pôžitok, nás môže povzbudiť a vyvolať pocit spokojnosti a oddychu. Naopak, konzumácia obľúbených jedál môže niekedy viesť k negatívnym pocitom, napríklad k pocitu viny a ľútosti. Ako môžeme minimalizovať negatívny a maximalizovať pozitívny dopad potravy na našu náladu?

Každý z nás má určité obľúbené jedlá. Niekto obľubuje sladkú chuť čokolády, iný ostrý a výrazný syr alebo silno korenenú omáčku na cestoviny. Naše preferencie sú výsledkom súhry mnohých faktorov, medzi ktoré patrí genetické vybavenie, vek, predchádzajúce stravovacie skúsenosti, etnické zvyklosti, príjemné prostredie pri ochutnávaní nových pokrmov a fyziologické reakcie na jedlo.

Potraviny nikdy neslúžili a slúžiť nebudú len na uspokojovanie hladu. Nejeme len preto, aby sme naplnili svoj hladný žalúdok, ale aj aby sme uspokojili svoje chute a vybavili si dobré pocity.

Za účelom zistenia, čím sú konzumenti motivovaní pri výbere a nákupe potravín uskutočnil Ústav pre európske štúdie potravín novú akciu, do ktorej bolo zahrnutých 14 500 respondentov - spotrebiteľov z členských štátov EÚ. Otázky boli zamerané na ich správanie pri výbere a nákupe potravín. Toto je prvý zo série článkov, ktoré spracovávajú výsledky a uvádzajú hlavné dôvody ovplyvňujúce úroveň stravovania a názory na „zdravé stravovanie.